Ako uvažujú centrálni plánovači a pripravujú Čínu na dominanciu

Home Publikácie CEIAS Insights SK Ako uvažujú centrálni plánovači a pripravujú Čínu na dominanciu
+

Čínska vláda chce posilniť domácu spotrebu a znížiť závislosť od exportu.

Po vypuknutí pandémie koronavírusu sa Číne ako prvej krajine na svete podarilo opätovne naštartovať svoju ekonomiku na konci druhého kvartálu uplynulého roku. Vedenie krajiny si uvedomovalo, že pandémia koronavírusu tlačí svetovú ekonomiku k zásadným štrukturálnym zmenám, a preto v máji prišlo s novou ekonomickou stratégiou, takzvaným dvojitým obehom.

Obehy, na ktoré sa stratégia odkazuje, sú vonkajší a vnútorný. Vonkajším obehom sa mieni globálna ekonomika a stratégia podčiarkuje dôležitosť prepojenia čínskej ekonomiky na svetové hospodárstvo. Táto väzba stojí koniec koncov za dlhodobým úspechom čínskej ekonomiky v posledných štyroch dekádach.

Exportne orientované hospodárstvo benefitovalo z možnosti predávať svoje produkty na svetových trhoch a zo zahraničných investícií, ktoré rozšírili výrobné kapacity. Vonkajší obeh sa teda nijako nevymyká z doterajšieho trendu.

Kritická podpora spotreby

Oveľa dôležitejším je vnútorný obeh, ktorý je ťažiskom stratégie. Cieľom je totiž posilniť domácu ekonomiku, ktorá má výraznejšie prispievať k hospodárskemu rastu krajiny. Silná domáca ekonomika by mala stáť na dvoch pilieroch: domácej spotrebe a pokročilých technológiách.

Domáca spotreba má dlhodobo relatívne nízky podiel na hrubom domácom produkte krajiny a v celosvetovom meradle je Čína takmer na konci rebríčku. Rast ekonomiky je preto závislý prevažne od výroby exportných produktov a na fiškálnych investíciách, najmä do nehnuteľností a infraštruktúry.

Vedenie krajiny si však uvedomuje, že exporty majú svoj limit – už dnes je v niektorých odvetviach nadprodukcia – a taktiež, že sa diaľnice, letiská a železnice nedajú stavať v každej dedine.

Moderné technológie majú pomôcť Číne vyhnúť sa tzv. „pasci stredného príjmu.“ Týmto výrazom sa v ekonómii označuje stav, keď sa zvýšia platy v rozvojovej krajine, čo sa premietne do zvýšenia cien výrobkov a stratu kompetitívnej výhody, ktorá spočívala práve v nízkych cenách.

Na to, aby príjmy nestagnovali, ale naopak sa naďalej dvíhali, je potrebný technologický pokrok a preorientovanie výroby na komplexnejšie produkty.

Je nutné poznamenať, že tieto problémy a ciele nie sú vôbec nové. Snaha zvýšiť podiel domácej spotreby na HDP existuje minimálne od vlády prezidenta Chu Ťin-tchaa (2003-2012). V rámci stratégii nazvanej „rebalancovanie“ sa politici pokúsili motivovať Číňanov, ktorí mali tradične vysoké úspory, viac utrácať.

Jedným z nástrojov, po ktorých vláda siahla, bola podpora spotrebiteľských pôžičiek, ktorá viedla k obrovskému rastu tieňového bankovníctva, z čoho profitovali firmy ako Alibaba alebo český Home Credit.

Výsledkom bolo, že sa za 10 rokov zvýšil podiel spotreby na HDP z 34% na 39%, čo sa dá považovať za významný úspech. Na druhej strane je to stále ďaleko za ostatnými krajinami: podiel spotreby na HDP vo väčšine ekonomík je v rozmedzí 50% a 70%. Preto zostáva zvyšovanie domácej spotreby na zozname ekonomických priorít.

Podobne nie je novým ani zameranie na rozvoj technológií. V roku 2015 predstavil prezident Si Ťin-pching plán Made in China 2025, ktorý mal za cieľ v priebehu jednej dekády dosiahnuť dominanciu Číny v kľúčoých technologických odvetviach, akými sú napríklad umelá inteligencia, biotechnológie či medicínske zariadenia.

Strategické ciele

Čínska vláda oživuje tieto koncepty a spája ich do jedného veľkého programu najmä zo strategických dôvodov. Pandémia koronavírusu, ale najmä čínsko-americké obchodné vojny vedené od roku 2018 ukázali mieru závislosti Číny od zahraničia.

Silná domáca ekonomika stojaca na spotrebe a pokročilých technológiách by mala byť imúnnejšia voči potenciálne nepriateľskému okoliu. Americké sankcie by nemali byť schopné položiť na lopatky najväčšie čínske firmy, ako sa to takmer stalo napríklad v prípade technologického giganta ZTE. Čínske továrne by mali byť odolnejšie voči potenciálnym clám a tarifám.

Je taktiež vhodné pripomenúť, že každý predseda čínskej komunistickej strany sa snaží vytvoriť svojú vlastnú stratégiu, ktorá ho vpíše do historických análov. Preto nemôže Si Ťin-pching pokračovať v stratégii rebalancovania, ktorú uviedol do života Chu Ťin-tchao, ale musí prísť s vlastnou značkou. Dvojitý obeh by mal byť práve tou frázou, ktorou sa zapíše do dejín čínskej politickej ekonómie.

Ako konkrétne budú vyzerať vládne opatrenia na dosiahnutie cieľov definovaných v dvojitom obehu nie je momentálne jasné. Začiatkom tohto roku sa budú zverejňovať ďalšie informácie, najmä preto, že dvojitý obeh je jadrom hospodárskych opatrení prijatých pre štrnástu päťročnicu (2021-2025). Avšak vzhľadom na to, ako sa v Číne implementuje ekonomická politika, je pravdepodobné, že sa detaily budeme dozvedať len postupne.

Na rozdiel od západu sa v Číne totiž definuje len veľmi široký rámec, v hraniciach ktorého sa strana alebo vláda snaží dosiahnuť určité ciele. V tomto rámci však môžu štátni úradníci na rôznych administratívnych úrovniach použiť prístupy, ktorí oni považujú za najvhodnejšie.

Takýmto spôsobom sa dosiahne určitá miera experimentovania, centrálna vláda experimenty vyhodnotí a tie najúspešnejšie sa potom zavedú po celej krajine. Keďže neexistuje jeden správny návod na motiváciu občanov aby zvýšili spotrebu, je veľmi pravdepodobné, že budeme svedkami práve takéhoto experimentálneho prístupu.

Úspech nie je zaručený

Ak sa aj nájde nejaký veľmi účinný spôsob zvýšenia spotreby v krajine, stále to nebude znamenať, že sa dostaví úspech. Zvýšená spotreba musí ísť ruka v ruke so zvýšenými platmi, avšak vyššie platy čínskych pracovníkov znamená aj vyššiu cenu produktov, ktoré vyrábajú. Tie sa potom ťažšie uplatnia na svetových trhoch. Platy preto nemôžu rásť príliš rýchlo, pretože by to podkopalo „vonkajší obeh“, teda jeden z dvoch pilierov ekonomickej stratégie.

Takiež je pravdepodobné, že v ceste budú stáť štrukturálne prekážky. Čínski regulátori sa momentálne snažia zastaviť neobmedzený rast spotrebiteľských pôžičiek, pretože môžu ohroziť stabilitu celého finančného systému. Najviditeľnejšia je táto snaha v súvislosti firmou Ant Financial a jej najvýraznejším predstaviteľom, Jackom Ma, ktorí sú momentálne pod ostrou kritikou úradov. Bez spotrebiteľského kreditu však bude náročné primäť čínskych konzumentov, aby míňali viac peňazí.

Obavy o úpech stratégie dvojitého obehu posilnili správy o vývoji čínskeho HDP v roku 2020. Hoci ekonomika celkovo vzrástla o 2,3%, jej jednotlivé položky sa vyvíjali nerovnomerne. Spotreba domácností poklesla a zvýšili sa naopak úspory, čo je vo výraznom protiklade toho, čo chce dosiahnuť domáci obeh. Naopak, ekonomiku ťahali exporty do zahraničia a investície do nehnuteľností a infraštruktúry.

Vývoj čínskej ekonomiky sa veľmi nevymykal z predošlej trajektórie, dá sa dokonca povedať, že mal presne opačný smer voči tomu, čo načrtla vládna stratégia. Ekonomika však v pandémiou koronavírusu poznačenom roku 2020 čelila jedinečným výzvam, a preto nemusí veľa vypovedať o budúcom smerovaní čínskeho hospodárstva.


Článok vyšiel aj na portáli INDEX denníka SME

  • Martin Šebeňa is a CEIAS Research Fellow. He studied political science and sinology at the Charles University in Prague (2011) and finance at Curtin University (2016). He is currently pursuing his PhD degree at The University of Hong Kong. In the past, he studied Chinese at Zhejiang University in China (2006-7) and political science at the University of Pisa (2008-9) in Italy. He has worked in the finance industry in Switzerland, Australia, Hong Kong and Czechia. Among his various interests are social events in contemporary China, in particular issues of urbanization, education, health, consumerism and popular nationalism.