Analytik: Čínsku návštevu zatiaľ nemusíme Čechom závidieť

Home Publikácie CEIAS Insights SK Analytik: Čínsku návštevu zatiaľ nemusíme Čechom závidieť
+

Tento článok bol publikovaný v denníku N.

Czech_Republic_China.JPG_R7njyvf_t1140Politológ RICHARD TURCSÁNYI hovorí, že čínsky vplyv bude narastať aj na Slovensku. Číňania majú záujem o technologické firmy a o vplyvných partnerov, ktorí im pomôžu zorientovať sa v miestnom prostredí. „Takýmto partnerom môže byť finančná skupina J&T, s ktorou nadviazali tesnú spoluprácu,“ hovorí Turcsányi. 

Česi tri dni hostili čínskeho prezidenta. Je to pre nich dobrá správa?

To sa ešte len ukáže. Vieme, že v roku 2009 navštívil čínsky prezident Chu Ťin-tchao, predchodca súčasného prezidenta Si Ťin-pchinga, aj Bratislavu. V tom čase sa hovorilo o veľkých spoločných projektoch, nakoniec sa však nič z toho nekonalo.

O aké projekty malo ísť?

Spomínala sa výstavba diaľnic prostredníctvom mechanizmu PPP, ktorú chceli zabezpečovať čínske firmy. Všetko však zostalo len na papieri. (Čínske firmy sa neprihlásili do tendrov, ktoré vypisovala prvá Ficova vláda. – pozn. red.)

Česko však už má konkrétne výsledky. Čínska firma CEFC kúpila podiel v leteckom dopravcovi Travel Service, v pivovare Lobkowicz či vo futbalovej Slávii. A len za tento rok by mala v krajine investovať tri miliardy eur.

Tu je potrebné odlíšiť jednu vec, na ktorú už poukázali niektorí kritici. Nejde o investície v pravom slova zmysle, ale o akvizície, teda nákupy už fungujúcich firiem. Nie je to prípad, keď investor postaví na zelenej lúke fabriku.

Napriek tomu môžu prinášať výsledky.

Áno, Číňania môžu pomôcť slávnemu futbalovému klubu, čo ocenia mnohí fanúšikovia. Ale nie je to projekt, ktorý vytvára stovky pracovných miest. Nehovoriac o tom, že aj tú spomínanú čiastku tri miliardy je dôležité posudzovať v istom kontexte. Aj keby bola skutočne investovaná, tak Číňania by sa v Česku zaradili len niekde na úroveň investorov z  krajín, ako je napríklad Belgicko.

Turciany
Richard Turcsányi (29) vyštudoval ekonomiku, politológiu a medzinárodné vzťahy na brnianskej Masarykovej univerzite, okrem toho študoval čínštinu v Kantone. V súčasnosti pôsobí na pražskom Ústave medzinárodných vzťahov a na Inštitúte ázijských štúdií v bratislavskom think-tanku CENAA. Foto – archív R. Turcsányiho

To však môže byť len začiatok: počas návštevy čínskeho prezidenta sa podpísalo asi tridsať obchodných dohôd. Firmy získali partnerov, ktorí im môžu pomôcť expandovať na čínsky trh.

To je pravda, aj keď české firmy na čínsky trh expandovali aj pred touto návštevou. Do Číny vo veľkom vyváža autá mladoboleslavská Škoda, funguje tam úverová spoločnosť Home Credit najbohatšieho Čecha Petra Kellnera, k tomu sa pridal ešte export turbovrtuľových lietadiel L-410. Ak automobilka Škoda, pivovar Lobkowicz alebo iné spoločnosti v najbližšom čase rozšíria výrobu, tak môžeme hovoriť o reálnom prínose. To sa však bude dať zhodnotiť až neskôr.

CEFC podpisovala obchody aj so Slovákmi. J&T jej predala polovičný podiel v J&T Finance Group, pod ktorú patrí aj slovenská Poštová banka. Vladimír Soták jej zasa predal strojárne ŽĎAS. Nezabudli teda ani na nás.

Svedčí to o tom, že Číňania sa udomácňujú v celej strednej Európe. Dlhodobé aktivity majú aj v Maďarsku a, samozrejme, v Poľsku. Neoficiálne sa teraz hovorí o tom, že prezident Si Ťin-pching by mal v najbližších mesiacoch priletieť aj do Varšavy, Viedne a do Berlína.

Neplatí teda téza, ktorú opakujú pro-čínski lobisti, že sa Praha stáva bránou čínskeho vstupu do Európy?

To môže platiť pre spomínanú firmu CEFC, ktorá je piatou až šiestou najväčšou súkromnou firmou v Číne. Pre ňu sa Praha skutočne môže stať akýmsi centrom, kde budú sídliť jej manažéri a kde nakúpia nehnuteľnosti. Ale napríklad čínska štátna firma China-Chem vo veľkom investovala vo Švajčiarsku, kde za 43 miliard dolárov kúpila spoločnosť Syngenta na výrobu pesticídov.

Takže Česko nie je v tomto smere ničím výnimočné?

Česká republika dnes v ekonomickej spolupráci s Čínou zaostáva za niektorými západoeurópskymi krajinami. Je otázne dokonca aj to, či bude mať nejaké privilegované postavenie aspoň v rámci strednej Európy – o tesnejšie vzťahy s Čínou sa totiž pokúša aj Poľsko a Maďarsko a robia to ešte dlhšie ako Česi. Nie je však namieste robiť nejakú hierarchiu, ktorá krajina je pre Čínu zaujímavejšia. To vedie akurát k tomu, že európske krajiny by súperili v zaliečaní sa Číne.

Práve to sa vyčíta českému prezidentovi Milošovi Zemanovi. Je skutočne jeho zásluhou, že čínsky prezident priletel teraz do Prahy?

Na to sa treba pozrieť v širších súvislostiach. Česká republika mala dlhé roky tradíciu zahraničnej politiky, ktorá kládla dôraz na ľudské práva vrátane otázky Tibetu. Vrelé prijatie čínskeho prezidenta v Prahe má preto pre Číňanov symbolický význam. Zásluhy Miloša Zemana na tejto zmene sú zjavné. Vlani sa ako jediný významný západný politik zúčastnil na oslavách konca druhej svetovej vojny v Pekingu. Číňania si to veľmi cenili a dá sa povedať, že návšteva čínskeho prezidenta je prejavom vďaky.

Takže je to signál, že Čína vie odmeniť spojencov?

Áno, to je ten prvý rozmer tejto cesty. Čínska vláda má dnes skutočný záujem o zlepšovanie svojho obrazu v zahraničí. Okrem toho jej ešte viac záleží na tom, aký signál vysiela domácemu publiku. Návšteve prezidenta Si Ťin-pchinga sa v Číne prikladala veľká dôležitosť. Čínske médiá vysielali zábery, na ktorých ich prezidenta vítajú v európskej historickej metropole s tými najvyššími poctami.

Preto bola nutná tá výzdoba s čínskymi vlajkami pozdĺž cesty a zástupy vítačov na zhromaždeniach.

Presne tak. Napríklad informácie o protestoch a ničení čínskych vlajok pred začiatkom návštevy priniesol len čínsky denník Global Times. Drvivá väčšina čínskych divákov mohla sledovať len to, že ich prezidenta srdečne vítajú. Úlohou vítačov bolo dotvoriť túto atmosféru a zabrániť tomu, aby sa na záberoch objavil nechcený element typu tibetskej vlajky.

Čo vedie Čínu k tomu, aby investovala v Európe?

Ak sa chce čínska ekonomika ďalej reformovať a prosperovať, potrebuje západné technológie. Preto vstupuje do európskych technologických firiem. Už pred pár rokmi kúpili Číňania švédsku automobilku Volvo, teraz okrem iného kúpili spomínané strojárne ŽĎAS od Železiarní Podbrezová. Do tohto trendu zapadá aj ich spolupráca s automobilkou Škoda, s ktorou sa dohodli, že v Číne založí technologicko-výskumné centrum.

Prečo však nadväzujú družbu s finančnými skupinami ako J&T, ktoré žiadne špičkové technológie nevyrábajú?

Vo všeobecnosti sa dá povedať, že pokiaľ sa Číňania rozhodli prenikať na európske trhy, potrebujú domáceho partnera, ktorý sa vyzná. Poučili sa z nedávnej minulosti. Napríklad čínska firma COVEC zlyhala pri snahe podieľať sa na výstavbe diaľnice v Poľsku, čo bolo vo veľkej miere dôsledkom neznalosti miestneho prostredia. J&T preto môže patriť medzi partnerov, ktorí pomôžu Číňanom zorientovať sa v stredoeurópskom priestore.

Čína v posledných rokoch zažíva spomalenie ekonomického rastu, vlani náhle devalvovala svoju menu, teraz vo veľkom investujú v Európe. Nejde to proti sebe?

Naopak, viaceré čínske firmy môžu mať prebytok kapitálu, ktorý za súčasných okolností vedia lepšie zhodnotiť v zahraničí než na domácom trhu. Investovanie v zahraničí teda nie je známka toho, že by domáca ekonomika bola bezproblémová.

Čínska ekonomika je stále do značnej miery riadená komunistickou stranou. Ako sa to prejavuje v biznise?

Ekonomika tam funguje trochu inak než na Západe. Hlavné slovo majú štátom ovládané firmy. A aj o tých súkromných, akou je spomínaná CEFC, sa špekuluje, že môžu byť skryto ovládané štátnymi predstaviteľmi. Keď čínsky podnik kupuje západnú technologickú firmu, tak je to, samozrejme, v záujme čínskeho štátu. Je ťažké urobiť hranice medzi tým, či ide viac o politické ciele alebo ekonomické. V Číne je politika a ekonomika prepojená.

Čo teda znamená pre Slovensko, keď Číňania teraz vstupujú aj na náš trh?

To závisí od toho, ako sa k tomu náš štát postaví a ako nastaví podmienky. Najmä v prípade, ak by sa Číňania pokúsili prevziať strategické aktíva, si musí byť štát istý, s kým rokuje, a musia byť jasne nastavené pravidlá spolupráce. Ak budeme schopní vyžadovať od čínskych investorov rovnaké pravidlá ako od akýchkoľvek iných, ich vstup by nemusel predstavovať väčšie riziko.

V médiách sa už objavili informácie, že čínska CEFC môže rokovať aj o vstupe do finančnej skupiny Penta. Opakovane sa spomína možná spolupráca pri výstavbe vodnej a prečerpávajúcej elektrárne na Ipli. Hovorí sa o otvorení priamej leteckej linky do Číny či o založení pobočky čínskej banky na Slovensku. Niektoré z týchto tém sa možno pohybujú na úrovni klebiet, ale rastúci záujem Číny o celý región je zjavný. Čínska účasť u nás bude s najväčšou pravdepodobnosťou narastať.

Image Credit: Rene Fluger / Associated Press