Čína zareagovala na sankcie EÚ silno, no zároveň si dala vlastný gól

Home Publikácie CEIAS Insights SK Čína zareagovala na sankcie EÚ silno, no zároveň si dala vlastný gól
+

Čínska reakcia na sankcie EÚ za porušovanie ľudských práv v Sin-ťiangu odhaľuje limity politiky, ktorá je založená na uspokojovaní nacionalistického sentimentu.

EÚ 22. marca oznámila sankcie proti štyrom čínskym úradníkom a Xinjiang Production and Construction Corps Public Security Bureau, ktorí nesú zodpovednosť za pokračujúce zverstvá v autonómnej oblasti Sin-ťiang. V reakcii na to ešte v ten istý deň Čína oznámila, že uvalí recipročné sankcie až na desať jednotlivcov a štyri organizácie z EÚ, ktoré „vážne poškodzujú čínsku suverenitu a záujmy a zlomyseľne šíria lži a dezinformácie“.

Na rozdiel od sankcií EÚ, ktoré sa zameriavajú iba na vládnych úradníkov, je odplata Číny namierená proti úradníkom členských štátov a EÚ, diplomatom, ako aj členom občianskej spoločnosti.

Odpoveď Číny nie je len asymetrická, ale poukazuje aj na nesprávny strategický kalkul Pekingu, ktorý vyplýva z čoraz zložitejšieho vyvažovania, ktoré musí robiť medzi požiadavkami domácich nacionalistov a pokusmi o udržanie spolupráce s EÚ a so svetom.

Zdroje čínskeho správania

Asymetrická reakcia Pekingu vyplýva zo snahy vyvažovať to, čo Čína označuje ako svoje „základné záujmy“. Verejne sa štítok základných záujmov zvyčajne používa na označenie čínskych záujmov týkajúcich sa Taiwanu, Tibetu, Juhočínskeho mora alebo Sin-ťiangu. Rozsah tohto pojmu je však oveľa širší.

Pojem kľúčové záujmy rozvinul čínsky diplomat a bývalý štátny radca za vlády Chu Ťin-tchaa Dai Bingguo. Dai navrhol, aby interakciu Číny s ostatnými krajinami určovali jej tri základné záujmy: prežitie Čínskej komunistickej strany (ČKS) a jej vodcovskej úlohy; suverenita a územná celistvosť Číny (ako ich chápe Čína); a pokračujúci sociálno-ekonomický rozvoj Číny. „Tieto záujmy neznesú nijaké porušenie,“ uzatvára Dai.

Kľúčové záujmy teda slúžia nielen ako hlavná motivácia čínskych krokov, ale aj ako červená čiara pre to, čo Čína vníma ako prijateľné správanie iných štátov.

Aj keď zachovanie zvrchovanosti a územnej celistvosti, ako aj zabezpečenie sociálno-ekonomického rozvoja Číny prispievajú ku konečnému záujmu zachovania vlády ČKS, často si navzájom odporujú.

Snaha o zachovanie priaznivého medzinárodného prostredia, ktoré prispieva k hospodárskej spolupráci, sa čínskej verejnosti môže javiť ako príliš mäkká v situáciách, ktoré sa dotýkajú čínskej suverenity, zatiaľ čo tvrdé presadzovanie opatrení na ochranu suverenity môže odradiť ostatné krajiny od hospodárskej spolupráce s Čínou. Čínska zahraničná politika je tak výsledkom hľadania rovnováhy medzi domácimi a medzinárodnými záujmami ČKS.

Čína stúpa na plyn

Epizóda sankcií vo vzťahoch medzi EÚ a Čínou ukazuje, ako môže uprednostňovanie domácich záujmov motivovaných nacionalizmom pred medzinárodnými záujmami viesť k nesprávnemu strategickému kalkulu.

Sankcie EÚ boli presne cielené, pretože sa uplatňujú na štyroch predstaviteľov ČKS v Sin-ťiangu, ktorí majú priamu zodpovednosť za zhoršujúcu sa situáciu v oblasti ľudských práv.

Ak by si Čína chcela len zachovať tvár pred domácim publikom, jej reakcia by sa skončila sankcionovaním štyroch úradníkov EÚ podobného postavenia. Namiesto toho sa rozhodla pre asymetrickú odpoveď, a to z hľadiska množstva i šírky sankcionovaných subjektov.

Čínske sankcie môžu mať vplyv na niekoľko desiatok Európanov a Európaniek. Medzi významných sankcionovaných jednotlivcov a subjekty patria europoslanci ako Reinhard Bütikofer alebo Miriam Lexmann, celý Podvýbor pre ľudské práva Európskeho parlamentu alebo celý Politický a bezpečnostný výbor Rady Európskej únie (rozhodujúci orgán na určovanie spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ).

Čínsky zoznam ide nad rámec sankcionovania úradníkov, pretože sa zameriava aj na jeden z najvýznamnejších think-tankov zaoberajúcich sa Čínou v EÚ, ktorým je Mercator Institute for China Studies (MERICS), a ďalšie osobnosti občianskej spoločnosti. Keďže veľká časť analytikov a analytičiek sledujúcich čínsko-európske vzťahy je v nejakej podobe spojená s inštitútom MERICS, Čína v podstate urobila krok zameraný na zastrašenie tých, ktorí sa venujú nezávislej a kritickej analýze tejto krajiny.

Koniec investičnej dohody?

Eskalácia napätia prichádza v čase zlomu vo vzťahoch medzi EÚ a Čínou. Ten je symbolizovaný dokončením rokovaní o komplexnej dohode o investíciách (CAI) medzi EÚ a Čínou.

Aj keď EÚ od roku 2019 opisuje Čínu ako partnera, konkurenta a systémového rivala, v praktických krokoch doteraz aspekt rivality nebol prominentný. Postupne zverejňované znenie CAI naznačuje, že EÚ si pod vedením nemeckého predsedníctva želala mať v Číne skôr partnera ako rivala.

Okamžite po vyvrcholení rokovaní o CAI sa ukázalo, že bude náročné pretlačiť dohodu schvaľovacím procesom v Európskom parlamente. Zameraním čínskych sankcií na päť europoslancov si Čína poistila, že schválenie dohody Európskym parlamentom bude teraz v podstate nemožné.

Čo je pre Čínu ešte horšie, päť europoslancov pochádza zo štyroch rôznych frakcií (dvaja z EPP, po jednom zo S & D, Zelených a Renew Europe). To môže nakoniec viesť k zbližovaniu politických pozícií štyroch najväčších frakcií, ktoré spoločne ovládajú okolo 70 percent hlasov v parlamente.

Podobne ako USA, aj Čína by sa mohla stať jednou z mála otázok, v ktorých panuje zhoda naprieč politickým spektrom. Predseda EPP Manfred Weber verejne vyzval na prijatie protiopatrení, zatiaľ čo S & D vydala vyhlásenie, že jej podpora ratifikácie CAI je teraz podmienená zrušením sankcií.

Problémy Číny však budú siahať hlbšie. Nedávny prieskum verejnej mienky uskutočnený Stredoeurópskym inštitútom ázijských štúdií a projektom Sinophone Borderlands odhalil, že Čína čelí kríze verejnej mienky v EÚ. Z desiatich členských štátov, ktoré boli do prieskumu zahrnuté, vo všetkých až na jeden prevažujú negatívne názory na Čínu nad pozitívnymi.

Veľké podiely európskej populácie hlásia zhoršujúce sa názory na Čínu, najmä vo Švédsku a Francúzsku, kde viac ako polovica populácie vníma Čínu negatívnejšie ako pred tromi rokmi.

Čína tlačí EÚ do transatlantickej koordinácie

Krok Číny zároveň potlačí EÚ bližšie k USA a jej ďalším demokratickým spojencom a partnerom. Nie je to tak dávno, čo sa Čína snažila vraziť klin do transatlantickej spolupráce. Príkladom takéhoto konania bolo práve rýchle ukončenie rokovaní o CAI ešte pred Bidenovou inauguráciou alebo rétorická podpora diskusií o strategickej autonómii EÚ.

Vďaka asymetrickej sankčnej reakcii Čína tlačí na EÚ a jej členské štáty, aby koordinovali svoje politiky voči Číne s USA. Iba deň po oznámení oboch súborov sankcií sa má konať stretnutie ministrov zahraničia členských štátov NATO. Na programe stretnutia sú aj výzvy, ktoré predstavuje Čína. Sankcie určite pritiahnu na Čínu viac pozornosti, ako by sa jej venovalo za normálnych okolností.

Z krátkodobého hľadiska sa síce Číne mohlo podariť uspokojiť domáce požiadavky na silnú reakciu na sankcie EÚ. Z dlhodobého hľadiska si však Čína práve strelila vlastný gól.


Článok vyšiel aj v Denníku N a českom Deníku N.

  • Matej Šimalčík is Executive Director of CEIAS. In his research, he focuses on Chinese foreign and security policy, strategic culture, territorial conflicts, and relations between China and Europe. He is a member of ChinfluenCE, a regional initative aimed at monitoring China’s economic and political influence in Central Europe, where he acts as national coordinator for Slovakia. Previously he served as a legal counsel to the Slovak branch of Transparency International.