Starý kontinent potrebuje vlastných odborníkov na ďaleký východ, píšu TABITHA SPEELMANOVÁ a MATEJ ŠIMALČÍK.
„Čo hovoria dáta? Mali by sme sa obávať? A ako veľmi?“ Pýtal sa európsky novinár, ktorý sa chcel zaoberať rastúcim politickým vplyvom Číny v Európe, pričom vyzdvihol posun v európskej verejnej diskusii o čínskom vzostupe. Vplyv pekinských štátnych aktérov v Európe sa stáva čoraz dôležitejšou témou pre Brusel a vlády členských štátov.
Inde je to iné. Vplyv Zjednoteného frontu, oddelenia Čínskej komunistickej strany (CCP) zodpovedného za čínske záujmy v zahraničí, a Konfuciových inštitútov na univerzitách už dlho priťahuje pozornosť výskumníkov a médií v krajinách ako Austrália a Nový Zéland. V Európe sa o tejto téme len začína hovoriť.
Debaty v Austrálii a Spojených štátoch môžu poslúžiť ako inšpirácia Európe. Tá však musí nájsť svoj vlastný spôsob riešenia zvyšujúceho sa čínskeho vplyvu. Vzťahy európskych regiónov s Čínou sa značne líšia, rovnako ako regionálne stratégie Zjednoteného frontu. Európe chýbajú odborníci. Pre Európsku úniu a jej členské štáty by malo byť vyplnenie tejto medzery prioritou. Na vnútroštátnej a úniovej úrovni by mali európske inštitúcie podporovať investície do nezávislej domácej expertízy (vrátane jazykových zručností) a skombinovať ich s programami zameranými na výskum a odbornú prípravu, ktoré spájajú odborníkov s ďalšími výskumníkmi, novinármi a mimovládnymi organizáciami.
Spoločný výskum o čínskom vplyve
Európa potrebuje lepšie prepojiť zdieľanie vedomostí, aby kompenzovala nedostatky vo verejnej sfére. Rozširovanie výsledkov výskumných projektov naprieč regionálnymi a odbornými hranicami môže byť aj naďalej výzvou. Mnohí poprední mediálni a výskumní pracovníci sa ešte musia zobudiť a všimnúť si spôsob, akým Čína v Európe rastie.
Okrem dvojjazyčných tlačových správ (pre národné médiá a medzinárodné publikum) a presahu (sociálnych) médií, je šírenie výskumu súvisiaceho s Čínou prostredníctvom akademických, politických a podnikateľských sietí kľúčové na zlepšenie procesu zdieľania odborných poznatkov. Výskumní pracovníci z týchto sietí môžu zohrávať podstatnú úlohu pri kontextualizovaní vplyvov Číny na európskych odborníkov, ktorí sú v diskusii noví.
Rovnako potrebuje Európa aj verejné fóra a diskusie, ktoré spoja ľudí z rôznych regiónov a prostredí za účelom debaty o otázkach spoločného záujmu, ako je napríklad čínska Nová hodvábna cesta (angl. Belt and Road Initiative, BRI). Európania musia navyše nájsť vlastné spôsoby, ako domáce diskusie profilovať. Podujatia na vládnej úrovni sponzorované Pekingom, ako napríklad formát 16 + 1, ktorý spája krajiny strednej a juhovýchodnej Európy s Čínou, odhaľujú potrebu nadnárodných prepojení. Oficiálne stretnutia ale neumožňujú slobodnú diskusiu o cieľoch a správaní Pekingu. Vzniká jasná potreba doplniť ich o lokálne financované európske iniciatívy. Ak takéto príležitosti existujú, účastníci sa častokrát zhodnú, že sú užitočné a spájajú ich s ľuďmi, ktorí pracujú na podobných otázkach v iných častiach Európy.
Podpora kvalitnej žurnalistiky
Okrem výskumu môže kľúčovú úlohu pri dopĺňaní nedostatku informácií o čínskych aktivitách v Európe zohrávať aj žurnalistika. Investigatívna práca – ako napríklad správa agentúry Reuters z roku 2017 o praní špinavých peňazí prostredníctvom čínskej banky ICBC v Španielsku – alebo profil bruselského lobistu Luigiho Gambardellu, ktorý uverejnil portál Politico, sú zriedkavé. Takýchto podrobných správ o vývoji Číny v Európe potrebujeme viac. Vyšetrovanie Únie týkajúce sa vysokorýchlostného železničného spojenia medzi Budapešťou a Belehradom alebo čínskeho postoja voči ujgurským spoločenstvám v EÚ sú len dva príklady toho, na čo by sa mohli investigatívni reportéri zamerať. Okrem informovania verejnosti môže takáto žurnalistika podporiť akademický a politický výskum.
Odpoveďou by mohla byť európska verzia iniciatív, ako juhoafrický projekt China-Africa Reporting, ktorý ponúkol odbornú prípravu a finančnú podporu vybraným investigatívnym projektom o čínskych aktivitách v Afrike. Takúto podporu nezávislej žurnalistiky by mohli iniciovať a financovať európske univerzitné výskumné centrá, think-tanky alebo nadácie.
Podobne ako juhoafrická iniciatíva (financovaná americkou Fordovou nadáciou), by takéto tematické spravodajské projekty pritiahli, vyškolili a sponzorovali miestnych i nezávislých čínskych novinárov, aby sa venovali investigatívnej žurnalistike. Mediálne vzdelávacie programy týkajúce sa Číny nie sú nové a väčšina z nich zahŕňa vycestovanie európskych novinárov do Číny. Niektoré z týchto programov, najmä tie, ktoré uskutočnili nezávislí spoločenskí aktéri v Európe, sa však obmedzili alebo prerušili kvôli ťažkostiam spojených s prácou zahraničných mimovládnych organizácií v Číne. Zájazdy s oficiálnymi čínskymi partnermi stále prebiehajú, aj keď vo väčšine európskych krajín sa do nich zapojí len malý počet novinárov.
Požadujeme alternatívnu verziu týchto vzdelávacích programov v Európe, ktorá sa zameria na správy o Číne a jej pôsobení na našom kontinente. Programy by mali pritiahnuť novinárov z Európy, ktorí sú na voľnej nohe, alebo študentov žurnalistiky, ktorí píšu po čínsky či v európskych jazykoch. Úspešní účastníci by mali dostať priestor publikovať. Ak sa európskym médiám podarí poskytnúť príležitosť rozmanitejšej škále ľudí oboznámených s čínskymi aktivitami v Európe, skvalitní sa verejná diskusia.
Zjednotený front, európsky štýl
Európske think-tanky, univerzity, mimovládne organizácie, novinári, podnikatelia, tvorcovia politík a politici musia vedieť, kde hľadať odborné poznatky a ako si vymieňať názory a skúsenosti o vývoji čínsko-európskych vzťahov. Širšia regionálna spolupráca v Európe je skutočne zložitá otázka, ale podľa čínskych pozorovateľov to nie je nemožný cieľ.
Európska sieť pre think-tanky zaoberajúce sa Čínou (ETNC) je len jedným z príkladov medziregionálnej spolupráce, ktorá by sa mohla ľahko rozšíriť o inštitúcie z tých členských štátov Únie, ktoré v súčasnosti ešte nie sú do siete zapojené. Univerzity môžu tiež iniciovať alebo rozširovať výskumné projekty a verejné podujatia na tému „Čína v Európe“ alebo „Čína v našom meste“. Európska únia a ďalšie verejné subjekty by mohli usporiadať viac udalostí typu „1,5 track“, ktoré prepájajú výskumníkov a politikov. Podporili by tak dobre informovaný a vyvážený dialóg o vzostupe Číny.
Takéto snahy môžu naštartovať to, čo austrálsky sinológ Geremie Barmé nazval „zjednotený front iného druhu“. Takáto otvorená lokálna koalícia expertov by pomohla rozšíriť vedomosti o rastúcej prítomnosti Číny v Európe. Jej hlavným cieľom by bolo informovať širšiu európsku verejnosť o výzvach a možnostiach kultúrnej, hospodárskej a politickej výmeny s Čínou a čínskymi aktérmi v Európe.
Tabitha Speelmanová je doktorandka na Leidenskej univerzite v Holandsku, ktorá sa zaoberá imigračnou reformou Číny. V minulosti pracovala ako novinárka pre európske a čínske médiá.
Matej Šimalčík je výkonným riaditeľom Inštitútu ázijských štúdií v Bratislave. Venuje sa čínskym vzťahom so strednou Európou, ako aj rastúcemu čínskemu vplyvu v regióne.
Článok vyšiel pôvodne na portáli EURACTIV v slovenskom aj anglickom znení.
