V júli dominovali ekonomickým správam z Číny protesty sporiteľov a hypotekárne bojkoty. Hoci majú oba problémy odlišný priebeh, dopad a riešenie, medzi kľúčové dôvody patria spomalenie čínskej ekonomiky a proticovidové opatrenia. Čínska vláda používa radu klasických ale aj netradičných spôsobov na ich riešenie, avšak momentálne nie je ani zďaleka jasné, či budú stačiť a či sa problémy nerozšíria do iných sektorov.
Od začiatku júla sa v Číne objavujú protesty, ktoré sú nezvyčajné nielen svojou publicitou a počtom zapojených ľudí, ale najmä spôsobmi, akými sa protesty organizujú a následne riešia. Kolektívny bojkot splácania hypoték, horúčkovitý výber vkladov z bánk, či nasadenie pouličných bitkárov na rozohnanie protestujúcich sú príklady sociálnych nepokojov, ktoré sprevádzajú momentálne spomalenie čínskeho hospodárstva.
Avšak i keď sú problémy spôsobené spomalením ekonomického rastu – predovšetkým kvôli drastickým opatreniam v boji proti covidu, rastu cien komodít na svetových trhoch a spomaleniu svetového hospodárstva – je potrebné rozlíšiť medzi jednotlivými problémami, pretože majú rozdielny dopad na čínske hospodárstvo, a preto bude vláda taktiež voliť odlišné nástroje na ich riešenie.
Protesty sporiteľov a neúspešné snahy o výber peňazí sú predovšetkým spojené s finančnými ťažkosťami rurálnych bánk. Hoci majú rurálne banky často len obmedzené regionálne pôsobenie a je jednoduchšie ich problémy izolovať od zvyšku systému, sú dôležitou časťou v programe prezidenta Si Ťin-pchinga na odstránenie vidieckej chudoby a zvýšenie životnej úrovne v zaostalejších oblastiach. Druhým okruhom sú protesty neplatičov hypoték, ktorých dopad bude citeľný nielen v realitnom a stavebnom sektore, ale ich dôsledky môžu zamávať aj finančným systémom krajiny.
Rurálne banky
Rurálne banky sa v Číne vyvinuli z úverových družstiev, zakladaných od konca sedemdesiatych rokov v rámci čínskych ekonomických reforiem. Ich cieľom je podpora čínskeho vidieka, predovšetkým poľnohospodárskych aktivít a drobných podnikateľov. V celej Číne je 1 600 takýchto bánk, t.j. 40 percent všetkých bánk v krajine, ale spravujú len 12 percent bankových aktív. Hoci sú dôležitým nástrojom v snahe centrálnej vlády zvýšiť hospodársky výkon vo vidieckych oblastiach a zvýšiť mieru ekonomickej samostatnosti, ich organizácia a riadenie vnášajú vysokú mieru volatility do ich fungovania.
Rurálne banky sú predovšetkým aktívne v oblastiach ako nehnuteľnosti, drobný priemysel, distribúcia a maloobchod, ktoré sú vysoko cyklické, a preto ich pokles ekonomiky výrazne zasahuje. Zároveň sú väčšinou pod správou lokálnych vlád, ktoré sú samy hlboko zadlžené, a nie sú im schopné poskytnúť finančnú pomoc. Neprospieva taktiež fakt, že sú málo kapitalizované, podliehajú slabej kontrole, a preto v nich často dochádza k podvodom zo strany manažmentu.
V roku 2020 skrachovala banka Baoshan vo Vnútornom Mongolsku, čo sa zapísalo do dejín ako prvý bankrot rurálnej banky v Číne. Výrazné problémy spojené s horúčkovitou snahou sporiteľov vybrať úspory mali odvtedy viaceré banky, ktoré sa však podarilo za výrazného prispenia centrálnej banky a štátom vlastnených firiem vždy vyriešiť.
Od 18. apríla tohto roku sa však sporitelia nevedeli dostať k svojim peniazom v piatich menších rurálnych bankách v stredočínskych provinciách Chu-nan a An-chuej. Banky sa spočiatku vyhovárali na aktualizáciu systémových technológií, po dvoch mesiacoch však sporitelia pochopili, že je to len zámienka na zablokovanie ich účtov. Začiatkom júla sa preto zišli na proteste pred provinčnou pobočkou Úradu na bankový dohľad, kde s veľkými transparentmi požadovali vyplatenie svojich úspor. Potiaľto šlo o štandardný protest, akých sú v Číne desiatky, keďže dochádza k množstvu investičných podvodov.
Miestni úradníci, ktorí boli jednak neschopní a jednak neochotní tlačiť na banky, aby vydali zákazníkom peniaze, zvolili neštandardnú formu potlačenia protestu. Videá kolujúce na sociálnych sietiach ukázali, ako zorganizovali desiatky miestnych mlátičiek, ktoré na mieste zbili protestujúcich ľudí. Kreatívnejší je druhý spôsob potlačenia protestov, v rámci ktorého zneužili systém zdravotných kódov, ktorý Čína používa na potlačenie covidu. Všetkým sporiteľom ukázala ich aplikácia červený kód, čo znamená, že musia ostať v domácej izolácii.
Situáciu napokon musela hasiť centrálna vláda. Jednak potrestala úradníkov, ktorí manipulovali so zdravotným kódom, lebo tým znižujú dôveru obyvateľov voči proticovidovým opatreniam. Keďže je potlačenie covidu absolútnou politickou prioritou prezidenta Si Ťin-pchinga, miestni byrokrati prekročili najhrubšiu červenú líniu v krajine. V druhom kroku centrálne úrady prinútili banky vyplatiť vkladateľom najprv 50 000 jüanov (asi 7 000 eur) s tým, že postupne dostanú späť všetky úspory. Tento politický prísľub však ešte môže byť v budúcnosti problematický, keďže vágne zákony nešpecifikujú, či sa garantovaná ochrana vkladov do výšky 500 000 jüanov týka aj rurálnych bánk.
Hypotekárny bojkot
Kým finančná insolvencia rurálnych bánk spôsobuje ťažkosti viacerým provinčným vládam, problémy so splácaním hypoték majú dopad na celoštátnej úrovni. Čínski developeri sú dlhodobo vo vážnej finančnej situácii, čo sa najzreteľnejšie prejavilo vlani, keď mal problémy s likviditou aj najväčší súkromný developer, firma Evergrande.
Dlhotrvajúce lockdowny a výrazný nárast cien stavebných materiálov spomalili, a v mnohých prípadoch aj zastavili výstavbu nových bytov. Väčšina týchto rozostavaných bytov už bola predaná budúcim majiteľom, keďže čínski developeri financujú až 80% výstavby svojich projektov z predpredaja bytov. Do toho začali pred mesiacom klesať ceny nových bytov, čo kupujúcich stavia do frustrujúcej pozície: zaplatili peniaze za byt, ktorého výstavba sa zastavila a ktorého cena klesá. Mnohí preto prestali splácať svoje hypotéky. Vlna hypotekárneho bojkotu sa rozšírila až do osemdesiatych miest po celej krajine, čo spôsobilo paniku aj v najvyšších vládnych kruhoch.
Hoci ceny novo dokončených bytov zatiaľ medziročne poklesli len o pol percenta, analytici očakávajú, že do konca roka celkovo klesnú o 3 až 5 percent. Negatívny sentiment spôsobuje aj to, že developeri nie sú schopní predať ďalšie byty, a tým pádom nie sú schopní získať ďalšie financie na dokončenie rozostavaných projektov. Realitný sektor, ktorý sa podieľa na čínskom HDP až 25 percentami, so sebou ťahá dole aj finančný systém, keďže čínske banky majú obrovské expozície v nehnuteľnostiach. Už teraz mnohé banky čelia výraznému meškaniu splácania pôžičiek zo strany developerov. Ak sa k tomu pripojí výpadok hypotekárnych splátok, mnoho menších finančných inštitúcií sa ocitne na prahu insolvencie.
Bojkot splácania hypoték sa podľa analytikov môže dotknúť úverov v celkovej výške 230 až 300 miliárd dolárov, čo by predstavovalo 4 až 5 percent všetkých pôžičiek v krajine. Vláda v reakcii vydala vyhlásenie, v ktorom uistila kupujúcich, že sa svojich bytov dočkajú. Situáciu rieši na viacerých frontoch: veľké stavebné firmy preberajú zastavené projekty, štátom vlastnené banky posúvajú likviditu do menších bánk a k developerom. Investori v pozastavených projektoch dostali možnosť pozastaviť splácanie hypoték do doby, kým sa opäť nerozbehne výstavba.
Napriek pomerne rýchlej a adresnej reakcii štátu však kríza zďaleka nie je zažehnaná, naopak, všetko nasvedčuje tomu, že je väčšia než tá minuloročná. Od začiatku roku 2021 nebolo schopných splácať dlhy viac než 16 developerov, z toho 7 od začiatku tohto roku. Investičná banka Goldman Sachs odhaduje, že do konca roka by mohla byť nesolventná až jedna tretina menších developerov. Hoci vláda prisľúbila veľkú finančnú injekciu, tá nemusí stačiť ak potrvá negatívna nálada medzi investormi do bytov a ak lockdowny spomalia výstavbu nových bytov.
Hoci sú súčasné finančné problémy v čínskej ekonomike domáceho charakteru, je pravdepodobné, že ich dopad pocíti aj zahraničie. Ak dôjde k ďalšiemu poklesu či už ekonomickej aktivity, alebo kúpnej sily širších skupín obyvateľstva, pocítia to exportéri aj v Európe, z ktorej sa do Číny vyváža množstvo produktov pre zámožnejších spotrebiteľov.
