Tento článok bol publikovaný v Denníku N. Celý text nižšie.
Návrat z Číny na Slovensko vám môže pripadať ako cesta do internetovej minulosti. Horšie je, že aj veľké západné spoločnosti sa dobrovoľne prispôsobujú prísnej cenzúre.
Čína je krajina s najväčšou internetovou populáciou na svete. Tohtoročná Svetová internetová konferencia, ktorú Čína usporiadala už tretí rok po sebe, potvrdila čínske ambície propagovať svoj model regulácie internetu. Navzdory predstavám o internete ako o globalizačnej sile prekonávajúcej hranice však čínska vízia hovorí o „kybersuverenite“ národných štátov. Čína má pritom skúseností na rozdávanie.
Kyber suverenita
Peking formuje vlastnú špecifickú predstavu kyber priestoru už niekoľko rokov. Po prvýkrát východočínske mesto Wu-čen, kvôli vodným kanálom nazývané aj čínske Benátky, hostilo Svetovú internetovú konferenciu v roku 2014. Čína s ideou vlastnej internetovej konferencie prišla v kontexte odhalenia globálnej špionáže americkej NSA. Škandál Washingtonu poskytol dobrý odrazový mostík pre predstavenie alternatívnej vízie spravovania internetu, postaveného na princípe kyber suverenity.
Čína tvrdí, že v rámci vlastných hraníc by štát mál právo regulovať, obmedzovať či monitorovať prístup obyvateľstva k internetu, vzhľadom na špecifické požiadavky národnej bezpečnosti a verejného poriadku. Peking kritizuje súčasný model ako „unilaterálny globalizmus“ a „internetovú hegemóniu“ zo strany Washingtonu. Ten údajne neregulovaný systém využíva na zasahovanie do vnútorných záležitostí iných štátov. Podpory sa pritom v tejto otázke Číne dostáva najmä od Ruska.
Čína samozrejme nehovorí o kyber suverenite ako o teórii, je to niečo, čo už reálne v krajine funguje. Cieľom aktivít ako je konferencia vo Wu-čene je tak predovšetkým získať medzinárodnú podporu pre tento model.
Známy čínsky veľký firewall zamedzuje prístup na stovky zahraničných stránok, všetka aktivita na sociálnych sieťach je monitorovaná a často blokovaná. Na „preskočenie múru“, ako sa v Číne obídeniu blokovacích mechanizmov hovorí, potrebujú používatelia služby VPN. Tá umožňuje oklamať servery, že sa užívateľ pripája z inej IP adresy. Úrady však čoraz ráznejšie zasahujú i proti týmto službám.
Prísnosť čínskeho systému dokazuje, že za „rozširovanie poplašných správ“ na internete hrozí až sedem rokov väzenia. V rebríčku slobody internetu od organizácie Freedom House sa tak Čína nachádza na beznádejnom poslednom mieste. Nanešťastie pre Čínu Severná Kórea v rebríčku zahrnutá nebola.
Regulačné nástroje ešte viac posilnila nedávno prijatá legislatíva. Tá podrobí zahraničné technologické firmy nutnosti ukladať dáta na miestnych serveroch a poskytne vláde tzv. zadné vrátka, ktoré jej umožnia prístup k ich dátam a infraštruktúre. Reálne sa jedná o ďalšie uškrtenie fungovania zahraničných technologických spoločností na čínskom trhu.
Zahraničné firmy hrajú podľa čínskych pravidiel
Kontrola internetu je totiž len jednou stranou mince. Vďaka tomu, že zahraničné giganty nemajú prístup na čínsky internetový trh, Čína vytvorila inkubátor pre rozvoj svojich vlastných IT spoločností ako sú Alibaba, Baidu, Tencent, či Huawei. Tie nielen dominujú miestnemu trhu ale dnes expandujú i za hranice. Tam sa paradoxne nestretávajú s takou likvidačnou reguláciou ako čelia zahraničné subjekty v Číne.
Globálne IT firmy sú však čoraz ochotnejšie podrobiť sa čínskym pravidlám hry. Vidina zhruba 700 miliónov potenciálnych zákazníkov, s ďalšou možnosťou rastu, je príliš lákavá. Medzi účastníkmi konferencie vo Wu-čen bol nakoniec i nemalý počet predstaviteľov svetových internetových hráčov.
Ukážkovým príkladom tohto trendu je aktívny lobing šéfa Facebooku Marka Zuckerberga, ktorý nikdy nepremešká PR príležitosť objaviť sa s čínskymi politikmi a v kancelárii má vystavenú knihu prejavov čínskeho prezidenta. Ak Facebook na čínsky trh nakoniec skutočne vstúpi, bude to bezpochyby len v úzkych limitoch stanovených Pekingom.
Čína ako internetový líder?
Zamerať sa však len na otázku regulácie by zďaleka neposkytlo celkový obraz internetového prostredia v Číne. Spoločenský vývoj v poslednej dekáde tu totiž ide ruka v ruke s obrovskou dynamikou internetu, ktorá nie je podobná ničomu na Západe. Čína už dávno nevyniká len v kopírovaní západných produktov, ale je sama inovačnou silou. Vrátiť sa z Číny na Slovensko je tak v oblasti niektorých technológií ako cesta do minulosti.
Príkladom je populárna mobilná aplikácia WeChat, ktorá zďaleka nie je iba prostriedkom komunikácie ale môžete jej pomocou hrať mobilné hry, kúpiť lístky na vlak či dokonca zaplatiť účet za energie. Samostatnou kapitolou je bezhotovostná platba pomocou skenovania QR kódov, vďaka čomu sa v Číne dnes zaobídete i bez hotovosti. Nie je to pritom len záležitosť veľkých obchodov- často môžete zaplatiť mávnutím smartphonu i za pouličné jedlo v stánkoch niekde v zapadnutej uličke.
Nakupovanie na internete je rovnako fascinujúcim fenoménom. Len počas tzv. Dňa nezadaných 11. novembra, ktorý je v Číne propagovaný ako deň online nákupov, minuli čínski nakupujúci na online platformách spoločnosti Alibaba takmer 18 miliárd dolárov, čím bol ďaleko prekonaný americký Čierny piatok. Dravosť čínskych spoločností dokazuje príklad taxi služby Didi Chuxing, ktorá pred pár mesiacmi vyhrala urputný konkurenčný boj a kúpila aktivity americkej spoločnosti Uber v Číne.
Peking si uvedomuje význam IT sektoru pre ekonomiku. Prekážok ostáva stále mnoho, na chronickú pomalosť čínskeho internetu sa posťažoval i čínsky premiér Li Kche-čchiang. Čína však chce prekonať tieto výzvy a stať sa kyber veľmocou pomocou výstavby tzv. internetu plus. Viac financií má tak putovať do inovácií, start-upov, vývoja a výskumu moderných technológií a ich vzájomnej integrácie. Cieľom je napomôcť úspešnej ekonomickej transformácii zo súčasného modelu založeného na priemysle náročnom na pracovnú silu a zahraničných investíciách.
V mnohom je tak Čína skutočne internetovým lídrom a sú oblasti, v ktorých sa môžeme inšpirovať i my. Nie je však jasné do akej miery môže dlhodobo inovácia a kreativita spolunažívať s konceptom kyber suverenity a s ambíciou úradov dôsledne regulovať toky informácií z a do Číny. To isté platí i pre schopnosť Číny získavať zahraničný talent, pre ktorý je slobodný prístup k internetu nanajvýš dôležitý. Popustiť uzdy kontroly však pre stabilitou večne posadnutý Peking nepripadá v úvahu a bude preto ďalej budovať internet s čínskymi charakteristikami.
