Ako sa dostala čínska vláda do konfliktu s miliardárom.
Náhle zastavenie primárneho úpisu akcií firmy Ant Financial na hongkonskej burze a s ním spojené zmiznutie Jacka Ma z očí verejnosti vyvolalo otázniky o motiváciách čínskej vlády. Bližší pohľad naznačuje zápas medzi snahou regulátorov obmedziť nekontrolovateľný rast spotrebiteľských úverov a technologickým gigantom, ktorý chce zarobiť čo najviac peňazí.
V poslednom októbrovom týždni pritieklo do Hongkongu také obrovské množstvo peňazí, že Menový orgán (Monetary Authority), miestna obdoba centrálnej banky, musel zvýšiť úrokové miery a nasadiť do obehu 24 miliárd dolárov, aby sa finančný systém nezasekol.
Piateho novembra sa mal uskutočniť najväčší primárny úpis akcií (IPO) v dejinách a každý chcel byť pri tom. Keďže čínsky technologický gigant Ant Financial, ktorý bol v centre pozornosti, uprednostnil hongkonskú burzu pred New Yorkom, museli zahraniční investori nakupovať hongkonské doláre, čo tlačilo ich hodnotu prudko hore.
Ant plánoval predať investorom akcie v hodnote 34,4 miliardy dolárov, no záujem bol takmer štyrikrát väčší: do IPO sa prihlásili investori s jedným biliónom hongkonských dolárov, v prepočte asi sto miliárd eur. Po úspešnom IPO by mal Ant trhovú kapitalizáciu viac než 300 miliárd dolárov – viac než najväčšie banky na svete.
No v utorok 3. novembra došlo k šokujúcemu zastaveniu celej parády zo strany čínskych úradov. Z dôvodu regulačných nezrovnalostí nebol vstup firmy Ant Financial povolený. Čo nebolo hneď zrejmé bol fakt, že sa na viac než dva mesiace z verejnosti stiahne aj zakladateľ Alibaby, materskej firmy Antu, Jack Ma.
O nezhodách predstavenstva Antu s čínskymi regulátormi sa vedelo dlhšie, no zastavenie historicky najväčšieho IPO len dva dni pred jeho konaním si nikto nedokázal predstaviť. Ako sa však ukázalo, čínski úradníci sa neštítili ukázať, kto hrá vyššou kartou.
Analýza toho, čo sa vlastne stalo, ako dopadne Jack Ma a či sa ešte vôbec uskutoční IPO Antu si vyžaduje pochopenie toho, ako funguje Ant Financial, o čo ide regulátorom, a akým spôsobom sa odohráva vyjednávanie medzi oboma stranami.
Ant Financial: digitálna úverovňa
Pôvodnou hlavnou činnosťou Antu bolo prevádzkovanie platieb cez aplikáciu AliPay, ktorú dnes používa miliarda Číňanov a pomaly sa šíri aj do zahraničia. Manažment firmy však rýchlo zistil, že od platieb vedie krátka cesta k poskytovaniu ďalších finančných služieb, a síce požičiavaniu peňazí, predávaniu poistenia a investičných produktov. Poistenie dnes tvorí 8% tržieb Antu a investičné produkty ďalších 16%.
Hoci sú tieto dve činnosti Antu taktiež pod drobnohľadom regulátorov, súčasný zápas medzi majiteľmi Alibaby a čínskymi úradníkmi sa vedie o digitálne úverovanie.
Podiel úverov na tržbách Antu sa za posledné tri roky zdojnásobil, každoročne rástol o 30% a dnes tvorí už 36% príjmov firmy. Ant poskytuje dve základné služby: Huabei, ktorá funguje ako digitálna kreditná karta s ročným úrokom 15%, a Jiebei, ktorá poskytuje malé spotrebiteľské pôžičky.
Aspoň jeden z týchto dvoch produktov za posledný rok využilo viac ako 500 miliónov Číňanov, tj. polovica čínskej internetovej populácie. Priemerná výška pôžičky v službe Huabei je síce len 250 eur, treba si však uvedomiť, že priemerný disponibilný príjem (tj. po zaplatení daní) bol v roku 2015 vo väčšine čínskych provincií menej než 250 eur. Pre mnohých Číňanov sú spotrebiteľské pôžičky stále pomerne novým a neznámym produktom a zákazníci s nižšou mierou finančnej gramotnosti môžu mať veľké problémy pri splácaní.
Dôležitým faktorom je taktiež veľká nerovnosť v príjmoch. Obyvatelia bohatých pobrežných miest sú nielen viac zvyknutí si požičiavať a splácať peniaze, ale taktiež sa ľahšie dostanú k štandardným finančným produktom ponúkaným bankami. Naopak, obyvatelia žijúci v chudobnejších mestách vo vnútrozemí a na vidieku majú len limitovaný prístup k pôžičkám, čo dokazuje fakt, že dnes má kreditné karty približne len 20% populácie.
Ostatní si môžu požičiavať buď od miestnych nebankoviek s vysokými úrokmi, alebo od technologických gigantov, medzi ktoré patrí práve Ant Financial.
Nebezpečne rýchly rast zadĺženia
Čínska vláda sa snaží dostať pod kontrolu strmý rast kreditu, ktorý sa podľa väčšiny odhadov pohybuje nad úrovňou 300% HDP, rýchlo sa blížiac k 400 percentám. Spolu so zadĺžením taktiež rastie počet nedobytných pohľadávok. Znižovanie zadĺženia je však škrtom cez rozpočet pre firmy špecializujúce sa na spotrebiteľské pôžičky, ktoré sa preto snažia snahy vlády spomaliť, alebo obísť.
Ant Financial pôvodne dostal licenciu na poskytovanie úverov v západočínskom veľkomeste Chongqing, ktoré má špeciálny štatút a spadá priamo pod centrálnu vládu. Guvernér mesta sa vyjadril, že chcel podporiť technologické a finančné firmy. V roku 2014 však bola táto oblasť podnikania pomerne nová a existovalo len veľmi málo regulácií. Vláda to spočiatku nepovažovala za problém, pretože očakávala len mierny rast a dúfala, že regulácie uvedie do platnosti postupne.
Ant a ďalšie firmy podnikajúce v spotrebiteľských financiách a tieňovom bankovníctve však boli schopné získať stovky miliónov jüanov od investorov a bánk v priebehu niekoľkých dní a okamžite ich požičiať novým zákazníkom. Kým sa regulátori dohodli na tom, ako ďalej postupovať, Ant nielen rozpožičiaval miliardy eur, ale 98% týchto pôžičiek predal bankám, poisťovniam a iným finančným inštitúciám. Na svojom účte viedol len dve percentá všetkých požičaných peňazí.
Dva spôsoby, ktorými sa regulátori snažia zastaviť exponeciálny nárast úverov a s ním spojené riziká pre finančný systém, sú obmedzenie výšky pôžičiek a kapitálové rezervy. Regulátormi navrhovaný limit 37 000 eur na zákazníka sa firmy Ant zásadne nedotkne, pretože je takmer totožný s ich vlastnými limitmi.
Obrovským problémom je však požiadavka, aby minimálne 30% z požičaných peňazí šlo z vlastných prostriedkov Antu. To je v ostrom kontraste s realitou: Ant má vlastné prostriedky v hodnote 400 miliónov dolárov, ale sprostredkoval pôžičky za 50 miliárd, tj. 125 násobne viac. Aby mal Ant splniť požiadavku kapitálových rezerv, musel by doplatiť približne 20 miliárd dolárov – čo je obrovská suma aj v prípade, že by sa mu podarilo v najväčšom svetovom IPO vyzbierať plánovaných takmer 35 miliárd dolárov.
Boj o (ochranu) spotrebiteľa
Aby sa Ant vyhol finančným reguláciam, snažil sa prezentovať ako technologická firma. Vo svojom vystúpení na konci októbra, kedy sa Jack Ma snažil na poslednú chvíľu uchrániť svoju firmu pred ochromujúcimi zásahmi do svojho biznisu, preto obvinil regulátorov, že sa snažia brzdiť inovácie a technologický pokrok.
Regulátori vedení predsedom čínskej centrálnej banky však boli neoblomní a trvali na tom, že Ant poskytuje finančné služby, a preto musí podliehať rovnakým zákonom ako ostané finančné inštitúcie. Túto pozíciu nezaujali len voči Antu a Jackovi Ma – Čína postupne preberá medzinárodné štandardy známe ako Basel IV (Bazilejské dohody o kapitálových požiadavkách) a uplatňuje ich na všetky firmy podnikajúce vo finančnom odvetví.
Keďže sa Jack Ma rozhodol klásť regulátorom verejne odpor, tí mu zasadili najväčší úder v podobe zastavenia IPO Antu len dva dni pred jeho uvedením na hongkonskú burzu. Odvtedy sa vedie intenzívna debata medzi manažmentom Antu a čínskymi úradmi o budúcej podobe regulácie.
Okrem rýchleho rastu kreditu a faktu, že Ant nemá – slovami Nicholasa Taleba – „kožu na trhu,“ sú na stole viaceré ďalšie otázky. Jednou je reputácia a sociálne dopady. V rámci marketingu vydal Ant v posledných rokoch niekoľko kontroverzných reklám, v ktorých sa vysmieval vidiečanom zo zaostalosti alebo sa snažil vytvoriť pocit hanby u tých, ktorí vo veľkom neutrácajú peniaze. Neschopnosť splácať pôžičky sprostredkovaných Antom už doviedla mnohých ľudí k samovražde.
Ďalším sporným bodom sú dáta. Je potrebné poznamenať, že technologické firmy nepatria medzi najhorších poskytovateľov spotrebiteľského kreditu, tými sú najčastejšie lokálne nebankovky, ktoré často posielajú na neplatičov vymáhačov neštítiacich sa rôznych metód, často ústiacich do fyzického násilia. Ant Financial má pomerne nízku delikvenciu vďaka systému Sesame Credit, ktorý vie s pomocou umelej inteligencie pomerne presne ohodnotiť schopnosť zákazníka splácať pôžičky. Sesame Credit do svojich výpočtov zahŕňa aj faktory akými sú napríklad dosiahnuté vzdelanie, okruh priateľov či nákupné vzorce.
Pre širokú škálu informácií, ktoré Sesame zbiera o spotrebiteľoch, je v západných médiach často negatívne vykresľovaný ako veľký brat, ktorý sleduje a ovláda užívateľov. Z pohľadu čínskej vlády ide o veľmi cenné dáta, ktoré by chcela od nielen Antu, ale všetkých firiem z oblasti spotrebiteľského kreditu dostať. Tie sa samozrejme bránia, pretože ide o know-how, ktorý im dáva konkurenčnú výhodu. Vládu však komerčný úspech technologických gigantov nezaujíma a pracuje na zákonoch, ktoré prinútia firmy zdielať tieto informácie.
Budúcnosť Antu
Týždeň po skončení Ústrednej hospodárskej pracovnej konferencie oznámili čínske úrady 24. decembra začatie protimonopolného vyšetrovania Alibaby a regulačné dopytovanie Antu Financial. Ako však upozornil novinár čínskej tlačovej agentúry Xinhua, nariadenia vlády sú veľmi technického charakteru a neznejú ako výraz svojvôle autorít. Regulátori identifikujú problémy a ukazujú Antu, ako ich vyriešiť.
Zdá sa, že hlavným riešením bude transformácia Antu z technologickej na finančnú spoločnosť, ktorá bude podliehať finančnej regulácii. To v prvom rade znamená, že sa bude musieť uchádzať o licencie na požičiavanie peňazí.
Jeho súčasná licencia je platná len pre mesto Chongqing, ak chce poskytovať úvery aj inde, musí v každej provincii jednotlivo zažiadať o licenciu. Tú dostane len v prípade, že budú spĺňať okrem iného aj kapitálové požiadavky. Inými slovami, Ant bude musieť výrazne zmeniť svoj biznis model, čo okrem iného znamená zníženie príjmu a omnoho pomalší rast.
Hoci Antu nebolo formálne vytknuté porušenie zákona, nečakane tvrdý postup regulátorov naznačuje, že majú obavy aj o budúcnosť. Keďže Ant v súčasnosti pokrýva v podstate všetkých zákazníkov s dobrým príjmom, dá sa očakávať, že pri ďalšej expanzii sa zamerie na menej bonitných zákazníkov z chudobnejších oblastí. A regulátori dobre vedia, že úvery pre menej bonitných (subprime) spotrebiteľov viedli v roku 2008 k finančnej kríze v Spojených štátoch.
Obrovské množstvo dát, technologická prevaha a rýchly rast Antu Financial by bez regulácie mohli viesť k dominantnej pozícii firmy v celom finančnom systéme Číny. Americký investor Ray Dalio, ktorého názory sú populárne v čínskej finančnej a technologickej komunite, podporil zastavenie IPO Antu s vysvetlením, že bez kontroly by Ant v krátkej dobe ovládol celý bankový systém v krajine. Nekontrolovaná technologická inovácia je podľa neho z povahy rušivá a mohla by ohroziť finančný systém.
Na záver dodáme, že predstava jednej firmy ovládajúcej celý finančný systém je nočnou morou vedenia čínskej komunistickej strany. Zastavenie IPO Antu Financial bolo jednou posledných príležitostí zregulovať technologického giganta pred tým, než by bol príliš silný a mohol by ohroziť monopol vládnej strany na moc v krajine.
____________________________________________
Článok pôvodne vyšiel v Denníku SME.
