Napätie medzi Južnou Kóreou a Japonskom rastie. Ohrozuje obchod aj bezpečnosť

Home Publikácie CEIAS Insights SK Napätie medzi Južnou Kóreou a Japonskom rastie. Ohrozuje obchod aj bezpečnosť
+

Staré spory vyvolali napätie vo vzťahoch medzi Južnou Kóreou a Japonskom. Dôsledky sa týkajú obchodu aj bezpečnostnej spolupráce.

Mesiac od zavedenia obmedzení na export vybraných materiálov z Japonska do Južnej Kórey prijala vláda premiéra Šinzóa Abeho rozhodnutie vyradiť Južnú Kóreu zo zoznamu štátov, voči ktorým uplatňujú v oblasti obchodu preferenčný prístup. To skomplikuje obchod medzi dvoma veľkými východoázijskými ekonomikami.

Obmedzenie, ktoré Japonsko ohlásilo začiatkom júla, sa vzťahovalo hlavne na materiály kľúčové pre technologický priemysel. Japonci tak svojím krokom ohrozili kórejské ekonomické giganty Samsung a LG, ktoré dominujú svetovému trhu s displejmi.

Na to, aby japonské firmy mohli vyvážať tieto komodity do Južnej Kórey, teraz potrebujú špeciálne povolenie, na ktoré však môžu čakať až 90 dní. Japonci argumentujú tým, že spomínané materiály majú využitie aj vo vojenskom priemysle, a obávajú sa, že by mohli skončiť v Severnej Kórei. To považujú za ohrozenie svojich bezpečnostných záujmov.

Nejde len o silné výroky. Japonci poukazujú na konkrétne príklady, keď sa materiály cez Južnú Kóreu a následne tretie štáty mali dostať na sever Kórejského polostrova.

Staré spory

Kroky Abeho vlády sú prejavom toho, že Japoncom dochádza trpezlivosť s tým, ako postupuje juhokórejská vláda, a to hlavne od nástupu prezidenta Mun Če-ina. Ten je silným kritikom japonského postoja k útlaku Kórejčanov počas japonskej nadvlády v prvej polovici 20. storočia.

Práve japonské správanie v minulom storočí je hlavným dôvodom vzájomných sporov. Oba štáty v minulosti podpísali dve dohody, ktoré ich mali vyriešiť raz a navždy. Aspoň tak to vnímajú Japonci.

Výmenou za finančné odškodnenie vo výške 800 miliónov dolárov vo forme hospodárskej pomoci a pôžičiek, ku ktorému sa zaviazali zmluvou z roku 1965, sa obe strany vzdali nárokov na riešenie majetkových, právnych či iných problémov.

V podobnom duchu sa niesla aj dohoda z roku 2015, ktorá mala urovnať dlhodobý a citlivý spor, týkajúci sa ľudí odvedených na nútené práce a takzvaných utešiteliek – Kórejčaniek, ktoré Japonci počas druhej svetovej vojny nútili pracovať v armádnych nevestincoch. Kórejčania však dohody považujú za nedostatočné.

Mun Če-in ktorý ostro kritizoval svoju predchodkyňu, prezidentku Pak Kun-hje, za dohodu z roku 2015, pôsobil ako zástupca Kórejčanov bojujúcich o odškodné od japonských firiem.

Koncom minulého roka vydal juhokórejský najvyšší súd rozhodnutie, v ktorom priznal štyrom bývalým pracovníkom japonských oceliarní odškodné za nútenú prácu. Japonská strana to označila za porušenie medzinárodného práva a pripustila, že toto rozhodnutie môže viesť nielen k arbitráži, ale aj k oslabeniu hospodárskej spolupráce.

Povolebné uvoľnenie nenastalo

Až donedávna sa za jedno z vysvetlení tvrdšieho prístupu zo strany Japonska dali považovať voľby do hornej komory japonského parlamentu. Abe mohol tlakom na Južnú Kóreou získať pre svoju stranu LDP hlasy konzervatívnych, nacionalistických voličov.

Niektorí analytici, najmä tí kórejskí, predpokladali, že po voľbách sa otvorí priestor na rokovanie s Japoncami. Abeho strana voľby vyhrala a získala väčšinu v hornej komore parlamentu, no nemá dvojtretinovú väčšinu, vďaka ktorej by premiér mohol naplniť svoj dlhodobý politický cieľ – revíziu ústavy.

Ústavné zmeny by mali viesť k zmenám v zahraničnej a bezpečnostnej politike, čo by Japonsku umožnilo viac sa zapojiť do medzinárodného diania.

Po voľbách sa zdá, že primárnym dôvodom zavedenia obmedzení je snaha riešiť nekončiace spory s Južnou Kóreou. Abe sa rozhodol, že na to využije ekonomiku.

V reakcii na vyškrtnutie Južnej Kórey zo zoznamu krajín s preferenčným prístupom vyjadril kórejský prezident ľútosť, no jedným dychom dodal, že „japonská vláda je zodpovedná za zhoršenie situácie tým, že ignoruje snahy urovnať spor diplomaticky“. Japonci preto podľa Mun Če-ina budú zodpovední za to, čo bude nasledovať.

Juhokórejský minister hospodárstva a financií vyhlásil, že prijmú primerané protiopatrenia. Vláda v Soule zároveň zvažuje ukončenie výmeny vojenských spravodajských informácií. To by vážnym spôsobom narušilo bezpečnostnú architektúru vo Východnej Ázii. Južná Kórea a Japonsko sú najvýznamnejší spojenci Spojených štátov amerických v tomto regióne.

Vzájomný obchod bol doteraz chránený pred občasnými politickými turbulenciami, no zdá sa, že kórejskí predstavitelia sú ochotní preniesť spor na úplne novú, vyššiu úroveň a riskovať, že ohrozia nielen rast HDP, ale aj bezpečnostnú spoluprácu.

Limity prístupu prezidenta Trumpa

Spojené štáty americké sa nechcú zapájať do sporu svojich spojencov. Vyjadrili znepokojenie a vieru, že situácia sa rýchlo a diplomaticky vyrieši, no odmietli sprostredkovať zmierenie či zatlačiť na obe strany a donútiť ich hľadať kompromis.

Spomínaná dohoda z roku 2015 je pozostatkom snahy Trumpovho predchodcu Baracka Obamu o posilnenie spojeneckého trojuholníka a celkového postavenia USA v regióne. Práve na japonsko-kórejsko-americkom spojenectve mala vyrásť americká stratégia pre východnú Áziu a Pacifik.

Obama sa snažil posilniť vzťahy medzi Japoncami a Kórejcami a chcel, aby prekonali historické nezhody.

Momentálne nie je jasné, či Spojené štáty majú ako prispieť k urovnaniu sporu. USA zatiaľ tolerujú nové balistické testy Severnej Kórey, čo sa nepáči Japonsku. Trump sa snaží udržať Kim Čong-una pri rokovacom stole, a preto sa vyhýba akejkoľvek kritike KĽDR.

Reakcia Abeho kabinetu na Trumpov prístup je rozpačité mlčanie, podobne ako v prípade nulového úspechu riešenia otázky Japoncov unesených Severnou Kóreou z prelomu 70. a 80. rokov.

Prilievanie oleja do ohňa

Aktuálne napätie medzi Japonskom a Južnou Kóreou sa z politiky a ekonomickej sféry prenieslo aj do nálad obyvateľov, najmä tých kórejských. Popri protijaponsky ladených protestoch vo svete rezonovalo predovšetkým upálenie sa kórejského sedemdesiatnika pred budovou japonského veľvyslanectva.

Kórejčania však pri prejavovaní svojho odporu voči Japoncom zašli ešte ďalej. Čerpacie stanice odmietajú tankovať pohonné látky do áut japonských značiek. Pobočka Národnej kórejskej poľnohospodárskej federácie dokonca odmenila tých, čo zrušili svoj výlet do Japonska, desiatimi kilogramami ryže. Pokles dopytu po cestovaní do Japonska však nepriaznivo vplýva nielen na japonské centrá turistického ruchu, ale aj na kórejských prepravcov.

Róbert Vancel pôsobí ako CEIAS Research Fellow a interný doktorand na FPVMV UMB.