Prečo by Únia mala spolupracovať s Japonskom

Home Publikácie CEIAS Insights SK Prečo by Únia mala spolupracovať s Japonskom
+

Nová dohoda donesie slovenské autá aj syry do Japonska.

V polovici júla podpísali Európska únia a Japonsko dohodu o voľnom obchode. Dohoda je významným míľnikom v rozvoji obchodných vzťahov EÚ a Japonska, ktoré už teraz predstavujú až jednu tretinu svetového HDP.

Odstránenie väčšiny ciel a ďalších obchodných bariér prináša pre európske firmy prísľub zvyšovania exportu do krajiny vychádzajúceho slnka. V roku 2015 dosiahla obchodná výmena zo strany EÚ hodnotu až 86 miliárd eur (tovar a služby spolu).

Autá aj syry zo Slovenska

Z pohľadu Slovenska je Japonsko tretím najvýznamnejším obchodným partnerom v Ázii po Číne a v tesnom závese za Južnou Kóreou.

Odstránenie obchodných bariér, najmä netarifného charakteru, ako je povinná certifikácia výrobkov v Japonsku, vytvára nové obchodné príležitosti aj pre slovenských podnikateľov.

EÚ a Japonsko sa napríklad dohodli na harmonizácii technologických požiadaviek na autá v oblasti bezpečnosti výrobkov i environmentálnej bezpečnosti. Slovenskému exportu do Japonska pritom už teraz výrazne dominuje vývoz áut vyrobených na Slovensku, ktorý bude po implementácii dohody ďalej zjednodušený.

Výrazne sa majú znížiť aj clá na poľnohospodárske produkty, čo zase otvára príležitosti pre slovenských poľnohospodárov. Ide najmä o syry, víno, hovädzie a bravčové mäso, pri ktorých sa clo buď úplne eliminuje, alebo drasticky znižuje.

Japonsko sa zároveň zaviazalo poskytovať ochranu geografickým označeniam pôvodu pre európske potraviny.

V opačnom smere ako USA

Význam uzatvorenie historicky najväčšej dohody o voľnom obchode však presahuje len čisto ekonomické benefity.

Európska únia a Japonsko jej podpísaním vysielajú jasný signál, že stoja za rozvojom liberálneho svetového poriadku založenom na vzájomne výhodnom obchode a dodržiavaní jasne formulovaných pravidiel a odmietajú protekcionizmus.

Načasovanie podpísania dohody nemohlo byť lepšie. Kým sa z USA a Číny ozývajú prvé salvy novej obchodnej vojny, Japonsko s Európou hovoria svetu presný opak.

Okrem obhajoby medzinárodného systému založeného na pravidlách a odmietnutia protekcionizmu má rozvoj vzťahov s Japonskom ďalšie bezpečnostné implikácie pre Európu a svet. Spolu s podpisom dohody o voľnom obchode sa totiž EÚ a Japonsko zhodli aj na Dohode o strategickom partnerstve, na základe ktorej sa má rozvíjať vzájomná spolupráca v politických otázkach ako energetická bezpečnosť, kybernetická bezpečnosť či zmena klímy.

Vďaka EÚ reforma bezpečnosti

Doteraz pomerne pasívne vzťahy v oblasti bezpečnosti by sa mali pomerne rýchlo transformovať. Dohoda pokrýva a inštitucionalizuje všetky zásadné aspekty nevojenskej bezpečnostnej spolupráce a otvára dvere aj rozvoju spolupráce vo vojenských otázkach.

Môžeme predpokladať, že táto nová kvalita japonsko-európskych vzťahov vnesie do bezpečnostného sveta novú dynamiku.V blízkej budúcnosti môžeme očakávať napríklad výraznejšie zapojenie Japonska do mierových misií EÚ.

Z pohľadu Japonska by väčšie zapojenie do mierových misií EÚ bolo príspevkom k normalizácii japonských ozbrojených zložiek. Sily sebaobrany, ako sa oficiálne nazýva japonská armáda, totiž operujú v okruhu stanovenom pacifistickou povojnovou ústavou, ktorej článok 9 zakazuje Japonsku držať tradičnú armádu.

Ide o značné obmedzenie japonskej schopnosti byť aktérom svetovej bezpečnostnej politiky. Prostredníctvom spolupráce s EÚ sa však môže Japonsko efektívnejšie zapojiť do svetového bezpečnostného diania a postupne formovať doma verejnú mienku tak, aby bola naklonená reforme japonskej bezpečnostnej politiky.

Viac prítomnosti v Ázii

Z európskeho pohľadu sa zase vytvára priestor stať sa hráčom na poli ázijskej bezpečnosti, kde EÚ doteraz nebola veľmi aktívna. Výnimkou sú len francúzske a britské aktivity v regióne.

Pretože uzatvorenie dohody o voľnom obchode by malo viesť k zvýšeniu objemu obchodovaného tovaru, ktorý sa preváža najmä po mori, bude rásť záujem EÚ o bezpečnosť námorných trás v ázijskom regióne.

Juhočínske more je momentálne najvyťaženejšou obchodnou námornou trasou. Tu narážame na Čínu, ktorá sa z rovnakých dôvodov snaží dostať pod svoju kontrolu oblasť Juhočínskeho mora, ktorého časti si nárokujú aj iné krajiny v regióne (napríklad Vietnam a Filipíny).

Podobný spor existuje aj v oblasti Východočínskeho mora, kde vedú Japonsko a Čína teritoriálny spor o ostrovy Senkaku/Diaoyu.

V konkurencii s Čínou

To má význam pre kontrolovanie nastupujúcej veľmoci Číny, ktorá si čoraz viac chráni svoje záujmy v blízkom i vzdialenejšom zahraničí. V nedávnej minulosti sa o tom mohli presvedčiť aj Európania. Výsledkom toho je rozrastajúca sa debata o vzťahoch s Čínou a rastúcom čínskom vplyve v Európe a vo svete.

Intenzívnejšie vzťahy s Japonskom umožnia EÚ lokalizovať svoje odvetné opatrenia proti rastúcej moci Číny bližšie k jej zdroju a zohrávať aktívnejšiu rolu v regionálnej politike a uchovať si svoje miesto globálneho normotvorcu, ktorého úloha je práve v Ázii (a už aj v Afrike) čoraz viac spochybňovaná práve Čínou.

Je to pritom práve erózia globálnych noriem, ktorá momentálne vnáša nestabilitu a chaos do medzinárodného systému. Efektívna implementácia dvojice európsko-japonských dohôd tomu môže čiastočne zabrániť.

Matej Šimalčík

Text pôvodne vyšiel v denníku SME