CEIAS
Prečo sa zastať Litvy

Prečo sa zastať Litvy

Ako Čína cez ekonomiku tlačí na Litvu, tak raz môže aj na Slovensko.

Napriek opakujúcim sa lockdownom a zavretým hraniciam bol rok 2021 jedným z najdynamickejších vo vzťahoch Číny s Európou. 

Počas prvého polroka sme pozorovali uvalenie čínskych sankcií na predstaviteľov inštitúcií EÚ (vrátane slovenskej europoslankyne Miriam Lexmannovej – pre jej pozíciu k prenasledovaniu Ujgurov, pozn. red.) a európskej občianskej spoločnosti, stroskotanie rokovaní o investičnej dohode, ako aj prípravu nových právnych nástrojov na limitovanie čínskeho ekonomického a politického vplyvu v Európskej únii. 

Udalosti druhej polovice roka priniesli ešte zaujímavejší vývoj. Čína sa totiž rozhodla exemplárne potrestať Litvu za rozvoj vzťahov s Taiwanom, pričom na tento účel zneužíva globálne zásobovacie reťazce a prepojenosť európskych ekonomík.

Litva medzi Čínou a Taiwanom 

Čím si Litva vyslúžila čínsky hnev? 

Súčasná litovská vláda zastáva kritickejšie postoje voči Číne, a to v oblasti národnej bezpečnosti i ľudských práv. Litva zároveň vystúpila zo zoskupenia 17+1, ktoré združuje Čínu a krajiny strednej a východnej Európy a ústne poukázala na problematickú povahu, ako aj to, že účasť Litvy v tomto zoskupení Litve neprinášala žiadne zásadné ekonomické benefity.

Litva sa zároveň odhodlala rozvíjať vzťahy s demokratickým Taiwanom, ktorý si však Čína v rámci politiky jednej Číny nárokuje ako súčasť svojho teritória, hoci Komunistická strana Číny nad ním nikdy nemala kontrolu.

Taiwan a Litva sa v auguste rozhodli, bez toho, aby Litva Taiwan diplomaticky uznala, otvoriť reprezentačné kancelárie. Vo Vilniuse sa tak v novembri otvorila Taiwanská reprezentačná kancelária.

Podobné úrady existujú aj vo väčšine členských štátov EÚ, ale typicky nesú meno Tchajpejská reprezentačná kancelária (podľa hlavného mesta, pozn. red.), nie Taiwanská (ako napríklad Tchajpejská reprezentačná kancelária v Bratislave).

Bez ohľadu na pomenovanie inštitúcie je však tento krok plne v súlade s politikou EÚ voči Číne.

Od tohto momentu možno badať systematické stupňovanie čínskeho tlaku na Litvu, ktorý rozhodnutie povoliť otvorenie Taiwanskej reprezentačnej kancelárie vo Vilniuse považuje za uznanie Taiwanu a porušenie tzv. princípu jednej Číny, pričom v jadre sporu stojí najmä otázka pomenovania reprezentačnej kancelárie.

Čína vidí Američanov

Diplomatická reakcia Pekingu prišla takmer okamžite po augustovom oznámení zriadenia reprezentačných kancelárií. Čína povolala do ústredia svojho veľvyslanca a vyzvala Litvu, aby tak spravila tiež.

Po faktickom otvorení Taiwanskej reprezentačnej kancelárie Čína v novembri degradovala status litovskej diplomatickej misie v Pekingu. Následne v decembri požiadala všetkých litovských diplomatov, aby odovzdali čínskemu ministerstvu zahraničných vecí diplomatické preukazy.

V dôsledku tejto situácie, správ o zastrašovaní a obáv o bezpečnosť, litovských diplomatov a ich rodiny tesne pred Vianocami z Pekingu evakuovali.

Okrem diplomatickej odozvy na situáciu reagovali aj čínske média a aparát štátnej propagandy. Tie interpretovali zbližovanie Litvy a Taiwanu ako dôsledok tlaku USA.

„Čínski experti poukázali na to, že stratégiou tejto malej krajiny je nakloniť si a nasledovať USA a byť ,lojálnou bábkou‘, ktorá najzúrivejšie šteká na strategických rivalov USA výmenou za ochranu,“ napísal propagandistický Global Times.

Štátne médiá zároveň volali po tom, aby bola Litva, „bláznivá malá krajina plná geopolitických obáv“, potrestaná.

Ako potrestať „bláznivú malú krajinu“ 

Čína využíva na trestanie Litvy aj ekonomické nástroje. Čisto bilaterálne obchodné vzťahy však Pekingu nedávali veľa príležitostí na sankcionovanie Vilniusu.

Litva totiž patrí medzi štáty EÚ s najnižšou priamou ekonomickou závislosťou od Číny – čínske investície predstavujú len približne 0,6 percenta celkových zahraničných investícií v Litve a litovský export do Číny predstavuje len 0,7 percenta všetkých exportov z Litvy.

Keďže Komunistická strana Číny nedisponovala adekvátnymi nástrojmi na priame potrestanie Litvy, rozhodla sa pre doteraz bezprecedentný krok. Zatlačila na nadnárodné korporácie, ktoré sú prítomné na čínskom trhu (a majú záujem na ňom zostať) a zároveň z Litvy odoberajú rôzne vstupy a medziprodukty potrebné pre vlastnú produkciu.

Príkladom je tlak na nemeckého výrobcu automobilových súčiastok Continental, aby prestal používať súčiastky vyrobené v Litve. Podobný nátlak reportovalo aj množstvo ďalších spoločností.

Inými slovami, Čína svojou reakciou na Litvu zaútočila na podstatu EÚ a jej jednotného trhu spočívajúcu v slobodnom pohybe tovarov.

To robí z čínskeho tlaku na Litvu celoeurópsky problém, vyžadujúci celoeurópsku odozvu. V opačnom prípade totiž EÚ preukáže vlastnú slabosť a nedostatok odolnosti voči vonkajším útokom na fundamentálne princípy, na ktorých bola EÚ vybudovaná.

Zároveň tento stav odhaľuje pravú tvár čínskeho komunistického režimu. Ten totiž neváha na presadzovanie vlastných politických cieľov inštrumentalizovať ekonomické vzťahy, hoci sám rád hovorí o tom, že politika a ekonomika by sa nemali miešať (najmä vtedy, keď sa hovorí o ľudskoprávnych problémoch v Číne).

To otvára aj otázku, nakoľko predstavuje pre EÚ bezpečnostné riziko vysoká miera ekonomickej závislosti od Číny.

Nabudúce možno Slovensko

Podpora Litvy v konflikte s Čínou je v záujme nielen EÚ ako celku, ale aj samotného Slovenska. Jeho vzťah voči Číne a Taiwanu je totiž v mnohých ohľadoch podobný.

Aj Slovensko v poslednom roku zintenzívňovalo vzťahy s Taiwanom, pričom sa zároveň častejšie vyhraňovalo voči autokratickému čínskemu režimu a porušovania ľudských práv v jeho réžii.

Slovensko dokázalo nadviazať pragmatickú spoluprácu s Taiwanom aj napriek stupňujúcemu sa tlaku Číny – počas uplynulého roka sa podarilo uzatvoriť dohodu o justičnej pomoci v trestných veciach a nadviazala sa spolupráca vo viacerých sektoroch významných pre slovenské hospodárstvo, ako aj v oblasti výskumu a vývoja.

Čínske médiá popisujú intenzifikáciu slovensko-taiwanských vzťahov podobne ako v prípade Litvy.

„Po parlamentných voľbách v roku 2020 prešla vnútropolitická situácia na Slovensku veľkými zmenami a niektorí politici tvrdia, že sú ‚protaiwanskí‘. Je to presne to isté, ako kroky protičínskych politikov v Litve a Českej republike,“ napísali noviny Haixia daobao zamerané špecificky na šírenie propagandy o Taiwane.

Rovnako, ako v prípade Litvy, aj Slovensko má len veľmi nízke priame vystavenie čínskej ekonomike. Čínske investície na Slovensku predstavujú len 0,2 percenta všetkých zahraničných investícií. Export do Číny je oproti Litve v prípade Slovenska mierne významnejší a predstavuje zhruba 2,7 percenta celkového slovenského exportu.

Keď sa však pozrieme na automobilový priemysel, ktorý tvorí významnú súčasť slovenského hospodárstva, podiel čínskeho trhu na slovenskom exporte áut je 2,5-krát väčší. V prípade našej najväčšej automobilky Volkswagen predstavuje export do Číny až 22 percent jej obratu a ide tak o jej najväčší trh.

Zároveň, ak by sme v prípade Slovenska vzali do úvahy aj nepriame exporty (napr. export finálnych výrobkov obsahujúcich na Slovensku vyrobené súčiastky), otvorenosť Slovenskej ekonomiky voči Číne je takmer 3,5-násobne väčšia, ako keď sa pozeráme len na priamy export (podľa štúdie Medzinárodného menového fondu z roku 2013; dnes môžeme predpokladať že expozícia slovenskej ekonomiky voči Číne je pravdepodobne ešte väčšia).

Pokiaľ by sa teda Čína kedykoľvek v budúcnosti rozhodla začať trestať Slovensko za vlastné suverénne rozhodnutia vo vzťahu k Taiwanu, medzinárodná prepojenosť slovenskej ekonomiky jej umožňuje využiť podobné nástroje nátlaku ako pri Litve, najmä cez automobilový priemysel, prípadne iné nemecké firmy, ktoré patria medzi dôležitých investorov na Slovensku.

Aj preto je nevyhnutné, aby sa Slovensko spolu so zvyškom EÚ, postavili za Litvu a využili všetko dostupné úsilie na to, aby primali Čínu k deeskalácii sporu. Ak Čína nepocíti žiaden odpor teraz, nič jej nebude brániť v budúcnosti vyvíjať podobný nátlak na ktorýkoľvek iný členský štát EÚ.

Napríklad aj na Slovensko.

__________________________________________________________________________________________

Článok pôvodne vyšiel v denníku SME.

Authors

Matej Šimalčík
Matej Šimalčík

Executive Director

Key Topics

economic relationsEUInternational relationsSlovakiaLithuaniaChinaTaiwan

office@ceias.eu

Murgašova 3131/2
81104 Bratislava
Slovakia

Sign up for our newsletter to receive the latest news and updates from CEIAS.

All rights reserved

CEIAS 2023