Stane sa juhovýchodná Ázia novým centrom Islamského štátu?

Home Publikácie CEIAS Insights SK Stane sa juhovýchodná Ázia novým centrom Islamského štátu?
+

Oslabenie bezpečnostných zložiek počas pandémie by mohlo teroristov ešte viac posilniť, čo z juhovýchodnej Ázie robí nové ohnisko terorizmu.

Kým svetom otriasa pandémia koronavírusu, islamskí militanti v krajinách juhovýchodnej Ázie sa snažia využiť situáciu vo svoj prospech. Príkladom je nedávny útok na Filipínach, kde dve ženy zaútočili na vojakov a miestnu katedrálu v meste Jolo. Od pádu Islamského štátu v Sýrii sa ťažisko islamského terorizmu čoraz viac presúva do juhovýchodnej Ázie. Tá má viacero špecifík, ktoré ju robia ideálnym prostredím pre militantov a ktoré by z nej mohli urobiť nový Blízky východ.

Miestne vlády sa rozhodli proti hrozbe zakročiť zintenzívnením protiteroristických operácií a posilnením svojich právomocí. Hoci by to mohlo viesť k zlepšeniu bezpečnostnej situácie, zostáva tu riziko, že nové právomoci umožnia autoritatívnym režimom zosilniť domáce represie.

Útoky islamistov na vzostupe

Mnohí by čakali, že nariadenia a reštrikcie proti šíreniu koronavírusu sťažia teroristickým skupinám ich útočné plány. Lenže od vypuknutia pandémie sme boli svedkami viacerých útokov na Filipínach, v Indonézii a ďalších štátoch.

V apríli militanti na Filipínach zaútočili na bezpečnostné jednotky blízko mesta Patikul v provincii Sulu, pričom usmrtili 12 vojakov.

V júni zaútočil miestny militant na policajtov v indonézskej provincii Južný Kalimantan na ostrove Borneo. Ide o oblasť, v ktorej sú útoky militantov neobvyklé.

A koncom augusta dve samovražedné atentátničky zaútočili vo filipínskom meste Jolo. Pri útoku zabili 14 ľudí. Bol to útok s najväčším počtom obetí od bombových atentátov na katedrálu v Jolo v roku 2019.

Kým takéto útoky sú súčasťou dlhodobých miestnych konfliktov, mnohí experti sa zhodujú v tom, že lokálne skupiny militantov sa dostávajú pod čoraz väčší vplyv Islamského štátu. Svedčí o tom i fakt, že v posledných dvoch rokoch v regióne stúpol počet samovražedných útokov, ktorých páchateľkami boli často ženy.

Ideológia Islamského štátu sa v tomto zjavne líši od iných skupín, ako je napríklad Al Káida, ktoré ženám pripisujú skôr pasívnejšie úlohy, napríklad starostlivosť o domácnosť alebo výchovu takzvaných martýrov. ISIS sa naopak snaží postaviť ženy do aktívnejšej roly atentátničiek, keďže mnohokrát sú menej nápadné, čo im pri atentátoch poskytuje taktickú výhodu. Príkladmi sú útoky na Srí Lanke v roku 2019 alebo atentáty v indonézskom meste Surabaya z roku, keď zahynulo 28 ľudí.

Jedným z cieľov Islamského štátu v tomto regióne je vyhlásenie kalifátu. Takýto výsledok je nepravdepodobný, ale silnejúci ideologický vplyv zvyšuje riziko pre civilistov a turistov, ktorí sa stávajú dôležitejším cieľom útokov. Rastúci počet prívržencov Islamského štátu v týchto krajinách by zároveň mohol viesť k zmene stratégie skupiny, ktorá by sa mohla z Blízkeho východu preorientovať práve na juhovýchodnú Áziu a sústrediť svoje útoky tam.

Tvrdšie vládne opatrenia

Extrémizmus v juhovýchodnej Ázii nie je novým fenoménom a miestne vlády zjavne využili pandémiu koronavírusu na zosilnenie tlaku proti militantom. Od februára do marca sa štyri krajiny (Brunej, Indonézia, Malajzia a Filipíny) spojili pod záštitou Interpolu v koordinovanej operácii Maharlika III. Tá sa zamerala na monitorovanie teroristických tranzitných ciest medzi štátmi, ktoré sú známe priepustnými hranicami umožňujúcimi nekontrolovaný pohyb teroristov a teroristiek. Počas operácie zatkli 180 podozrivých z rôznych nelegálnych činností a minimálne jedného člena filipínskej islamskej skupiny Abu Sayyaf, čo je východoázijská odnož ISIS.

Operácia bola najúspešnejšia v Indonézii. Nové protiteroristické zákony tam vznikli niekoľko mesiacov po útokoch na Východnej Jáve v roku 2018. V tom čase mnohé zmeny kritizovali ľudskoprávni aktivisti, ktorí sa obávali, že nové právomoci by mohli posilniť autoritárske sklony vlády.

Podobnej kritike teraz čelí i vláda Rodriga Duterteho na Filipínach, ktorá iba nedávno prijala nový antiteroristický zákon. Ten podľa mnohých medzinárodných organizácií, no i miestnej opozície vážne narúša základné právne ochrany a poskytuje vláde rozsiahle právomoci, ktoré by mohla ľahko zneužiť voči miestnym aktivistom a opozícii. Zákon nielenže rozširuje definíciu terorizmu, ale umožňuje aj zadržať osoby podozrivé z terorizmu až na 14, respektíve 24 dní bez vznesenia obvinenia.

Zlepšenie situácie v nedohľadne 

Vláda však trvá na tom, že zákon je potrebný na boj proti viacerým teroristickým skupinám. Situácia je najhoršia v južnej časti Filipín, kde každý mesiac dochádza k útokom. Kým miestne úrady sa zhodujú na tom, že krajine nehrozí útok podobný tomu z roku 2017, keď sa militanti zmocnili mesta Marawi, nedávna správa prezentovaná v americkom kongrese uvádza, že krajina v boji proti islamským skupinám dlhodobo zlyháva.

Ďalšou obavou je i fakt, že koronavírus oslabil bezpečnostné jednotky, ktoré momentálne nie sú dostatočne financované a majú aj menšie kapacity na boj proti militantom. Konkrétne v prípade Filipín pandémia zabránila i efektívnej spolupráci s USA, ktorá krajine pomáha so zberom informácií a s prieskumom. Mnohí experti sa preto obávajú, že dlhodobé reštrikcie spojené s COVID-19 by mohli významne zhoršiť bezpečnostnú situáciu v juhovýchodnej Ázii, ktorá by sa tak mohla stať novým ohniskom terorizmu.

Článok bol pôvodne publikovaný v Denníku N.

  • Barbara Kelemen

    Barbara Kelemen is a non-resident research fellow at CEIAS. She holds a double masters degree in International Affairs from London School of Economics (LSE) and Peking University. Previously she worked at the International Institute of Strategic Studies (IISS) in London and Mercator Institute of China Studies (MERICS) in Berlin writing on issues regarding China's security policy. She currently works as a Research Associate for Asia-Pacific at the the Risk Advisory Group in London.