Koncom januára Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vyhlásila núdzový stav medzinárodného rozsahu v súvislosti s koronavírusom pochádzajúcim z čínskeho mesta Wu-chan. Súčasne zvolala stretnutie, na ktorom sa rokovalo o spôsoboch, ako zabrániť ďalšiemu šíreniu epidémie s oficiálnym názvom COVID-19.
V Číne doteraz zabil vyše 2 660 ľudí a zaznamenali tam takmer 78-tisíc prípadov ochorenia. V ďalších štátoch registrujú stovky nakazených. Na Taiwane potvrdili 31 prípadov a jednu obeť. Ide o 60-ročného taxikára, ktorý mal cukrovku. Napriek tomu, že ostrov leží pomerne blízko od miesta pôvodu vírusu a s Čínou má veľmi blízke vzťahy, zatiaľ sa podarilo zabrániť nekontrolovanému šíreniu tejto choroby.
V tchajpejskom metre napríklad hlásia, aby sa cestujúci pohybovali len s ochranným rúškom na tvári. Na toaletách vidíte ľudí horúčkovito si umývať ruky. V Tchaj-čungu pri vstupe do fabrík zamestnancom merajú teplotu a po skríningu ich so zelenou nálepkou na hrudi pustia ďalej.
Odborníci z ostrova chcú spoluprácu
Vďaka dôslednému prístupu úradov a disciplíne obyvateľstva sa darí držať počet nakazených na nízkom dvojcifernom čísle napriek tomu, že Taiwan bol donedávna vylúčený zo všetkých stretnutí WHO. Krajina sa sťažovala, že nezískava včasné informácie od tejto organizácie a obvinila Peking, že odovzdáva WHO nesprávne údaje o celkovom počte prípadov nákazy vírusom na Taiwane.
Taiwan nie je členom WHO pre námietky Číny. Peking považuje ostrov za svoju 23. provinciu a tvrdí, že má v organizácii primerané zastúpenie. Taiwan (oficiálne Čínska republika) je však de facto nezávislý od Čínskej ľudovej republiky, s vlastnou menou, hranicami a demokraticky volenými zástupcami. Aktuálne má síce oficiálne diplomatické vzťahy iba s 15 štátmi, no so zvyškom sveta udržuje vzťahy na neoficiálnej úrovni, keďže Čína blokuje jeho diplomatické snahy.
Na základe politiky „jednej Číny” sa taiwanská vláda nielenže nemôže zúčastňovať na každoročnom Svetovom zdravotníckom zhromaždení, ale ani odborníci z ostrova nemajú prístup na technické stretnutia WHO. Na zasadnutí jej výkonnej rady v Ženeve 3. až 8. februára bola jednou z hlavných tém reakcia na vypuknutie epidémie v Číne. Rada, ktorá sa skladá zo zástupcov 34 členských štátov volených na tri roky, dohadovala program a uznesenia, ktoré sa prerokujú na májovom zdravotníckom zhromaždení.
Niekoľko zahraničných lídrov vyzvalo organizáciu, aby spolupracovala aj s taiwanskými úradmi verejného zdravia v boji proti koronavírusu. Podľa tamojšieho ministerstva zahraničných vecí vyjadrilo podporu k zapojeniu Taiwanu do WHO všetkých 15 diplomatických spojencov, ako aj Spojené štáty, Japonsko a Kanada. Zdôrazňovali, že pokiaľ ide o rýchlo sa šíriaci koronavírus, je nevyhnutné, aby WHO rokovala aj s úradmi v Tchaj-peji. Ako sa dalo predpokladať, čínska delegácia reagovala podráždene.
Príkladné zvládnutie zamedzenia šírenia choroby
Zvládnutie tejto nebezpečnej choroby na Taiwane je príkladné, preto by bolo v záujme globálneho svetového spoločenstva, aby sa začlenil do príslušných medzinárodných organizácií s cieľom získať prístup k dôležitým informáciám a vymieňať si vlastné skúsenosti s ostatnými.
WHO napokon pripustila možnosť účasti taiwanských expertov na medzinárodnom fóre zameranom na boj proti COVID-19, ktoré sa uskutočnilo 11. a 12. februára, ale iba v on-line kapacite. Cieľom fóra bolo zhromaždiť popredných svetových vedcov, aby spolu stanovili priority výskumu a urýchlili riešenie núdzovej situácie. Odborníci z Taiwanu sa na ňom vyhýbali politickým sporom a neuvádzali svoju štátnu príslušnosť.
Zatiaľ nepoznáme presný zdroj vírusu a je okolo toho veľa špekulácií. V každom prípade však vieme, že jeho šíreniu dopomohla nekompetentnosť a utajovanie často prítomné v autoritárskych režimoch, akým je Čína. Medzičasom je už všeobecne známe, že lekár Li Wen-liang, ktorý nedávno podľahol vírusu, v decembri upozorňoval na nebezpečnú epidémiu, za čo mu prišla polícia klopať na dvere. Dnes už 88-ročný lekár Ťiang Jen-jung, ktorý západným médiám odhalil, že počet prípadov epidémie SARS v roku 2003 v Číne vláda výrazne podhodnotila, je doteraz v domácom väzení.
Nedávny televízny seriál o Černobyli ukázal, aký môže byť kult poslušnosti a cenzúry nebezpečný. Tento model však nie je osobitosťou iba bývalého Sovietskeho zväzu. Opakuje sa po celom svete, od etiópskeho hladomoru v roku 1984 až po zostrelenie komerčného lietadla nad Teheránom minulý mesiac. Čína nie je výnimkou. Štátna propaganda a cenzúra netolerujú diskusiu o týchto problémoch, takže ich riešenia sú obmedzené.
Článok pôvodne vyšiel v denníku Pravda.
