Medzinárodný súdny dvor sa, na rozdiel od mjanmarskej líderky Su Ťij, postavil na obranu Rohingov s cieľom zastaviť genocídu. Predbežné opatrenie súdneho orgánu OSN má však vplyv aj na ďalšie zraniteľné menšiny, ktoré čelia útokom v iných neslobodných štátoch, vrátane Číny.
Medzinárodný súdny dvor v Haagu prijal zásadné rozhodnutie v bezprecedentnom súdnom procese proti Mjanmarsku. Svetu vyslal naliehavú správu: „Rohingovia v Mjanmarsku, ako skupina chránená Dohovorom o zabránení a trestaní genocídy, sú vystavení činom, ktoré sú schopné ohroziť ich existenciu.“ Táto správa sa nedotýka len šesťstotisíc Rohingov, ktorí naďalej žijú v štáte Rakhine. Má dopad aj na jedenásť miliónov Ujgurov, ktorí v Číne čelia systematickému prenasledovaniu už od roku 2017.
Gambia, ktorá súd iniciovala, ešte v novembri 2019 vyzvala Medzinárodný súdny dvor, aby prijal predbežné opatrenie a nariadil Mjanmarsku podniknúť kroky na predchádzanie ďalších skutkov genocídy. 23. januára 2020 súd jednomyseľne vyhlásil, že existuje reálne a bezprostredné riziko nenapraviteľného porušenia práv Rohingov.
Nariadil preto Mjanmarsku, aby prijalo „mimoriadne opatrenia“ na ochranu Rohingov pred genocídou. Naliehavosť tohto predbežného opatrenia s cieľom zastaviť genocídu, je zdôraznené aj rýchlosťou rozhodnutia súdu, ktoré bolo vydané už šesť týždňov po skončení pojednávania. Je to tiež po prvý raz, čo sa pred súdom rieši prípad navrhnutý krajinou, ktorá nie je priamo poškodenou stranou.
Hoci súd nateraz nerozhodol, či sú zločiny opísané Gambiou kvalifikované ako genocída, proces v Haagu má ďalekosiahle dôsledky na situáciu zraniteľných menšín aj v iných štátoch, vrátane Číny. Gambia dala veci do pohybu a môže podnietiť viac krajín konať v pravom duchu Dohovoru o zabránení a trestaní zločinu genocída, ktorý vytvára záväzky „erga omnes“, čiže voči všetkým.
Teroristi. Synonymum pre menšiny?
Keď sa mjanmarská líderka a niekdajšia prodemokratická aktivistka Aun Schan Su Ťij v decembri 2019 postavila pred sudcov v Haagu, s vážnosťou rozprávala o problémoch, ktorým čelí štát Rakhine a jeho obyvatelia. Ani raz pritom nevyslovila pomenovanie Rohingovia, keď sa odvolávala na tamojších moslimov.
Namiesto toho ukázala súdu satelitné zábery zobrazujúce údajné teroristické bunky operujúce v dvanástich oblastiach štátu Rakhine. Keď poukazovala na bezpečnostné operácie na potlačenie povstalcov a teroristov, mala na mysli Arakansko-Rohingskú Oslobodzovaciu Armádu (AROA), ktorá je ako povstalecká skupina aktívna minimálne od roku 2013. Výraz terorista však bol v jej prejave synonymom pre celú skupinu Rohingov.
Závažnosť a rozsah dôkazov predložených zástupcami Gambie boli v úplnom rozpore so starostlivo váženými slovami v prejave Su Ťij. Priznala, že v niektorých oblastiach zahynulo veľa bojovníkov AROA. Pripustila, že dochádzalo k medzikomunitnému násiliu a v niektorých prípadoch došlo v bojoch proti nepriateľom aj k neprimeranému použitiu sily.
Vynechala však skutočnosti, že boje neboli zamerané len na odstránenie nepriateľa. Napríklad počas brutálneho útoku na dedinu Chut Pyi, kde bolo zabitých dokopy 358 ľudí, z toho 127 z nich boli deti do šesť rokov.
Vyhlásenia Su Ťij tiež ignorujú nálezy Dokumentačnej misie Rady OSN, ktorá odhaduje, že viac ako 730-tisíc Rohingov ušlo z Mjanmarska následkom protipovstaleckých operácií v roku 2017. Približne pätina Rohingov bola segregovaná a umiestnená v internačných táboroch, kde boli údajne vystavení fyzickému a psychickému násiliu.
Čínska teroristická karta
Medzinárodná komunita je opatrná v označovaní zločinov proti Ujgurom za genocídu alebo za zločiny proti ľudskosti, predovšetkým pre nedostatok hmotných dôkazov. Bez ohľadu na označenie však nie je rétorika zvolená čínskou vládou voči moslimským Ujgurom v ničom odlišná od tej, ktorou argumentovala v prípade moslimskej menšiny Rohingov Su Ťij. Zjavné sú tiež ďalšie paralely v zaobchádzaní s obomi skupinami.
Čínska administratíva spravidla odpovedá na otázky ohľadom internačných táborov v provincii Sin-ťiang s vysvetlením, že mimosúdne zadržiavanie osôb je nevyhnutným opatrením v boji proti terorizmu. V apríli 2017 vláda čínskej autonómnej Ujgurskej oblasti Sin-ťiang zaviedla pre tento cieľ protiextrémistické nariadenia. Odvtedy bolo podľa odhadov bezdôvodne uväznených približne 1,3 milióna Ujgurov, a to bez riadneho súdneho procesu.
Od roku 2017 Čína zintenzívnila svoj program intruzívnych opatrení, sledovania a nútenej kultúrnej asimilácie Ujgurov a ďalších etnických menšín v provincii. Odhadom jeden až jeden a pol milióna etnických Ujgurov bolo umiestnených v týchto internačných táboroch proti svojej vôli, kde boli vystavení mučeniu a politickej indoktrinácii.
V roku 2018 Komisia OSN pre elimináciu všetkých foriem rasovej diskriminácie (CERD) vyslovila pohoršenie nad správami zvyšujúcom sa počte internačných táborov, ktoré podnietili niektoré z členských štátov OSN spísať spoločné ustanovenie odsudzujúce tieto zločiny. Ujguri sú údajne podrobení odoberaniu vzoriek DNA, čo vyvoláva dôvodné obavy o cielenom zneužívaní menšiny a jej čistiek.
Obvinenia z nútených sterilizácií násobia podozrenia, že nástroje Číny sú v skutočnosti vykalkulované s cieľom ohroziť samotnú existenciu ujgurskej menšiny. Nie je známe, koľko žien bolo nútených podstúpiť zákroky s cieľom obmedziť pôrody v táboroch. Aj tu môžeme sledovať paralelu so situáciou v Mjanmarsku. Dokumentačná misia Rady OSN vo svojich správach zdôraznila, že masové znásilňovanie žien a sexuálne útoky sú príkladom genocídnej politiky voči Rohingom ako skupine. Navyše, v zmysle článku 2 Dohovoru o zabránení a trestaní zločinu genocída sa genocídou rozumie opatrenie smerujúce k tomu, aby sa v takej skupine bránilo rodeniu detí. Odvolávajúc sa na svoje predošlé rozsudky zaoberajúcimi sa genocídou to potvrdil aj Medzinárodný súdny dvor vo svojom odôvodnení v súvislosti so ženami Rohingov.
Možnosti pre spravodlivosť
Spravodlivosť pre Rohingov prichádza s veľkým oneskorením, ale s o to väčšou razanciou. Aj keď OSN a niektoré medzinárodné ľudskoprávne organizácie dlhodobo varujú pred zvyšujúcim sa násilím voči tejto moslimskej menšine, prvé zásadné opatrenia boli prijaté až o pár rokov neskôr. Osudy Rohingov sú od novembra 2019, keď Gambia formálne požiadala o predbežné opatrenia najsledovanejším prejedávaným prípadom pred Medzinárodným súdnym dvorom.
Prevratným míľnikom bolo aj rozhodnutie Medzinárodného trestného súdu v Haagu, v ktorom senát poveril prokurátorku Fatou Bensouda vyšetrovať deportácie Rohingov do susedného Bangladéšu ako zločin proti ľudskosti. Novozriadený nezávislý vyšetrovací mechanizmus OSN a niektoré progresívnejšie krajiny, vrátane Argentíny, sa zaviazali trestne stíhať zločiny spáchané voči Rohingom na základe princípu univerzálnej jurisdikcie.
Mechanizmy na zabezpečenie spravodlivosti nie sú však vždy také jednoznačné ako v tomto prípade. V prospech Gambie hralo viacero faktorov, a to najmä fakt, že obe sporové krajiny prijali obligatórnu jurisdikciu súdu. Ako je však notoricky známe, toto nie je prípad Číny. V praxi to znamená, že Čína nie je viazaná rozsudkami Medzinárodného súdneho dvora, ktoré sú v opačnom prípade pre sporové strany záväzné. Dôležitým faktorom na zváženie je tiež rozsiahlosť dôkazov preukazujúcich existenciu genocídy v Rakhine. Medzinárodný súdny dvor disponoval dostatočným množstvo dôkazov a dospel k záveru, že existencia Rohingov ako etnickej skupiny je ohrozená.
Jedine medzinárodnej ľudskoprávnej organizácii Human Rights Watch sa doposiaľ podarilo zozbierať hmotné dôkazy odhaľujúce systematické porušovanie práv moslimských Ujgurov v Číne. Aj v dôsledku publikovanej správy bol začiatkom tohto roku Kennethovi Rothovi, riaditeľovi Human Rights Watch, zamietnutý vstup na územie Číny.
Postaviť Čínu pred Medzinárodný trestný súd (ICC) by bolo trúfalé a utopistické, aj keď teoreticky údajné zločiny proti Ujgurom spĺňajú všetky právne náležitosti zločinov proti ľudskosti, ktoré spadajú pod jurisdikciu ICC. Medzinárodný trestný súd má právomoc stíhať len zločiny spáchané na území jedného zo zmluvných štátov, ktorým však Čína nie je.
Druhá, menej využívaná možnosť, je prakticky znemožnená postavením Číny ako stáleho člena Bezpečnostnej Rady OSN s právom veta. Svojím historickým krokom predložiť prípad voči Mjanmarsku pred Medzinárodný súdny dvor Gambia demonštrovala, že štáty nie sú indiferentné k hrubému porušovaniu ľudských práv. Možno na príklade niektorých európskych štátov (napríklad Nemecko alebo Švédsko súdia v rámci domáceho súdnictva vysokopostavených sýrskych vojenských predstaviteľov) si aj iné štáty uvedomia svoju zodpovednosť vzoprieť utlačovateľským režimom vrátane stálym členom Bezpečnostnej Rady OSN.
Text pôvodne vyšiel v časopise Týždeň
Cover photo: Shafiur Rahman/Wikipedia.de – CC BY-SA 4.0
