Toto je koniec Hongkongu, aký sme poznali

Home Publikácie CEIAS Insights SK Toto je koniec Hongkongu, aký sme poznali
+

Autonómia sľúbená na päťdesiat rokov končí pred uplynutím prvého polčasu.

Od polnoci 1. júla 2020 vstupujú v Hongkongu do platnosti nové zákony o štátnej bezpečnosti, ktoré umožňujú stíhanie občanov za tresty ako podvratníctvo či vlastizrada.

Legislatíva nanútená centrálnou vládou v Pekingu dá čínskym orgánom široké právomoci na stíhanie a väznenie ľudí v Hongkongu, čím sa de facto končí autonómny štatút mesta.

Prvý júl je symbolickým dátumom na tento počin z mnohých dôvodov. Je to presne 23 rokov od prechodu Hongkongu spod britskej správy späť Číne. Prvého júla 2003 sa konala obrovská demonštrácia, pre ktorú vláda stiahla prvú podobu týchto zákonov.

Na prvého júla sa takisto každoročne konajú veľké protivládne demonštrácie a tú tohtoročnú po prvýkrát zakázali – oficiálne pre koronavírus, ktorý v meste už dva mesiace nebol zaznamenaný. A napokon presne pred rokom, 1. 7. 2019, sa demonštranti vlámali do hongkonského parlamentu a odstránili symboly vládnej moci.

Zákony, ktoré nik nevidel

Odpoveď Pekingu na hanbu utŕženú pred rokom je ohromná: zákony, ktorých mnohé nariadenia budú v rozpore so súčasnou legislatívou a ktoré menia súčasný súdny systém, pretláča čo najrýchlejšie napriek intenzívnej kritike zo zahraničia.

Motívy konania ústrednej vlády sa zdajú tri, nie je však jasné, ktorý z nich je najsilnejší. Na jednej strane vidí Peking v koronavírusovej kríze príležitosť konať, pretože ostatné krajiny sú zavalené domácimi problémami. Je takisto možné, že v týchto zákonoch vidia jediný spôsob, akým priniesť do mesta pokoj. A po tretie, nesmieme zabúdať ani na prízemný motív odvety.

Spôsob, ktorým štátna moc zákon implementuje, je ako vystrihnutý z komunistického manuálu. Zákony totiž až do posledného momentu nik nevidel, čo platí nielen pre občanov mesta, ale aj pre najvyšších predstaviteľov vrátane správkyne mesta Carrie Lamovej.

Fakt, že ani najvyššia predstaviteľka mesta nebola oboznámená s textom zákonov, len potvrdzuje, že veta z miestnej ústavy “Hongkončania vládnu Hongkongu” už dávno nie je pravdivá. Mesto reálne spravuje centrálna vláda v Pekingu a miestna vláda len vykonáva rozkazy.

Zastrašovanie funguje

Znenie zákonov bolo tajné, zverejnili ich až v deň účinnosti. To však nebránilo politikom, ktorí zastupujú Hongkong v čínskom parlamente, v uplynulých týždňoch šíriť chýry o jeho obsahu. “Bude zaň doživotie”, “zákon platí retroaktívne”, „súdiť sa bude i za skutky vykonané mimo územia Hongkongu”, “čínska tajná polícia môže legálne pôsobiť v meste”, “zadržaných môžu premiestniť do Číny.”

Vypúšťanie čiastkových a nepotvrdených častí zákona má za cieľ v meste vyvolať atmosféru neistoty a strachu. V tomto sú agitátori komunistickej strany experti a aj v Hongkongu sa im to výborne podarilo. Protestujúci, ktorí len donedávna prisahali, že budú bojovať do úplného konca, sa sťahujú do anonymity a rušia účty na sociálnych sieťach.

Najznámejší aktivista Joshua Wong odstúpil z čela strany, a keď sa k nemu začali pridávať ďalší, radšej zrušili celú stranu. Podobne bola rozpustená aj Strana za nezávislosť Hongkongu.

Čakajú pomoc zo Západu

Neistota však nepramení len z krokov Pekingu. Mnohí Hongkončania dúfali v podporu od Donalda Trumpa, ktorého administratíva sa prezentuje ako tvrdá k Číne.

A hoci minister zahraničných vecí Mike Pompeo ako jediný svetový politik ohlásil konkrétne protiopatrenia – zákaz vývozu citlivých amerických technológií do Hongkongu – kroky prezidenta Trumpa v minulých týždňoch naznačujú, že používa Hongkong len ako eso v rukáve pri rokovaniach s čínskou stranou.

Podobne neistá bola podpora z Veľkej Británie. Vláda Borisa Johnsona síce prisľúbila zľahčené podmienky na pobyt v Spojenom kráľovstve pre držiteľov špeciálnych pasov, no nepodnikla v tomto smere takmer žiadne konkrétne kroky. Minister zahraničných vecí v reakcii na kritiku povedal, že čaká na konkrétne znenia zákonov, aby mohol adekvátne reagovať.

Inštitúcie Európskej únie takisto zintenzívnili kritiku v posledných dňoch, keď začínalo byť čoraz zrejmejšie, že zákony o bezpečnosti budú skutočne implementované. Predsedníčka Európskej komisie Ursula van der Leyen síce použila silné výrazy, tie však boli sprevádzané len vágnou rétorikou o možnej protiakcii európskej strany.

Trpký návrat k vlasti

Na frustrovaných, nahnevaných a sklamaných Hongkončanov pomaly dolieha, že je definitívny koniec Hongkongu tak, ako ho poznajú. Mnohým to bolo zrejmé už pred rokom, keď sa začínali pol roka trvajúce protesty proti extradičnému zákonu a za zachovanie slobôd. Kým však minulé leto stále dúfali, že sa im podarí vymaniť z náručia diktatúry, dnes vidia svoju budúcnosť len v tmavých farbách, prípadne v emigrácii.

V deň prvotného oznámenia zámeru prijať bezpečnostné zákony vzrástol počet vyhľadávaní kľúčového slova “emigrácia” na čínskej verzii Googlu až desaťnásobne oproti štandardu.

Autonómia sľúbená na päťdesiat rokov sa končí pred uplynutím prvého polčasu. Politológovia už dávnejšie upozorňovali na to, že systém slobody bez demokracie je z definície nestabilný a časom sa zmení.

Možnosti boli vždy dve: buď sa systém demokratizuje, alebo prídu občania o slobody. Dáždniková revolúcia z roku 2014 bola poslednou snahou o demokratizáciu. Protesty z roku 2019 zase poslednou šancou zachrániť slobody. Ani jedna snaha nebola úspešná a na dvadsiate tretie výročie návratu k Číne Hongkončania o slobody prichádzajú.

Prechod Hongkongu pod čínsku správu sa niekedy eufemicky nazýva “návrat k vlasti”. Vlasť však ovláda komunistická strana, a tak v priamom prenose sledujeme agóniu slobodných ľudí, ktorých pohlcuje diktatúra.

Článok pôvodne vyšiel v denníku SME.

Ilustračné foto: Mark Lehmkuhler/Flickr; CC BY-ND 2.0

  • Martin Šebeňa is a CEIAS Research Fellow. He studied political science and sinology at the Charles University in Prague (2011) and finance at Curtin University (2016). He is currently pursuing his PhD degree at The University of Hong Kong. In the past, he studied Chinese at Zhejiang University in China (2006-7) and political science at the University of Pisa (2008-9) in Italy. He has worked in the finance industry in Switzerland, Australia, Hong Kong and Czechia. Among his various interests are social events in contemporary China, in particular issues of urbanization, education, health, consumerism and popular nationalism.