Výsledok bude mať vplyv na vzťahy medzi Čínou a Taiwanom, ako aj medzi Čínou a USA.
Ľudia na Taiwane si vyberajú nového prezidenta alebo prezidentku. Na výber majú troch kandidátov, medzi ktorých patrí súčasná prezidentka Cchaj Jing-wen (DPP), starosta mesta Kchaosiung Chan Kchuo-jü (KMT) a 77-ročný kariérny politik James Soong (Prvá ľudová strana), v minulosti už niekoľkonásobný prezidentský kandidát.
V parlamentných voľbách bude prebiehať boj najmä medzi dvoma najsilnejšími stranami v krajine – Národnou stranou (KMT), ktorá bola založená krátko po revolúcii v roku 1911 a vládla Číne až do roku 1949, keď prehrala v občianskej vojne s komunistickou stranou a stiahla sa na Taiwan, kde pokračovala v autoritatívnom spôsobe vlády až do 90. rokov. A terajšou vládnou stranou – Demokratickou progresívnou stranou (DPP), ktorá vznikla ako opozícia voči vláde jednej strany KMT v roku 1986 a bojuje za obmedzenie čínskeho vplyvu v krajine.
Prezidentka Cchaj jednoznačne vedie v prieskumoch, ale nie je vylúčené, že KMT v deň volieb zmobilizuje všetkých svojich potenciálnych priaznivcov a charizmatický populista Chan nakoniec vyhrá. Je však nepravdepodobné, že by KMT mohla prostredníctvom mobilizácie vyrovnať dvojciferný nepomer v prezidentskom súboji. V parlamentných voľbách, naopak, všetko nasvedčuje tomu, že KMT obsadí najviac kresiel v parlamente.
Čína sa pozerá
Čínska komunistická strana venuje veľkú pozornosť voľbám na Taiwane, ktorý sa oficiálne nazýva Čínska republika. Strana sa už desaťročia usiluje o pričlenenie „odpadlíckeho“ ostrova. Napriek tomu čínsky prezident Si Ťin-pching vo svojom novoročnom prejave nevenoval veľkú pozornosť téme Taiwanu, na rozdiel od minulého roka, pravdepodobne z dôvodu, aby nepohneval taiwanských pročínskych voličov, pretože ani tí nie sú všetci jednoznačne za zjednotenie.
Voľby pre Peking predstavujú boj medzi propekinskými a protipekinskými silami, pričom výsledok bude mať priamy vplyv na konfiguráciu vzťahov medzi Čínou a Taiwanom, ako aj medzi Čínou a USA, ktoré za posledných pár mesiacov vynaložili viac diplomatického a vojenského úsilia smerom k Taiwanu ako kedykoľvek predtým.
Taiwan je de facto nezávislý od Číny (oficiálne Čínska ľudová republika). Má vlastnú menu, kontrolu nad svojimi hranicami, svojich zástupcov a vzťahy s inými štátmi.
Osobitosťou Taiwanu je, že má oficiálne diplomatické vzťahy iba s 15 štátmi sveta. S väčšinou ostatných štátov má síce úzke, ale neoficiálne vzťahy. To znamená, že fakticky existujú veľvyslanectvá, ktoré vykonávajú konzulárne aj diplomatické funkcie, no figurujú pod rôznymi názvami. Na Slovensku je to napríklad Tchajpejská reprezentačná kancelária. Taiwanský pas je tiež všeobecne uznávaný – podľa Henley Passport Index až 149 krajín zaručuje taiwanským občanom bezvízový vstup, zatiaľ čo čínski občania majú bezvízový prístup len v 71 krajinách.
Generačný konflikt
Mladí ľudia považujú pročínskeho prezidentského kandidáta Chana za nebezpečného a predovšetkým nevyspytateľného. Staršia generácia nevidí eminentné nebezpečenstvo v rastúcej sile Číny, keďže status quo tu bol už dlhé desaťročia a ľudia sa tak zbavili strachu z napadnutia Taiwanu. Staršia generácia, najmä podnikatelia, nechcú stratiť väzby s Čínou, a preto rétorika KMT – úzke hospodárske vzťahy s pevninou, vďaka ktorým rastie taiwanská ekonomika – je pre mnohých ľudí na ostrove zaujímavá. Naopak, väčšina mladých ľudí sa veľmi silno vymedzuje voči čínskemu systému a vláde (no nie voči ľuďom samotným), a preto sa prikláňa skôr k DPP a prezidentke Cchaj.
Pokiaľ však bude Cchaj znovuzvolená, hrozí, že Čína nepredĺži preferenčnú dohodu o hospodárskej spolupráci (ECFA), ktorá vyprší už v lete 2020. Čína je zďaleka najväčším obchodným parterom Taiwanu a táto dohoda znižuje clá a odstraňuje obchodné prekážky medzi oboma stranami.
Kto ešte chce nezávislosť
Úradujúca prezidentka reprezentuje stranu, ktorá je k Pekingu podozrievavá, ale napriek tomu neadvokuje priamo za vyhlásenie de jure nezávislosti Taiwanu.
Obhajoba nezávislosti ostrova je v rámci taiwanskej spoločnosti absolútne menšinová. Prieskumy odhadujú, že iba päť až desať percent populácie je za formalizovanie štatútu suverénneho štátu spojenú so zmenou prípadného názvu a zmenou ústavy. Takýto krok by však mohol byť dôvodom na vojenskú inváziu zo strany pevninskej Číny.
Podľa niektorých taiwanských analytikov ostrov prepásol v minulosti niekoľko šancí na získanie nezávislosti od Číny, a to z dôvodu obyčajnej márnomyseľnosti. Vedenie KMT odmietlo upustiť z pôvodného nereálneho cieľa dobyť pevninskú Čínu.
Až začiatkom 90. rokov lídri ostrova upustili od myšlienky znovuzískania pevniny pod vládu Čínskej republiky a odvtedy každoročne predkladajú žiadosť o členstvo v OSN (ktoré im bolo v roku 1971 odobrané a zástupcom Číny sa stala ČĽR) – v role zástupcu obyvateľov a obyvateliek Taiwanu a nie pevninskej Číny. OSN tieto žiadosti zakaždým zamietne vzhľadom na protesty Číny, ktorá má v rámci Bezpečnostnej rady OSN právo veta.
Malé taiwanské súostrovia Matsu a Kinmen neďaleko pevninskej Číny počas studenej vojny slúžili ako základne protikomunistického odboja. Ostrovy, kde sa čínske a taiwanské vojská cez more navzájom ostreľovali, dodnes pripomínajú niekdajšie ašpirácie KMT vo forme nápisov ako znovu získame pevninu alebo zachráňme našich spoluobčanov na pevnine a obrovských reproduktorov, z ktorých sa vysielali smerom na pevninu protikomunistické odkazy.
Obhajoba nezávislosti ostrova je v rámci taiwanskej spoločnosti absolútne menšinová. Prieskumy odhadujú, že za je iba päť až desať percent populácie.
Článok bol pôvodne publikovaný v denníku SME.
Ilustračná foto: Flickr/Yu-Chan Chen, CC0 1.0
