Fabrika firmy CATL za sedem miliárd eur prinesie Maďarsku dôležité know-how.
Svetový líder vo výrobe batérií do elektrických vozidiel, čínska firma CATL, minulý týždeň oznámil investíciu za viac než sedem miliárd eur vo východnom Maďarsku.
Na Slovensku sa v reakcii na túto informáciu šírili predovšetkým porovnania s investíciou Volva pri Košiciach alebo diskusie o ekonomických vzťahoch Číny a regiónu strednej a východnej Európy.
Investícia CATL-u v Debrecíne by však v našich končinách mala byť zaujímavá z ešte jedného pohľadu. Môžeme na nej pozorovať spôsob, akým čínske firmy technologicky dobehli – a v oblastiach ako elektrobatérie aj predbehli – západné spoločnosti.
Slovensko, Maďarsko a s nimi aj širší región strednej a východnej Európy sa taktiež snažia dostať svoje ekonomiky technologicky na úroveň západných krajín a skúsenosti z Číny by mohli v tomto ohľade slúžiť ako orientačný bod.
Kto navarí lepšiu polievku
Hoci v populárnych predstavách o čínskom technologickom napredovaním dominujú obrazy kopírovania a krádeže intelektuálneho vlastníctva, v skutočnosti čínske firmy takýmto spôsobom získali len malú časť informácií a zručností.
Prenos technológií do Číny sa vo výraznej väčšine prípadov prebehol cez zahraničné investície. Investor zo Západu, z Japonska, Južnej Kórey alebo Taiwanu presunul výrobu do Číny, pričom musel zaškoliť tisícky čínskych zamestnancov a podeliť sa s nimi aj o citlivé informácie.
Títo zamestnanci získali cenné znalosti a zručnosti, vďaka ktorým sa zvýšila ich produktivita a súčasne sa pomaly zvyšovala technologická úroveň čínskeho hospodárstva.
Proces prenosu technológií sa deje pomaly a merať sa dá až s odstupom času. Ak sa vôbec merať dá. Pravdepodobne najviac k prenosu technológií prispieva budovanie takzvaných tichých znalostí (tacit knowledge).
Ide o vedomosti a skúsenosti, ktoré ľudia majú, ale na rozdiel od kodifikovaných znalostí sa nedajú jednoducho zapísať a zmerať.
Ak napríklad dáte dvom ľuďom výborne vybavenú kuchyňu a rovnaký recept, lepšie jedlo navarí ten, kto má s varením viac skúseností. Podľa receptu, teda kodifikovanej znalosti, zvládne navariť (takmer) každý, tiché znalosti však rozlíšia výborných kuchárov od tých menej zdatných.
V Číne, ako aj na Slovensku pracujú v továrňach tisíce inžinierov výrobných liniek, ktorí síce často robia úkony ako kontrola kvality či supervízia. Po niekoľkých odpracovaných rokoch nazbierajú tiché znalosti, vďaka ktorým sa stávajú expertmi na procesy vo výrobe automobilov či spotrebnej elektroniky.
Títo ľudia nielenže pomáhajú miestnemu hospodárstvu dobiehať svetovú špičku, ale v určitých oblastiach prinášajú inovácie, vďaka ktorým sa posúva globálna technologická krivka.
Inovačný ekosystém
V tomto bode prichádza na scénu druhá výrazná charakteristika čínskeho technologického vývoja, vytváranie geografických klastrov pre rôzne odvetvia. Sústredenie firiem z jedného odvetvia na pomerne malom priestore vedie k vytvoreniu ekosystému, v tesnej blízkosti sú továrne svetových lídrov, hustá sieť subdodávateľov, špecializované univerzity a množstvo skúsených expertov.
Klastrovanie nie je čínsky vynález, špecificky čínska je len jeho cieľavedomá aplikácia. Napríklad v juhočínskom Šen-čene pôsobia továrne vyrábajúce spotrebnú elektroniku pre firmy ako Apple, v ktorých pracujú tisíce inžinierov.
Niektorí z týchto špecialistov majú po určitom čase dostatok skúseností na to, aby vedeli vyvíjať nové produkty. Nie je preto vôbec prekvapujúce, že práve v Šen-čene vznikli svetoví lídri v dronoch či elektrických kolobežkách.
Investícia CATL-u v Maďarsku umožňuje zažiť čínske technologické dobiehanie, ale v opačnom smere. Svetový líder v novej technologickej oblasti prináša know-how do strednej Európy.
Hoci sa čínske vedenie pravdepodobne bude snažiť ponechať najcennejšie znalosti pre seba, stovky maďarských zamestnancov získajú skúsenosti a informácie, vďaka ktorým budú vysoko kvalifikovanými odborníkmi na produkciu elektrobatérií.
Maďarsko je pre CATL logická voľba aj preto, že sa tam už teraz nachádza niekoľko ďalších firiem vyrábajúcich batérie. CATL tak prispeje k maďarskej dominancii v tejto oblasti.
Cieľavedomé budovanie ekosystému demonštruje aj fakt, že CATL úzko spolupracuje s popredným čínskym výrobcom elektromobilov Nio, ktorý len pred dvoma týždňami ohlásil svoj zámer postaviť továreň na výmenu elektrobatérií taktiež v Maďarsku.
Vládna podpora
Tretím komponentom čínskeho prístupu k inováciám je úloha štátu. Kým prenos technológií a tvorbu ekosystémov možno pozorovať aj na Slovensku, výrazná intervencia štátu v tvorbe inovácií je rozmer, v ktorom sa stredná Európa líši od východnej Ázie.
V päťdesiatych rokoch minulého storočia sa v Japonsku začal uplatňovať makroekonomický model „rozvojárskeho štátu“ (developmental state), ktorého vláda chápala potrebu technologického pokroku pre rast hospodárstva a aktívne podporovala investície do inovácií.
Japonci sa inšpirovali predovšetkým vo Francúzsku a Spojených štátoch. Francúzska politika známa ako dirigisme viedla k vytvoreniu siete rýchlovlakov TGV, nadzvukových lietadiel Concorde alebo siete jadrových elektrární.
V USA by bez výrazných štátnych investícií neboli vyvinuté technológie ako GPS, dotykové obrazovky alebo hlasové rozpoznávanie.
Japonský prístup prevzali najprv ázijské tigre (Južná Kórea, Taiwan, Hongkong a Singapur) a od začiatku osemdesiatych rokov aj Čína.
Uplatnenie konceptu rozvojárskeho štátu v Číne sa však od svojich predchodcov líši: tak v rozsahu, keďže ide o niekoľkokrát väčšiu krajinu, ako aj v spôsoboch uplatňovania, keďže ostatné krajiny tento model medzičasom opustili, pretože sa z nich stali vyspelé a bohaté krajiny.
V procese podpory inovácií si čínska vláda najprv vyberie sektory, ktoré chce podporovať. Známymi príkladmi sú solárne panely, vysokorýchlostné železnice, biotechnológie a elektromobilita.
V druhom kroku do týchto sektorov naleje ohromné množstvo peňazí. Deje sa to rôznymi spôsobmi od daňových úľav cez preferenčné zaobchádzanie až po provinciami zriadenými fondmi venture kapitálu.
To v treťom kroku priláka množstvo technológov a podnikateľov, aby v týchto sektoroch zakladali firmy a vyvíjali nové produkty. Vo štvrtom kroku sa v ostrej konkurencii vykryštalizuje svetový líder disponujúci najpokročilejšou technológiou.
V treťom kroku sa Čína do určitej miery líši od ostatných krajín, keďže finančné prostriedky poskytuje veľkému množstvu firiem, kým v iných krajinách štáty väčšinou podporujú jedného vytypovaného dominantného hráča.
Čína to, paradoxne, necháva na voľný trh, v rámci ktorého bude dominovať firma s najlepším produktom, a nie nutne s najlepšími konexiami na vládu.
Kritici označujú tento systém za márnotratný, pretože väčšina firiem, ktorá dostane od štátu subvencie, nakoniec nijaký schopný produkt nevybuduje a štátne peniaze sú tak investované neefektívne.
Ak sa však týmto spôsobom vytvorí svetový líder vo svojej oblasti – ako napríklad CATL –, Čína môže v konečnom dôsledku získať omnoho viac, než bola jej celková investícia. Zisk pritom nie je len finančný, ale aj v podobe technologického pokroku a trhovej dominancie.
Budúcnosť s čínskymi technologickými lídrami
CATL je modelovým príkladom úspechu čínskeho prístupu k štátom podporovanému technologickému pokroku. Je veľmi pravdepodobné, že v budúcnosti budú do strednej Európy prichádzať ďalší čínski technologickí premianti.
Vieme tomuto trendu v Európe konkurovať? Keďže tento model nie je špecificky čínsky, využiť ho môže každá krajina.
Napríklad aj taiwanská firma TSMC, svetový líder vo výrobe polovodičov, svojmu úspechu do značnej miery vďačí štedrej podpore štátu. Výraznú pomoc od štátu dostali aj kórejské giganty ako Samsung a Kia.
V Európe sa však dlhodobo uplatňovala politika uťahovania opaskov a vyrovnaných rozpočtov, ktorá technologickému vývoju nepriala. V reakcii na pandémiu covidu nastala čiastočná zmena paradigmy a zvýšenie štátnej podpory pre inovácie.
Vidieť výsledky čínskeho technologického pokroku za našimi humnami by Slovensko mohlo prinútiť viesť intenzívnejšiu debatu o prístupe k inováciám. Obzvlášť, ak chceme znižovať závislosť od čínskych technológií.
Text bol pôvodne publikovaný na poráli Index denníka SME.
