Scenár sa zvykne opakovať, nová je však situácia takmer studenej vojny Číny s USA.
Keď predseda českého Senátu Miloš Vystrčil viedol delegáciu senátorov a podnikateľov na Taiwan a stretol sa s najvyššími politickými predstaviteľmi Taiwanu, vyslúžil si jedovatú reakciu čínskeho vedenia.Článok pokračuje pod video reklamou
Minister zahraničia Wang I pohrozil Česku, že „zaplatí vysokú cenu,“ zatiaľ čo čínsky nacionalistický bulvárny denník Global Times označil Vystrčila za „porušovateľa pravidiel“ a „politického chuligána“.
Hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Čao Li-ťien zašiel až tak ďaleko, že vyhlásil, že Vystrčil a jeho spolupracovníci „zo seba robia nepriateľov 1,4 miliardy Číňanov.“
Nie je však jasné, čo by mohlo byť tou „vysokou cenou“, ktorú má Česko zaplatiť. Česká republika, rovnako ako ďalšie krajiny strednej a východnej Európy, má totiž z hľadiska obchodu a investícií nízku ekonomickú závislosť od Číny.
Čínske priame zahraničné investície v krajine tvoria menej ako jedno percento celkových priamych zahraničných investícií, zatiaľ čo český vývoz do Číny predstavuje iba 1,35 percenta z celkového exportu.
Prípadné odvetné opatrenia proti českým spoločnostiam pôsobiacim v Číne, ako sú Škoda alebo Home Credit, by poškodili predovšetkým obchodné záujmy Nemecka a pročínskych oligarchov (vysvetlenie nižšie v texte – pozn. red.). Nedávna štúdia projektu MapInfluenCE zistila, že Čína má k dispozícii len minimum nástrojov, ak vôbec nejaké, ktoré by mohla použiť na potrestanie Čechov v mimoekonomických sférach.
Reakcie Číny na ďalšie európske štáty, ktoré sa v minulosti vzopreli čínskym „kľúčovým záujmom“, by mohli poskytnúť náhľad na to, aké ďalšie konkrétne kroky by Čína mohla podniknúť na potrestanie Českej republiky.
Ako nórsky losos odplával z čínskeho trhu
V roku 2008 navštívil dalajláma niekoľko európskych krajín a okrem návštevy Európskeho parlamentu sa stretol s lídrami členských štátov vrátane poľského prezidenta a premiéra alebo francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho. V reakcii na to Čína prijala bezprecedentné opatrenie a zrušila summit EÚ – Čína, ktorý sa mal konať približne v čase, keď dalajláma cestoval po Európe.
K zrušeniu došlo v období, keď vzťahy medzi EÚ a Čínou boli pod napätím v dôsledku protestov v Tibete začiatkom toho roka a incidentov, ku ktorým došlo v celej Európe počas štafety olympijského ohňa. Summit EÚ – Čína sa potom konal v roku 2009 v Prahe počas českého predsedníctva EÚ a vzťahy sa vrátili k normálnej trajektórii, hoci „medové týždne“ EÚ a Číny prvej dekády 21. storočia sa definitívne skončili.
Ďalší prípad, ktorý treba vziať do úvahy, sa stal v roku 2010, keď čínsky disident Liou Siao-po dostal Nobelovu cenu za mier. Aj keď nórska vláda nemá v rozhodovaní o udelení ceny žiadne slovo, Čína reagovala zmrazením diplomatických vzťahov s Nórskom na šesť rokov.
Okrem toho sa Čína uchýlila k ekonomickým sankciám, keď sa v priebehu niekoľkých rokov nórsky losos postupne vytratil z čínskeho trhu, aj keď mu predtým dominoval. To nórskej ekonomike ako celku veľmi neublížilo, predstavovalo to však viditeľné symbolické gesto.
Viac exportu po dalajlámovi
V roku 2016 sa slovenský prezident Andrej Kiska súkromne stretol s dalajlámom mimo oficiálnych priestorov. Čína však stretnutie považovala za zásah Slovenska do jej „kľúčových záujmov“ a vnútorných záležitostí. Denník Global Times priniesol počas desiatich dní štyri články o stretnutí Kisku s dalajlámom.
Po stretnutí nasledovalo obdobie diplomatického ochladenia, ktoré trvalo približne jeden rok. Najviditeľnejším dosahom bolo, že sa čínsky a slovenský premiér na summite 16+1 v novembri 2016 bilaterálne nestretli, aj keď nie je úplne zrejmé, či stretnutie zrušila čínska strana.
Pokiaľ ide o ekonomické následky, tie sa v dôsledku nízkej úrovne hospodárskej interakcie medzi oboma krajinami sotva prejavili. Slovenský export do Číny tvoria takmer výhradne automobily a automobilové výrobky, a tak akékoľvek sankcie voči nim by viac poškodili nadnárodné spoločnosti so sídlom v zahraničí (čiže Volkswagen, Peugeot alebo KIA).
Paradoxne, po stretnutí po rokoch poklesu začal slovenský export do Číny dokonca zaznamenávať nárast. Podobná situácia nastala aj v Nórsku v čase diplomatického ochladenia.
Odsúdenie, ochladenie a sankcie
Ako ukazujú spomínané prípady, typickým vzorcom čínskej reakcie sa skladá zo silného slovného odsúdenia, diplomatického ochladenia a prinajhoršom symbolických ekonomických sankcií, ktoré však nemajú veľký vplyv na celkový ekonomický blahobyt krajiny.
Je pravdepodobné, že v prípade Vystrčilovej návštevy Taiwanu bude čínska reakcia prebiehať podobným spôsobom. Prvá fáza čínskej reakcie – slovné odsúdenie – už prebieha. Diplomatické ochladenie by mohlo znamenať marginalizáciu Českej republiky vo formáte 17+1, ignorovanie českých diplomatov v Pekingu alebo oponovanie českým nomináciám na vysoké posty v medzinárodných organizáciách.
Čo sa týka ekonomických dôsledkov, Čína bude pravdepodobne hľadať vysoko symbolické gesto, ktoré by mohlo byť domácemu publiku, ako aj na medzinárodnej úrovni prezentované ako trest pre Česko. Niektorí českí podnikatelia v Číne môžu pocítiť ťažkosti, najmä pri uvádzaní svojich výrobkov výslovne označených ako „českých“ na trh.
Intenzitu ekonomických sankcií ovplyvnia dva faktory. Po prvé, úroveň minimalizácie škôd, ktorú vykonajú iní českí politici s priateľskejším postojom k Číne. Okamžitá ostrá reakcia Číňanov však takéto snahy o minimalizovanie škôd znepravdepodobňuje, pretože pre českých politikov by to bolo politicky nákladné.
Po druhé, pri plánovaní cesty pána Vystrčila na Taiwan sa počítalo aj s vyslaním jasného signálu Pekingu. Na porovnanie, tento aspekt zjavne absentoval pri stretnutí Andreja Kisku s dalajlámom, ktorý toto stretnutie prezentoval ako apolitické stretnutie s duchovným vzorom.
Nemôžu rozhnevať EÚ
Otázkou zostáva, aký širší dosah bude mať návšteva Taiwanu a reakcia Číny na jej vzťahy s EÚ. Zatiaľ čo šéf českého Senátu Vystrčil cestoval po Taiwane, dvaja poprední čínski diplomati Wang I a Jang Ťie-čch‘ absolvovali dve samostatné misie v Európe, aby sa pokúsili zabrániť jej zbližovaniu s USA v situácii, ktorá čoraz viac vyzerá ako studená vojna medzi Čínou a Spojenými štátmi.
Vystrčilova vysokoprofilová návšteva dostala čínskych lídrov do zložitej situácie. Na jednej strane sú nútení zaujať tvrdý postoj, aby pred domácim publikom preukázali odhodlanie a aby na medzinárodnej úrovni odradili od ďalších podobných ciest.
Na druhej strane má Čína záujem na zachovaní pracovných vzťahov s EÚ. Prílišná tvrdosť by znamenala riziko ich narušenia v kritickom čase. Čínska diplomacia sa s najväčšou pravdepodobnosťou pokúsi vyvážiť tieto protichodné záujmy, čo je však takmer nemožná úloha.
Zatiaľ sme však videli len tvrdú rétoriku, uvidí sa, či Čína preukáže aj náznaky umiernenosti.
Článok pôvodne vyšiel v denníku SME.
