Čínsky obchod so zdravím je pre nás problém.
Keď sa povie Čína a medicína, väčšina ľudí si predstaví drvené tigrie kosti, rôzne korienky a iné „zaručené“ recepty tradičnej čínskej medicíny. Málokto vidí krajinu, ktorá produkuje nielen väčšinu svetovej produkcie ochranných materiálov (rúška, respirátory, ochranné odevy atď.), ale aj veľkú časť vstupov nevyhnutných na výrobu mnohých liečiv, najmä antibiotík.
Pred vypuknutím epidémie COVID-19 bola Čína zodpovedná za zhruba polovicu svetovej produkcie ochranných rúšok. Denne sa ich tam vyrobilo približne desať miliónov. Za bežných okolností táto produkcia dokázala dostatočne pokryť svetový dopyt.
Vypuknutie epidémie však znásobilo domáci dopyt po rúškach a iných ochranných pomôckach. Logicky sa preto Čína koncentrovala na produkciu pre svoje vlastné potreby na boj s epidémiou, ktorej vzniku napomohla v jej počiatkoch vlastnou nečinnosťou a netransparentnosťou čínska vláda. Dôsledkom vypuknutia epidémie bol nedostatok tohto tovaru mimo Číny, a to i napriek tomu, že čínske továrne zvýšili produkciu rúšok na 116 miliónov kusov denne.
Teraz, keď sa zdá, že Čína dostala epidémiu pod kontrolu (aj keď obavy z druhej vlny nákazy pretrvávajú a objavujú sa informácie o nových prípadoch, hoci väčšinou importovaných), sa časť produkcie uvoľnila pre zahraničný trh.
Pandémia odhalila našu vlastnú závislosť od čínskych producentov tovaru, ktorý je vitálny pre záujmy štátu v čase takejto krízy. Zároveň sa ukázalo, že nie sme schopní na výpadok produkcie flexibilne reagovať. Preto sa rozmohol trend domáceho šitia rúšok.
Ochranné pomôcky však nie sú jediný medicínsky produkt, pri ktorom sme závislí od dodávok z Číny. Podľa amerického think-tanku Rada pre medzinárodné vzťahy až 97 percent amerického trhu s antibiotikami pokrývajú čínske firmy. Podobne je na tom aj ibuprofen, ktorého dodávajú čínske firmy do Spojených štátov až 95 percent. Čínske firmy zároveň dodávajú až 80 percent takzvaných aktívnych farmaceutických ingrediencií, ktoré sú nevyhnutné na výrobu liečiv. Celosvetovo je Čína zodpovedná až za 20 percent produkcie aktívnych farmaceutických ingrediencií.
Podobná je aj situácia v Európskej únii. Európske krajiny síce dokážu vyrábať množstvo liekov samy, no pri ich výrobe sú závislé od dovozu aktívnych farmaceutických ingrediencií z Číny. Napríklad Francúzsko importuje až 40 percent ingrediencií potrebných na domácu výrobu liekov práve z Číny.
Rozsah tejto závislosti sa opäť naplno ukázal až počas súčasnej krízy. Utlmenie produkcie v Číne viedlo k zníženiu dodávok do Únie a USA.
Čína si je tejto závislosti globálneho Západu patrične vedomá. Nedávny komentár publikovaný štátnou tlačovou agentúrou Sin-chua vyzval ostatné krajiny, aby Číne prejavili vďaku za to, že vďaka jej efektívnej odpovedi získal svet čas na prípravu pred epidémiou. Zároveň jedným dychom dodal, že pokiaľ by Čína prerušila dodávky ochranného materiálu a liekov, tak „Spojené štáty by padli do pekla epidémie nového koronavírusu“. Podobný osud by čakal aj mnohé európske krajiny.
Dôsledkom tejto situácie bude s najväčšou pravdepodobnosťou väčší tlak západných lídrov na pretvorenie zásobovacích reťazcoch v oblasti medicíny a farmaceutického priemyslu. Podobná situácia bude aj v iných kritických oblastiach, kde sme príliš závislí od dodávok z Číny. Tento pohyb bude o to rýchlejší, ak Čína bude aktívnejšie využívať svoju súčasnú pozíciu v týchto reťazcoch na dosahovanie politických cieľov. Bozkávanie čínskej vlajky na letisku pri dodaní nakúpených rúšok môže byť smiešne, no potenciálne blokovanie dodávok liekov a materiálov reálne ohrozuje ľudské životy.
Pokiaľ Čína skutočne chce byť zodpovednou veľmocou, ako o sebe rada tvrdí, tak musí prestať s politizovaním ľudského zdravia.
Článok pôvodne vyšiel v Denníku N.
