Nippon Steel kupuje americký koncern US Steel, a spolu s ním aj dcérsku firmu v Košiciach. Japonská firma sa strategicky zameriava na americký trh, natíska sa tak otázka o osude slovenskej továrne.
Japonská oceliareň Nippon Steel 18. decembra ohlásila, že kupuje americký koncern U.S. Steel. Transakcia v hodnote viac než 14 miliárd dolárov je najvyššia v dejinách japonskej firmy a má aj vysokú symbolickú hodnotu. U.S. Steel je symbolom americkej industrializácie, vďaka ktorej sa krajina stala najmocnejšou na svete.
Transakcia sa dotkne aj slovenského závodu U.S. Steel Košice. V súčasnosti nie je známe, aké zámery má japonský manažment s košickou továrňou, z kontextu je však možné vyčítať určité indície.
Strategická Amerika
Začať treba od pozície slovenskej pobočky v celkovej stratégii koncernu. Nippon Steel kúpil U.S. Steel predovšetkým kvôli jej pozícii na americkom trhu. V Spojených štátoch od augusta 2022 platí Zákon o znížení inflácie (Inflation Reduction Act), ktorý je napriek svojmu menu v skutočnosti priemyselnou politikou. Kladie si za úlohu obnoviť priemyselnú výrobu v Spojených štátoch, predovšetkým v strategických oblastiach ako sú polovodiče, čisté technológie, energetika a dekarbonizácia.
Z výraznej štátnej podpory do týchto oblastí – či už v podobe priamych investícií alebo daňových úľav – by mal profitovať aj U.S. Steel. Gigant z Pittsburghu dodáva oceľ na výstavbu tovární, na výrobu zariadení obnoviteľnej energie ako veterné turbíny, a taktiež do výroby elektroáut, ktorých produkciu spomínaný zákon podporuje.
Kúpou U.S. Steelu sa japonský Nippon Steel môže k týmto zákazkám dostať oveľa jednoduchšie. Hoci majú Japonci veľké produkčné kapacity aj doma, vývoz ocele do Spojených štátov obmedzujú americké protekcionistické opatrenia, ktoré nastavujú vyššie clá na zahraničnú oceľ. Tento problém je dobre známy aj európskym výrobcom a politikom, ktorí o tom vedú so Spojenými štátmi zdĺhavé rokovania.
Okrem zákona o znížení inflácie a protekcionizmu zvyšujú atraktivitu U.S. Steelu aj pomerne vysoké ceny ocele. Tie síce opadli zo svojich maxím, ktoré dosiahli počas pandémie covidu, avšak nedávno ohlásené znižovanie úrokových sadzieb v Spojených štátoch by malo podporiť ekonomickú aktivitu a rast cien komodít.
Čo so slovenskou továrňou?
V prezentácii investorom, ktorá nasledovala po ohlásení akvizície, Nippon Steel potvrdil, že sa primárne zameriava na americký trh, ktorý má v porovnaní so stagnáciou v Japonsku vyšší rastový potenciál. Čo to znamená pre továreň na Slovensku?
Na začiatok možno povedať, že pre japonský manažment to v krátkodobom hľadisku nebude priorita. Miestne úrady by mohli predaj oddialiť alebo zablokovať kvôli reguláciám, avšak protimonopolné úrady by nemali mať dôvod blokovať transakciu. Nippon Steel má v Európe len malé výrobné kapacity – 1,1 milióna ton ocele, ktorú vyrába prevažne vo Švédsku, je len zlomkom 3,85-miliónovej ročnej produkcie v Košiciach. Zásadné zmeny na trhu by teda nemali nastať.
Pri analýze ďalšieho postupu v Košiciach teda Japoncom ostanú predovšetkým otázky okolo ziskovosti a prevádzky. Pri ziskovosti sa zrejme budú musieť ku košickej továrni stavať inak než Američania. U.S. Steelu sa investícia do kúpy bývalých Východoslovenských železiarní dávno vrátila a v posledných rokoch k továrni často pristupoval ako k bankomatu. Z najziskovejšieho aktíva vo svojom portfóliu vyberal peniaze, ale investície do modernizácie prevádzky zaostávali.
V Nippon Steele si tento prístup nebudú môcť dovoliť. Návratnosť investície bude trvať dlhšiu dobu, počas ktorej musia navyše investovať do nových technológií tak, aby továreň spĺňala prísnejšie ekologické normy, ale aj aby sa znížila energetická náročnosť výroby. Američania mali možnosť továreň v najhoršom prípade zatvoriť, Japonci by si v takejto situácii pripísali vysokú stratu.
Jednou možnosťou pre japonský manažment je predaj košickej továrne. Argumentov v prospech tohto kroku je viacero: okrem potreby vysokých investícií (niektoré odhady hovoria o 1,5 miliardy eur) by mohla byť problémom aj nízka synergia s ostatnými časťami koncernu, keďže Nippon Steel nemá v Európe výraznejšie výrobné aktivity.
Ďalšími dôvodmi môže byť výhľad rastúcich cien elektriny, ktorej sa vo výrobe ocele spotrebuje obrovské množstvo, a neistý výhľad pre európske ekonomiky. Problémy automobilového priemyslu, jedného z najväčších odberateľov ocele, môžu tiež zohrať svoju rolu, keďže európske automobilky strácajú pozíciu voči čínskej konkurencii.
Na druhej strane sú argumenty v prospech ponechania košickej oceliarne v japonskom vlastníctve. Podobne ako Amerika, aj Európska únia zvyšuje clá na dovoz ocele a chráni vlastných výrobcov.
Európska centrálna banka bude znižovať úrokové sadzby, čo zrejme podporí ekonomickú aktivitu a ceny ocele v Európe. Je pravdepodobné, že niektoré európske štáty podporia svoje ekonomiky priemyselnou politikou podobnou americkému zákonu o znížení inflácie, čo by mohlo zvýšiť dopyt po oceli.
Kto by kúpil U.S. Steel Košice?
Ak by japonský manažment vyhodnotil makroekonomickú situáciu ako nepriaznivú a rozhodol sa košickú továreň predať, našli by sa pre ňu kupci? O americký koncern zviedli v decembri zápas traja hlavní záujemci – okrem Nippon Steelu to bol indický koncern ArcelorMittal a americký Cleveland Cliffs.
Americkí oceliari by však o košickú fabriku nestáli, keďže sa sústredia na domáci trh, a pri ArcelorMittal vzhľadom na približne štvrtinový podiel firmy na európskom trhu (k roku 2019) existuje riziko, že kúpa ďalšej európskej továrne by mohla firme spôsobiť problémy s regulátormi.
V nedávnej minulosti sa vyskytli dvaja potenciálni záujemcovia, obaja z Číny. V roku 2017 prejavila záujem čínska firma Hesteel, s ktorou U.S. Steel dokonca podpísali memorandum o porozumení, sprostredkované slovenskou vládou.
O tri roky neskôr sa o košické železiarne zaujímala iná čínska firma, Baosteel (dcérska spoločnosť firmy Baowu, najväčšej oceliarne na svete), ktorá chcela expandovať do Európy. Ani jedna transakcia sa nakoniec nedotiahla do konca.
Keďže čínski hráči dominujú výrobe ocele – šesť z desiatich najväčších oceliarní je čínskych – dal by sa očakávať záujem niektorého z čínskych koncernov. Avšak na rozdiel od rokov 2017 či 2020 by bol v dnešnej politickej situácii predaj Číňanom zložitý.
Európske krajiny spoločne s Európskou komisiou prijali prísnejšiu legislatívu zameranú na preverovanie, schvaľovanie a monitorovanie zahraničných investícií. Faktory ako zhoršujúce sa čínsko-európske vzťahy, prepojenie čínskych priemyselných gigantov na vládu, neférové subvencie pre čínske firmy či snahy udržať pracovné miesta v Európe by vo vyhodnocovaní investície určite zavážili.
Čakajú nás zaujímavé týždne
Na druhej strane sa premiér Robert Fico snaží zlepšovať vzťahy s Čínou a mohol by byť potenciálnemu predaju Číňanom naklonený. V oblasti preverovania investícií sú právomoci Európskej komisie len odporúčacie. Má však právo zasiahnuť do transakcie a zablokovať ju na základe protimonopolných argumentov, čo by sa v určitých prípadoch udiať mohlo.
Bez prípadne vylúčených čínskych záujemcov ostávajú už len kórejské, japonské a indické oceliarske firmy, avšak žiadna z nich nikdy neprejavila záujem o košický podnik. Okrem oceliarov by sa však o továreň mohli uchádzať finančné skupiny.
V minulosti prejavili záujem neslávne známa čínska CEFC, českí finančník Tomáš Chrenek, uhľobarón Pavel Tykač, či maďarská skupina MOL. Podobne ako Nippon Steel by však museli značne investovať do dekarbonizácie výroby, čo nie je veľmi atraktívna vyhliadka a je otázne, či by niečo také boli schopní a ochotní financovať.
Čakajú nás zaujímavé týždne, počas ktorých bude japonský manažment zrejme robiť vnútorný audit svojej novej akvizície na východe Slovenska. Jedným z jeho výsledkov môže byť aj záver, že sa im košické oceliarne nehodia.
Ak sa im však nepodarí nájsť záujemcov, košická továreň predsa len ostane v portfóliu druhej najväčšej oceliarskej firmy na svete, ktorá bude musieť vymyslieť novú stratégiu pre svoje európske aktivity.
Vzhľadom na dôležitosť továrne pre región bude potrebné, aby sa na tomto procese zúčastnili všetky zainteresované strany a poskytli vstupy s cieľom nájsť udržateľnú budúcnosť pre košickú oceliarsku výrobu.
Článok bol pôvodne publikovaný na aktuality.sk.
