Preniknutie výtržníkov do amerického kongresu a neschopnosť Západu poradiť si s pandémiou sú darom z nebies pre propagandu autoritárskych režimov.
„Milujeme vás, ste špeciálni,“ dušoval sa v krátkom príhovore k výtržníkom, ktorí prenikli do washingtonského Kapitolu, odchádzajúci prezident USA Donald Trump. Udalosť, keď pre agresívny dav vzbúrencov muselo dôjsť k prerušeniu osvedčovania výsledkov amerických volieb, je jedným z najvýraznejších offline symptómov pretrvávajúcej infodémie – nekontrolovaného šírenia dezinformácií, konšpirácií a iných nezmyslov.
Fotky obsadenia Kapitolu, sídla amerického kongresu, ihneď zaplavili sociálne siete a v nejednom človeku vyvolali oprávnené obavy o odolnosť a budúcnosť demokratických inštitúcií v USA i vo svete. Búriaci sa dav sa síce po pár hodinách podarilo z Kapitolu vypratať, vysoko symbolická škoda na idei liberálnej demokracie však už bola napáchaná. Profitovať z nej budú najmä autoritárske režimy, akým je napríklad režim Komunistickej strany Číny alebo Putinovho Ruska.
Reakcia predstaviteľov týchto dvoch krajín zosobňujúcich antitézu voči predstavám o ideáloch liberálnej demokracie nenechala na seba dlho čakať.
Propagandistický server Russia Today napríklad citoval hovorkyňu ruského ministerstva zahraničia Máriu Zacharovovú: „Volebný systém v USA je archaický a nedosahuje moderné demokratické štandardy.“ Hodnotenie vyznieva obzvlášť cynicky z úst predstaviteľky režimu, kde v posledných prezidentských voľbách Putin zvíťazil aj vďaka 10 miliónom falošných hlasov a kde predstavitelia opozície sú častým terčom atentátnikov. Russia Today ešte jedným dychom dodala, že aj Ukrajina, „kde v 2014 došlo k násilnému a neústavnému prechodu moci“, vyslovila znepokojenie nad situáciou v USA.
Washington a Hongkong: falošné prirovnania
Situáciu v USA okrem Ruska, samozrejme, rýchlo využila vo svoj prospech aj Čína. Zhruba rok a pol pred udalosťami vo Washingtone vtrhli do siene Legislatívnej rady protestujúci obyvatelia Hongkongu. Táto udalosť sa však od konania amerických výtržníkov odlišuje v jednom zásadnom aspekte – zatiaľ čo Hongkončania a Hongkončanky protestovali proti čoraz intenzívnejšiemu okliešťovaniu svojich práv a slobôd, v USA šlo o akt smerujúci k narušeniu odovzdávania moci po regulárnych voľbách, čo potvrdili aj nezávislé súdy. Akékoľvek porovnávanie týchto dvoch udalostí je preto falošnou ekvivalenciou.
To však nebránilo tomu, aby na presne toto prirovnanie upriamovali pozornosť predstavitelia čínskej vlády a vládou kontrolovaných médií. Novinár China Daily (noviny pod priamou kontrolou komunistickej strany) napísal na Twitter: „Ak tí, čo vtrhli do Kapitolu, sú ‚domáci teroristi‘, ako hovoria budúci lídri USA a médiá, tak potom davy, ktoré vtrhli do hongkonskej Legislatívnej rady a vandalizovali ju, hádzali zápalné fľaše, ničili stanice metra a paralyzovali letisko, museli byť ‚tvrdí teroristi‘, ináč to nemá žiadnu logiku.“ O nič viac diplomatický jazyk nezvolila ani hovorkyňa čínskeho ministerstva zahraničia Hua Chunying, ktorá sa podobným tónom vyjadrila na svojej pravidelnej tlačovej konferencii.
Vrchol cynizmu sa však podarilo dosiahnuť až štátnej tlačovej agentúre Xinhua. Tá na Twitteri zverejnila príspevok, v ktorom za slovo dňa označila „násilné protesty“ a vyzvala študentov čínštiny na zapojenie sa do súťaže v anglicko-čínskom preklade krátkeho textu o štyroch úmrtiach, ku ktorým došlo počas udalostí vo Washingtone.
Covidová rana istoty
Udalosti, ktoré sa stali v Kapitole, nie sú jedinou hrozbou pre legitimitu demokracie. Schopnosť vlád v Európe a Severnej Amerike reagovať na šírenie pandémie covidu-19 predstavujú pre budúcnosť demokracie vo svete rovnakú, ak nie ešte väčšiu hrozbu.
Čína jednoznačne nesie zodpovednosť za počiatočné pomalé informovanie o prepuknutí nákazy vo Wu-chane. Neschopnosť dostať ochorenie pod kontrolu viac ako rok po jeho prepuknutí však už ide na vrub jednotlivým západným vládam. V porovnaní so situáciou v USA alebo v EÚ zvládla vláda v Číne situáciu s koronavírusom v posledných mesiacoch omnoho lepšie.
Toho sa, samozrejme, chytila aj čínska propaganda. „Obyčajní obyvatelia Číny boli počas pandémie dobre ochránení, zatiaľ čo ľudia v západných krajinách žijú v strachu z nej,“ zhrnul nacionalistický bulvárny plátok Global Times.
Neschopnosť Európy a Ameriky a, naopak, čínsky úspech v boji s pandémiou má však s demokraciou ako takou pramálo spoločné. Napokon, svedčia o tom viaceré demokratické krajiny východnej Ázie (napr. Japonsko, Taiwan alebo aj Austrália a Nový Zéland), ktoré si s vírusom poradili celkom dobre, možno aj lepšie ako Čína. Napriek tomu sa paralela medzi čínskym modelom vládnutia a schopnosťou zvládnuť pandémiu vo verejnom diskurze objavuje a liberálnu demokraciu čiastočne delegitimizuje, a to v očiach obyvateľov krajín, kde výhody demokratického zriadenia nepožívajú, ako aj v očiach obyvateľov Západu, ktorí sa v posledných rokoch z rôznych dôvodov ocitli na okraji spoločenského záujmu.
Západ, kam kráčaš?
Pokiaľ to Západ myslí s ochranou liberálnej demokracie pred narastajúcou mocou autoritárskych režimov vážne, musí sa konečne odvážiť podniknúť rázne kroky. Nejde len o vytváranie nových spojenectiev demokratických krajín vyznávajúcich tie isté hodnoty, ale čoraz viac sa ukazuje ako urgentná potreba vnútorného posilňovania odolnosti inštitúcií liberálnej demokracie. V tomto kontexte silno rezonujú slová Edwarda Lucasa: „Nič z toho, čo na demokracii napáchajú vplyvové operácie Číny, sa nevyrovná škodám, ktoré na nej spáchame my sami.“
Článok pôvodne vyšiel v Denníku N.
