Peking šíri propagandu, že hongkonské protesty sú riadené zo zahraničia. Komunisti sa boja, aby si Číňania nevzali do hlavy, že protestmi môžu niečo dosiahnuť. Rozhovor so šéfom Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií Matejom Šimalčíkom.
(Rozhovor viedol Matúš David, pôvodne bol publikovaný na webe časopisu Týždeň.)
V rozhovore s právnikom a expertom na medzinárodné vzťahy a čínsku politiku z think-tanku CEIAS Matejom Šimalčíkom nájdete video, podcasty a dočítate sa:
- o čo ide protestujúcim v Hongkongu
- či môže čínska armáda zasiahnuť
- ako Peking šíri svoju propagandu
- prečo sa Ľuboš Blaha mýli
- ako správne obchodovať s Čínou
Demonštrácie v Hongkongu trvajú už vyše štvrťroka. V posledných týždňoch protestujúci viackrát narušili prevádzku letiska a vyzývali na generálny štrajk. Študenti zas bojkotovali vyučovanie a v putách skončilo viacero aktivistov či demonštrantov. Sporný návrh zákona o vydávaní osôb podozrivých zo spáchania trestného činu do pevninskej Číny bude napokon stiahnutý, protesty však pokračujú. Prečo?
Spočiatku sa Hongkončania búrili proti návrhu extradičného zákona, ktorý by umožňoval vydávanie ľudí do pevninskej Číny, kde neexistuje garancia spravodlivého procesu. Hongkonská vláda nevedela adekvátne zareagovať na požiadavky protestujúcich, nekomunikovala s nimi a boli sme svedkami násilia zo strany polície.
Preto majú dnes demonštranti oveľa viac požiadaviek, pričom všetky súvisia s budúcim postavením Hongkongu v rámci Číny a s garanciami vysokej miery autonómie.
Aké sú ďalšie požiadavky demonštrantov?
Súvisia s rastúcim vplyvom Pekingu na život v Hongkongu, ktorý síce má vysokú mieru slobody, ale nie je to úplná demokracia. Pripomeňme, že ani najvyššší predstaviteľ hongkonskej vlády, v súčasnosti je to správkyňa Carrie Lam, nie je volený v priamych voľbách, ale zborom voliteľov, ktorý z veľkej časti tvoria propekinskí reprezentanti.
Demonštranti chcú, aby sa tento systém zmenil. Zároveň požadujú prepustenie všetkých zadržaných aktivistov a nezávislé vyšetrenie policajného násilia voči protestujúcim. Nepáči sa im, že ich vláda označuje za vzbúrencov či výtržníkov.
„Vďaka tomu, že protesty sú bez lídrov, majú väčšiu legitimitu medzi ľuďmi.“
Tieto požiadavky síce hongkonská vláda odmieta prijať, sporný návrh extradičného zákona však stiahla. Je to prejav toho, že Peking ustupuje Hongkongu a protestujúci dosiahli, čo chceli?
Nemyslím si, že čínsky režim ustupuje, naopak, vnímam to ako jeho premyslenú taktiku s cieľom oslabiť pozíciu demonštrantov. Nie sú totiž jednoliati, nájdeme medzi nimi umiernenejších aktivistov aj radikálnejšie tábory, ktoré budú protestovať aj naďalej. To bude, samozrejme, opäť slúžiť Pekingu na démonizovanie protestujúcich.
Prestávajú hongkonské úrady rešpektovať slobodu slova a právo občanov na zhromažďovanie, keď vidia, že protesty nie sú vždy len pokojné, ale aj násilné či sprevádzané rabovaním?
Tie práva a slobody určite nie sú rešpektované v plnej miere, veď sme videli násilné zásahy polície aj zákazy niektorých zhromaždení.
Zároveň pokračujú snahy Pekingu ovplyvniť mediálny diškurz falošnými tvrdeniami, že ide o pokus o farebnú revolúciu riadenú zo zahraničia.
Demonštrácie v Hongkongu prakticky nemajú žiadnych čelných vodcov ani ústredných lídrov. Je to ich výhoda či nevýhoda?
Pradoxne, vďaka tomu, že protesty sú bez lídrov, majú väčšiu legitimitu medzi ľuďmi, pretože ide akoby o živelné a prirodzené hnutie všetkých Hongkončanov. Vláda ani Peking nemôžu len tak ľahko tvrdiť, že ide o aktivity opozície alebo konkrétnych ľudí podporovaných zo zahraničia.
Budú protesty pokračovať aj po stiahnutí kontroverzného návrhu zákona?
Myslím si, že áno, pretože demonštrantom ide o demokratizáciu Hongkongu a dôsledné vyšetrenie útokov zo strany polície. To je teraz pre nich najdôležitejšie.
„Scenár, že by sa mohla zopakovať masakra z pekinského Námestia nebeského pokoja z roku 1989, je veľmi nepravdepodobný.“
Do médií unikla nahrávka, na ktorej správkyňa Hongkongu Carrie Lam hovorí, že by odstúpila z funkcie, keby mohla. Neskôr pravosť nahrávky poprela a vyhlásila, že čínskej vláde nikdy neponúkala rezignáciu. Veríte jej?
Tá nahrávka iba potvrdzuje to, čo sme si celý čas všetci mysleli. Carrie Lam nerobí rozhodnutia sama, ale pod vplyvom mocných v Pekingu, ktorí intenzívne sledujú hongkonské protesty a majú veľký záujem na tom, aby sa vyvíjali podľa ich želania.
Je stále v hre možnosť, že čínska armáda zasiahne proti demonštrantom?
Scenár, že by sa mohla zopakovať masakra z pekinského Námestia nebeského pokoja z roku 1989, je veľmi extrémny a nepravdepodobný. Hongkonské protesty sú celosvetovo sledované a ak by Čína vojensky zasiahla, bola by to pre ňu významná reputačná strata, a to si nemôže dovoliť.
Manévre v blízkosti Hongkongu môžeme vnímať ako snahu o zastrašenie. Peking môže vojensky zasiahnuť proti násilným demonštráciám, ale len vtedy, ak je na to skutočný dôvod a ak ho o to požiada lokálna vláda.
Vplyv čínskeho režimu na život v bývalej britskej kolónii sa posledné roky zväčšuje. Môže Hongkong ako svetové finančné centrum časom stratiť svoju identitu?
Hongkong je pre Čínu dôležitým mestom, pretože mu dôverujú zahraniční investori. Je to vďaka britskému dedičstvu v podobe fungujúceho justičného systému. Ak bude Peking postupne zasahovať aj do právneho systému Hongkongu, investori radšej odídu inam.
V takom prípade ide o napadnutie identity mesta. Nemusí to byť vojenská intervencia, ale postupné znižovanie významnosti a dôveryhodnosti veľkomesta.
YouTube nedávno zablokoval desiatky kanálov, ktoré sa stali súčasťou koordinovanej kampane namierenej proti protestom v Hongkongu. Sociálne siete Facebooku a Twitter zas obvinili čínsku vládu z podpory kampane slúžiacej na zdiskreditovanie hongkonského prodemokratického hnutia. O čom to vypovedá?
Rozmer informačnej vojny je v prípade hongkonských protestoch veľmi dôležitý a má dva rozmery – vnútročínsky a zahraničný. Peking nechce, aby si Číňana vzali do hlavy, že protestami môžu niečo dosiahnuť. Preto čínsky režim šíri propagandu, že hongkonské protesty sú riadené zo zahraničia a podobne.
Tento naratív potom prenáša aj do propagandy vo svete. Čínske ministerstvo zahraničných vecí oslovilo viaceré veľké mediálne spoločnosti, napríklad aj Reuters či BBC, a poslalo im niekoľkostranový dokument plný dezinformácií s tzv. pravdou o Hongkongu.
„Ak bude Peking postupne zasahovať aj do právneho systému Hongkongu, investori radšej odídu inam.“
Aktivity s cieľom ovplyvniť verejnú mienku sme už zaznamenali aj na Slovensku. Čínska ambasáda napríklad viacerým médiám ponúkla článok, ktorého autorom má byť čínsky veľvyslanec v Bratislave. Formou platenej inzercie sa takýto propagandistický text objavil v slovenskom týždenníku o ekonomike a podnikaní Trend. Prekvapilo vás to?
Ani nie, podobné veci vídať v zahraničných médiách už dlho. Peking často využíva v rámci svojej propagandy platenú inzerciu. V prípade časopisu Trend si myslím, že išlo o zlyhanie interného procesu. Jedna vec je totiž publikovanie klasickej inzercie, napríklad o turistike či biznise v Číne, no druhá vec je inzercia v podobe politického článku.
Šéfredaktor Trendu Tomáš Skřivánek pre portál O médiách povedal, že išlo o „označený a graficky výrazne odlíšený PR článok podpísaný veľvyslancom ČĽR. Redakcii Trendu neprislúcha obsah inzerátu hodnotiť.“ Súhlasíte?
Myslím si, že treba poctivejšie overovať, čo sa v takýchto textoch píše, alebo uviesť s výraznejším varovaním, že nejde o redakčný obsah. Časopis Trend mal síce v rohu strany napísané, že ide o PR článok, ale takéto označenie nie je dostatočné. Navyše, čínska ambasáda tento článok publikovala aj na svojom webe a priložila aj kópiu textu z Trendu, no odstránila poznámku, že ide o PR článok.
Z tej webstránky sa to potom dostalo do čínskych médií, kde to prezentovali tak, že významné slovenské mainstreamové médium publikovalo článok veľvyslanca, ktorý Slovákom akože povedal pravdu. Na tomto príklade vidíme, ako sa prepája zahraničná propaganda s domácim publikom v Číne.
V texte pre časopis .týždeň ste nedávno napísali, že slovensko-čínskym vzťahom chýba vízia. Prečo si to myslíte?
Čína ani celá východná Ázia stále nie sú na zozname prioritných oblastí našej diplomacie. Je pochopiteľné, že sme eurocentrickí, no Ázia je čoraz významnejším regiónom a mali by sme jej venovať väčšiu pozornosť. Zatiaľ nie sme pripravení na to, aby sme sa s novou dynamikou v medzinárodných vzťahoch vedeli vyrovnať.
Z Číny sa stala veľmoc, ktorá dokáže ovplyvňovať celosvetovú politiku. Naša politika voči Pekingu je do veľkej miery určovaná spoločnou európskou politikou. A to aj v oblasti ľudských práv, na čo sa odvolávala prezidentka Zuzana Čaputová, keď šéfa čínskej diplomacie kritizovala za nedodržiavanie ľudských práv v Číne. Nezabúdajme tiež, že slovenský obchod s Čínou je závislý od nemeckého obchodu s Čínou.
A čo konkrétne dohody v slovensko-čínskych vzťahoch?
Naším hlavným záujmom je pritiahnuť investície s vysokou pridanou hodnotou. Vidíme aj snahu preraziť na čínskom trhu s poľnohospodárskymi výrobkami, najmä mäsom a mliekom. Podarilo sa nám napríklad získať základnú certifikáciu na vývoz mlieka, z čoho môžu profitovať konkrétne slovenské podniky.
Čo sa týka vývozu mäsa do Číny, ten v skutočnosti neohrozila prezidentka Čaputová svojimi výrokmi, ale ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR pod vedením Gabriely Matečnej. Nebolo totiž schopné včas reagovať na šírenie afrického moru ošípaných, ktorý sa k nám dostal z Maďarska. Kým sa šírenie nákazy nezastaví, žiadne mäso sa exportovať nesmie.
„Nezabúdajme na to, že slovenský obchod s Čínou je do veľkej miery závislý od nemeckého obchodu s Čínou.“
Ako máme obchodovať s komunistickou veľmocou a pritom sa pred ňou neskláňať?
Je to vždy istá dilema, ktorej politici čelia. Paradoxne, práve tí politici, ktorí hovoria, že by sme nemali kritizovať ľudské práva v Číne a už dlhodobo sa snažia o rozvoj vzťahov s Pekingom, zatiaľ nič významné nedosiahli. Často dokonca sami robili kontraproduktívne kroky.
Spomeňme napríklad, že niekdajší premiér Robert Fico, výmenou za spoločnú fotografiu s prezidentom USA Barackom Obamom, prijal ujgurských väzňov z Guantánama, americkej základne na Kube, ktorých chcela získať aj Čína. My sme ich prijali, a to mohol Peking vnímať veľmi kriticky.
Spísali ste aj 10 krokov pre úspešnú politiku Slovenska voči Číne. Ako by ste ich zhrnuli?
Treba to vnímať v dvoch rovinách – globálnej, teda politickej, a potom v rovine konkrétnych projektov. Číňania radi hovoria, že Nová hodvábna cesta je čisto ekonomický projekt, ale nie je to pravda. Je tam silný politický rozmer. To však neznamená, že musíme vopred odsúdiť všetky investičné projekty spojené s Čínou.
V mnohých prípadoch z nich môžeme profitovať, len treba dôsledne preveriť možné riziká. Toto dnes nedokážeme poriadne robiť, pretože ani len nevieme, aké sú naše ciele. Popri obchode a investíciách musíme dbať aj o naše hodnoty. Nielen novým, ale aj starým politickým stranám by som odporúčal, aby pre obchod s Čínou nikdy nezrádzali svoje politické ideály.
Častým kritikom Zuzany Čaputovej je šéf eurovýboru v Národnej rade SR Ľuboš Blaha. Nedávno spolu s ďalšími poslancami parlamentu vycestoval na pozvanie čínskej vlády do Číny, odkiaľ stihol napísať, že slovenské médiá „klamú o Hongkongu“. Ako sa mohol tak ľahko pripojiť na Facebook?
Facebook je síce v Číne oficiálne zakázaný, ale dá sa naň pripojiť. Jeden spôsob je, že použijete ilegálnu VPN sieť, ktorá obíde čínsky firewall, a tak sa pripojíte na internet, ktorý nie je blokovaný.
Luxusné hotely v Číne navyše mávajú tieto VPN siete už povolené a priamo zabudované vo svojich wi-fi sieťach pre hostí, aby tak mali väčší luxus a neboli obmedzovaní.
Máte pocit, že štandardné slovenské médiá šíria o protestoch v Hongkongu klamstvá?
Nie, nemyslím si to. Čína by si zaslúžila ešte väčšiu pozornosť, a to aj nad rámec aktuálneho diania. Tradičné slovenské médiá robia kvalitnú žurnalistiku, skôr by som varoval pred tým, ako o Číne informujú dezinformačné weby.
Čo chce Ľuboš Blaha svojimi statusmi napísanými v Číne dosiahnuť?
Čiastočne ide o jeho reálne politické presvedčenie. Vidíme, že aj na Slovensku sa profiluje ako marxista a komunista, takže Čína mu imponuje aj takýmto spôsobom.
Využíva to však aj ako súčasť domáceho politického boja. Zahraničné cesty platené čínskou vládou sú organizované takým spôsobom, aby ukazovali pozitívne rozmery čínskej reality a ignorovali problematické aspekty. Na statusoch Ľuboša Blahu to bolo veľmi dobre vidieť.
Navštívili aj Tibet, kde im ukazovali, ako veľmi sa región vďaka Číne rozvinul alebo že Peking zbavil Tibeťanov brutálnej teokracie buddhistických mníchov. Takéto bludy, ktoré boli už veľakrát vyvrátené, potom ďalej šíri aj slovenský poslanec.
Rozhovor viedol Matúš David, redaktor časopisu Týždeň, kde bol rozhovor pôvodne publikovaný.
Ilustračná foto: Wikimedia/Studio Incendo, CC BY 2.0
