Vláda stratila argument, že tichá väčšina obyvateľstva je na jej strane.
Nedeľné voľby do okresných zastupiteľstiev priniesli do Hongkongu dlho nevídaný pokoj zbraní. Po dvoch týždňov ostrých konfliktov medzi políciou a demonštrantmi nastal na tri dni zmier a obe strany vložili energiu do predvolebného boja.
Hoci dlho očakávané voľby nepatria v Hongkongu medzi dôležité, všetky strany ich vnímali ako barometer nálad, či ako referendum o vláde.
Podľa anglického vzoru je mesto rozdelené do 452 okresov, v každom z nich sa vyberá jeden zastupiteľ. Spoločne tvoria zbor okresných zastupiteľov, ktorý volí jedného poslanca do hongkonského parlamentu, a nominuje viac ako sto voliteľov vo 1200-člennom výbore, ktorý volí predsedu miestnej vlády.
Okrem toho majú ale okresní zastupitelia relatívne málo právomocí a venujú sa predovšetkým miestnym otázkam. Tradičné témy v predvolebnej kampani sú oprava škôl, či nové cesty.
Väčšina občanov im málokedy venovala veľkú pozornosť, čoho dôsledkom je aj fakt, že sa pred štyrmi rokmi v mnohých okrskoch ani nehlasovalo, pretože bol len jeden kandidát. A na celej čiare vyhrali provládni kandidáti.
Chuť vyjadriť sa
Po šiestich mesiacoch protestov je však situácia iná. Hoci bola najviac motivovaná ísť voliť protestujúca mládež, snaha vyjadriť svoj postoj bola intenzívna u všetkých vrstiev.
To sa premietlo v najvyššej účasti v histórii všetkých hongkonských volieb – 71,2 percent by sme si priali i u nás na Slovensku.
Samotné hlasovanie prebehlo na prekvapenie všetkých zúčastnených úplne hladko. Hoci poriadková polícia ohlásila, že bude dohliadať na priebeh volieb pri každom hlasovacom mieste, nakoniec sa veľmi neukázala.
Aj kontroverzní politici sa držali v medziach. Najvýraznejší z nich, Junius Ho, ktorý je spájaný s miestnou mafiou a želal všetkým protestujúcim smrť, bol preventívne navštívený aj misiou zahraničných volebných pozorovateľov, medzi ktorými bola aj slovenská politička Miriam Lexman.
Tradičným koloritom hongkonských volieb je kupovanie hlasov voličov a zvážanie dôchodcov k urnám. V nedeľu to nebolo inak a fotky darčekových balení ryže a cestovín obehli mesto. Najcharakteristickejším obrazom volieb však boli nekonečné fronty občanov pred hlasovacími miestami.
Okresy s niekedy až desiatimi tisícmi zaregistrovaných voličov majú vždy len jedno hlasovacie miesto. Rady hlasovaniachtivých občanov sa tiahli aj cez tri ulice a niektorí stáli i hodinu a pol.
Veľká výmena
Výsledkom volieb je ohromujúca dominancia protivládnych kandidátov, ktorí získali až osemkrát viac mandátov než tí provládni. Došlo k celoplošnej výmene generácií, pretože takmer každý významný provládny politik prehral súboj s často veľmi mladými prodemokratickými kandidátmi.
Výsledky volieb do miestnych zastupiteľstiev ukázali, že väčšina obyvateľov odmieta vládnu politiku a podporuje prodemokratické riešenia.
Hoci výsledky naznačujú volebné zemetrasenie, väčšinový volebný systém do určitej miery zahmlieva skutočné rozdelenie populácie. Z celkového počtu hlasov dostali prodemokratickí kandidáti 60 percent, kým tí provládni 40 percent.
Vláda jednoznačne stratila argument, že tichá väčšina obyvateľstva je na jej strane. Voľby jasne preukázali, že väčšinou nedisponuje. Otázne je, ako sa vláda zachová, pretože od jej postoja bude závisieť ďalší priebeh nepokojov.
Prijme administratíva výsledky, alebo ich odmietne a spoločne s porazenými kandidátmi bude tvrdiť, že za podporou prodemokratických kandidátov sú zahraničné sily?
Ľahké to nebudú mať ani víťazní kandidáti, ktorí budú musieť začať skutočne pracovať. A to sa mladým, neskúseným politikom nemusí podariť. Po prvých masových protestoch v roku 2003 vyhrali prodemokratickí kandidáti voľby vo veľkom štýle, podobne ako dnes. Ale už po štyroch rokoch ich občania nespokojní s odvedenou prácou vymenili.
Odstúpi Carrie Lamová?
Protestujúci žiadajúci viac demokracie sa snáď naučia demokratické výdobytky aj využívať. Voľby do okresných zastupiteľstiev sú tými najdemokratickejšími v Hongkongu, napriek tomu ich v minulosti často ignorovala nielen veľká väčšina občanov, ale aj politických strán, ktorí nenominovali dostatok kandidátov.
Pod najväčším tlakom však bude šéfka administratívy Carrie Lamová. Porazení provládni politici zvaľujú vinu za svoje prehry na Lamovú, ktorá podľa nich nezvládla protesty a oni boli namiesto nej potrestaní voličmi. Okrem prodemokratického tábora tak bude mať hlasitých odporcov aj vo svojich radách.
O politickej budúcnosti Lamovej síce rozhoduje čínska vláda, ktorá môže odporcov ignorovať, voľby však ponúkli Pekingu jedinečnú možnosť utlmiť nepokoje bez straty tváre.
Ak prinútia Carrie Lamovú vziať na seba zodpovednosť za volebné fiasko a nechajú ju odstúpiť, uspokojili by tým veľkú časť ľudí v oboch táboroch. Radikálni protestujúci by to samozrejme neprijali, ale pravdepodobne by ich podpora v populácii značne oslabla.
Peking šesť mesiacov vyzýval na riešenie problémov mierovou a zákonnou cestou. Hongkončania v nedeľu urobili prvý krok. Teraz je rad na vládach v Hongkongu a Pekingu, aby ukázali, že ich záujem o mierové riešenie problémov je úprimný.
Na začiatok by bolo vhodné znížiť policajné násilie, ktoré už pol roka traumatizuje mesto.
Článok bol pôvodne publikovaný v denníku SME.
