Pandémia koronavírusu mala výrazný vplyv na obchod medzi Európou a Čínou. Viedla k zatvorených továrňam, množstvu lodí kotviacich pri čínskom pobreží, úplnému zastaveniu rozvíjajúceho sa obchodu po železnici.
Politici si uvedomili závislosť Európy od kritických dodávok zdravotníckeho materiálu, čo viedlo k snahe o presun dodávateľských sietí mimo Čínu a zníženie celkovej závislosti na jej dovozoch a vývozoch.
Na pozadí týchto udalostí sa udiala výrazná štrukturálna zmena vo svetovom obchode, ktorá zostala takmer nepovšimnutá napriek tomu, že na Slovensko výrazne dopadá.
Čína potichu zvyšuje svoj podiel na svetovom trhu s automobilmi, a vytláča z neho predovšetkým Nemecko, na ktorého výkone je slovenský automobilový priemysel bytostne závislý. V uplynulých dvoch rokoch čínske exporty áut výrazne narástli a na konci roku 2022 predbehli tie nemecké.
Čína uvoľňuje pravidlá
Pod nárast vývozov automobilov Made in China sú podpísané dva hlavné dôvody. Prvým je zmena regulácie pre zahraničných investorov. Od prvej investície zahraničnej automobilky v Číne v osemdesiatych rokoch, ktorou bol zhodou okolností nemecký Volkswagen, až do roku 2018 platilo, že zahraničné firmy nemôžu vlastniť celú čínsku továreň.
Museli zakladať joint ventures (JV), spoločný podnik s domácou čínskou firmou, v ktorom mohli vlastniť maximálne 50-percentný podiel. Tento princíp bol výhodný pre domáce čínske firmy, ktoré sa od zahraničného partnera rýchlo naučili know-how a zároveň zarobili na jeho úspechu.
Zahraničné firmy, vedomé si rizika krádeže duševného vlastníctva, preto zväčša postupovali opatrne a do Číny presúvali výroby lacnejších áut. Drahšie modely, predovšetkým v luxusnejších kategóriách, radšej vyrábali buď doma alebo v blízkych krajinách, a hotové výrobky priamo vyvážali na čínsky trh.
V uplynulých piatich rokoch však v Číne prebehlo niekoľko kôl uvoľňovaní obmedzení vo vlastníctve zahraničných firiem. V roku 2018 bolo umožnené plné zahraničné vlastníctvo pri výrobe vozidiel na špeciálne účely (sanitky, hasičské a záchranné autá) a elektromobilov.
Pri všetkých ostatných autách bola posunutá maximálna hranica zahraničného vlastníctva na 80 percent. Najviditeľnejším dôsledkom tejto zmeny bola výstavba továrne pre automobilku Tesla v Šanghaji, ktorá začala vyrábať autá v roku 2019.
Od roku 2022 sú zrušené všetky obmedzenia na priame vlastníctvo automobilových tovární zahraničnými investormi. Automobilky sú preto ochotné presúvať výrobu do Číny, čo dvojakým spôsobom dopadá na štruktúru svetového obchodu s automobilmi.
Jednak v Číne vyrábajú všetky druhy áut pre domáci trh, čím sa znižuje počet exportovaných áut z Európy a iných častí sveta. Druhým trendom je nárast vývozu áut z Číny, čoho dobrou ilustráciou je opäť spomínaná továreň Tesly v Šanghaji.
Čína zvládla elektromobilitu
Druhým dôvodom rýchleho rastu vývozov čínskych áut do sveta je fakt, že čínske firmy sú v popredí vo výrobe elektromobilov. Úplnú dominanciu majú predovšetkým vo výrobe elektrobatérií, v ktorej čínska firma CATL ovláda viac než štvrtinu svojho trhu. Svoju pozíciu si upevňuje aj megainvestíciou v Maďarsku za sedem miliárd eur.
Hoci výrobcovia elektromobilov z Číny zďaleka nedominujú svetovému trhu tak ako ich kolegovia z oblasti elektrických batérií, domáce automobilky ako NIO či BYD rýchlo expandujú na zahraničné trhy.
Za úspechom čínskych výrobcov elektromobilov je niekoľko dôvodov. Prvým je fakt, že výroba elektrického motora je omnoho jednoduchšia než výroba spaľovacieho, čím sa rýchlo vyrovnalo hracie pole medzi tradičnými hráčmi a novými výrobcami, ktorí technológiu pomerne rýchlo zvládli.
Po druhé, čínska vláda elektromobilitu štedro dotovala a doposiaľ dotuje. Finančne podporila množstvo firiem, ktoré si navzájom konkurovali a zo súťaže napokon úspešne vzišlo len niekoľko hráčov, ktorí však majú pomerne vyspelé autá. Graficky túto situáciu znázorňuje obrázok s logami takmer päťdesiatich výrobcov elektromobilov, z ktorých prevažná väčšina medzičasom skrachovala.
A po tretie, výskum banky Goldman Sachs ukázal, že čínski výrobcovia majú často moderné, vysoko automatizované továrne, keďže ich na rozdiel od etablovaných automobiliek postavili v posledných pár rokoch. Nízka cena čínskych áut, ktorá je často ich hlavná konkurenčná výhoda, je odrazom nielen ceny pracovnej sily v Číne, ale aj miery automatizácie výroby.
Hrozba pre slovenskú ekonomiku
Hoci sa väčšina elektrických áut vyrobených v Číne vyváža do iných krajín Ázie, viac než štvrtina celkových exportov prúdi do Európy . Len v roku 2021 rástol tento smer o viac než 150 percent.
Preberanie globálneho trhu s automobilmi čínskymi výrobcami môže mať výrazný dosah na viaceré európske ekonomiky. Najviac zasiahnutá môže byť práve slovenská, ktorá je najmenej diverzifikovaná v regióne a v ktorej tvorí automobilový priemysel viac než 13 percent HDP a zamestnáva bezmála 300-tisíc ľudí.
Slovensko zároveň patrí medzi popredných producentov elektrických vozidiel. Objem ich výroby bude v budúcnosti rásť vďaka nedávno ohlásenej investícii Volva, zhodou okolností vlastneného čínskym investorom. Avšak rast produkcie elektromobilov bude zrejme o dosť pomalší než pokles odbytu ostatných áut, čo môže mať výrazne negatívny dosah na slovenskú ekonomiku.
Politici musia tento problém aktívne riešiť na viacerých úrovniach. V prvom rade je potrebné pokračovať v rozvíjaní kapacít v elektromobilite, čo podľa nedávnych správ nie je vždy prioritou pre slovenské ministerstvo hospodárstva.
Očakáva sa, že európske krajiny zareagujú na čínske exporty áut aj politickými nástrojmi. Keďže Čína vybudovala svoj priemysel elektrických vozidiel aj za pomoci subvencií, nerovnomerného prístupu na trh a ďalších diskriminačných praktík, dá sa predpokladať použitie takzvaných nástrojov na obranu obchodu (trade defense instruments), predovšetkým nárastom cla na dovoz čínskych áut.
Je otázne, či tieto opatrenia zastavia alebo spomalia rast čínskych vývozov áut, ktoré v súčasnosti rastú o desiatky percent. Isté však je, že už dnes výrazne dopadajú na ekonomiky európskych krajín a že povedú k vyššiemu napätiu v európsko-čínskych vzťahoch.
Text bol pôvodne publikovaný na portáli Index denníka SME.
