Väčšmi než kritika Ruska dominuje incentívam pre spoluprácu s Indiou snaha vyvažovať Čínu a jej rastúce teritoriálne nároky, ako aj regionálny a globálny vplyv.
Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu je India pre svoj neutrálny postoj v hľadáčiku medzinárodnej pozornosti sprevádzanej apelom západných krajín, aby prehodnotila svoje postoje. Prečo najväčšia svetová demokracia, ako je nezriedka označovaná, nekritizuje Kremeľ? Existuje prognóza naznačujúca zmenu jej prístupu? Niektorí analytici sa nazdávajú, že áno, pričom zdôrazňujú prehlbovanie obrannej spolupráce medzi Indiou a partnermi NATO. No vzhľadom na dlhodobý charakter indickej zahraničnej politiky, ako aj jej nedávny diplomatický úspech v prijatí spoločnej deklarácie samitu G20, ktorá sa vyhla priamej kritike Ruska, sa táto alternatíva zdá málo pravdepodobná.
Naďalej neznáma
Krátko po tom, ako minister obrany Spojených štátov Lloyd Austin navštívil Dillí, uverejnil denník South China Morning Post článok, v ktorom naznačuje, že sa pre Dillí vytvoril väčší priestor pre Dillí na kritiku Moskvy a prehodnotenie svojich zahraničnopolitických stanovísk. Na vysvetlenie, Dillí a Washington počas návštevy ministra Austina začiatkom júna 2023 ohlásili spoločný plán na spoluprácu v obrannom priemysle, urýchľujúci schvaľovacie procesy pre sprístupnenie pokročilých systémov vzdušnej a pozemnej mobility z USA (ktoré inak podliehajú prísnym interným reguláciám) a otvorenie možností pre koprodukciu a spoločný vývoj vojenskej techniky.
Neznámou však naďalej zostáva, ako bude prebiehať spolupráca medzi Indiou a USA v praxi. India požaduje od Spojených štátov prístup k citlivým technológiám, ktorých poskytnutie je dlhodobo prerokúvané aj v prípade Austrálie, ktorej pozícia voči USA je podstatne menej kontroverzná než indická.
Líder v nákupe zbraní
India bola podľa SIPRI v období 2018 – 2022 (rovnako ako aj v rokoch 2008 – 2012 a 2013 – 2017) z pohľadu podielu importov celosvetovo najväčším nákupcom zbraní. Zároveň z pohľadu celkových výdavkov na obranu sa v roku 2021 nachádzala India po USA a Číne na treťom mieste, najaktuálnejšie (2022) ju na priečke predstihlo Rusko a India tak zostáva štvrtou najväčšou zbrojárskou veľmocou. Je najprominentnejším importérom pre Rusko (31 percent z celkového ruského exportu zbraní), Francúzsko (30 percent), Izrael (37 percent) a druhým najdôležitejším partnerom pre Južnú Kóreu (13 percent z celkových juhokórejských exportov zbraní).
India obstaráva najväčší podiel vojenského materiálu z Ruska (45 percent z celkového indického importu zbraní), Francúzska (29 percent) a následne z USA (11 percent). Rusko bolo najväčším dodávateľom obranného vybavenia pre Indiu (a naopak India najväčším nákupcom ruských zbraní) aj v rokoch 2013 – 2017, kedy objem dodávok ruských zbraní tvoril až 62% z celkových indických importov. Klesajúci trend v exporte vojenského materiálu z Ruska (globálne) bude však s veľkou pravdepodobnosťou pokračovať aj nasledujúcich rokoch, a to práve pre prebiehajúcu vojnu na Ukrajine (jednak v kontexte celkovo vyššieho dopytu po zbraniach na indickej i ruskej strane, stenčujúcich sa ruských kapacít a tiež medzinárodného tlaku).
Jedným z dôvodov, prečo India prevyšuje ostatné krajiny v celkových objemoch obranného obstarávania je aj to, že nemá ani zďaleka taký rozvinutý domáci priemysel ako napríklad Čína, s ktorou je v chronických pohraničných sporoch a ktorá je tiež bezkonkurenčným exportérom výzbroje pre susedný znepriatelený Pakistan. Indická vláda však čoraz väčšmi kladie dôraz na to, aby tento trend zvrátila, a to nielen v obrannom sektore, ale napríklad aj v polovodičoch či v zelenej energii, a rozšírila výrobné kapacity na svojom území. Iniciatívy ako „Made in India“, či „Aatmanirbhar Bharaat“ (Sebestačná India) podčiarkujú ich význam a slúžia aj ako populárne vodítko k dosiahnutiu týchto cieľov.
Diverzifikácia a posilnenie indickej pozície
Diverzifikácia dodávateľov vojenského materiálu do Indie prebieha už dlhšiu dobu, no vojna na Ukrajine tieto tendencie viditeľne akcelerovala. Indické vzdušné sily sa v tomto kontexte vyjadrili, že vojna na Ukrajine vytvára problémy a znemožňuje produkčné kapacity a export ruského vojenského materiálu, čo spôsobilo oneskorenie dodávok a v niektorých prípadoch aj úplné zrušenie obstarávania indickou stranou. Západné krajiny tak vnímajú väčší priestor na angažovanie sa a potenciál odklonu Indie od Ruska. Minulý rok preto vtedajší premiér Spojeného kráľovstva Boris Johnson predostrel Indii návrh pomoci pri budovaní vlastných bojových stíhačiek a britská vláda schválila udelenie zbrojnej exportnej licencie pre Indiu. India sa tak stala prvou ázijskou krajinou a po EÚ a USA ďalším subjektom s týmto oprávnením, ktoré uľahčuje obstarávanie britskej obrannej techniky a know-how.
V júni tohto roku navštívil Indiu nemecký minister obrany Boris Pistorius, ktorý potvrdil súťaž nemeckej ThyssenKrupp Marine Systems v spolupráci s indickou štátnou Mazagon Dock o zákazku v hodnote viac ako päť miliárd dolárov na výrobu ponoriek pre Indiu. Uzatvorenie kontraktov na nákup 26 stíhačiek Rafale a troch ponoriek Scorpène s perspektívou posunúť v budúcnosti spoluprácu od zbrojných transferov k spoločnému vývoju, bolo tiež kľúčovým výsledkom Modiho návštevy Paríža počas júlového štátneho sviatku Dňa dobytia Bastily, na ktorý ho pozval prezident Macron ako čestného hosťa a v rámci ktorého sa tradične koná aj vojenská prehliadka na Champs-Élysées. India a Francúzsko okrem toho pracujú na tvorbe spoločnej koncepcie pre spoluprácu v zbrojnom priemysle. Iné spolupráce týkajúce sa spoločnej výroby, presunu know-how a rozširovania produkčných kapacít v Indii, pochopiteľne v menších objemoch, prebiehajú aj s krajinami strednej Európy a za zmienku stoja aj indicko-talianske vzťahy, v ktorých po takmer dekáde diplomatických tenzií nastal obrat s víziou podpisu dohody o prehĺbení obrannej spolupráce.
Viac ako len „Aatmanirbhar Bharat“
Centrálnym záujmom indickej vlády však nie je väčšia angažovanosť v klasickom transferi hotových výrobkov zo Západu, jej snahou je presun produkčných kapacít, spoločný vývoj a prístup k know-how pre modernizáciu a zvýšenie obstarávania od lokálnych indických výrobcov. Podpis dohody o spolupráci je preto vo väčšine prípadov podmienený vytvorením joint venture medzi indickým a zahraničným partnerom a ustanovením podielu výroby, ktorá bude sústredená priamo v Indii. Okrem zvýšenia sebestačnosti chce týmto India do roku 2025 viac ako strojnásobiť exportné obraty zo súčasných 1,5 miliardy na päť miliárd dolárov a v najbližšom štvrťstoročí sa tak stať zbrojným výrobným centrom.
Cieľovou destináciou by pritom mohli byť najmä rozvojové krajiny, čo by Indii umožnilo posilniť svoje postavenie v rámci tejto skupiny štátov. V indo-pacifickom regióne by to pre mnohé krajiny najmä v juhovýchodnej Ázii predstavovalo alternatívu k tradičným dodávateľom zbraní – USA, Európe, Južnej Kórei či Izraelu na jednej strane a Číne a Rusku na strane druhej. Keďže význam Ruska, ako už bolo spomenuté, čoraz viac limituje prebiehajúca vojna na Ukrajine a zároveň sa zintenzívňuje americko-čínske súperenie v regióne, indická alternatíva by pre mnohé z nich mohla byť lákavá.
V súčasnosti indickým zbrojným exportom (v období 2018 – 2022) dominovali dodávky do Mjanmarska (58 percent), Srí Lanky (15 percent) a Arménska (12 percent). Ďalšie dodávky, ktoré zatiaľ nie sú zahrnuté v databáze, v podobe nadzvukových striel BrahMos (indicko-ruskej výroby) India poskytla Filipínam a diskusie o ich dodávkach prebiehajú aj s Vietnamom a Indonéziou. Apropo, Mjanmarsko – ako môžeme vidieť, India udržiava partnerstvá s celým spektrom krajín vrátane Ruska a Mjanmarska, kde pred vyše dvoma rokmi prebehol vojenský puč a krajina sa odvtedy pod represívnym armádnym vedením zmieta v občianskej vojne. Súčasné režimy v oboch spomínaných krajinách sú okrem toho charakteristické vrúcnymi vzťahmi s Pekingom, čo je pre indické strategické zmýšľanie významný faktor a motivuje k snahe o vyvažovanie tohto vplyvu a udržanie vlastných pozícií.
Zvýšenie zbrojenia a najmä domácich zbrojných kapacít v Indii bude pretrvávať, a to najmä v kontexte už spomínaného súperenia s Čínou nielen v sporných hraničných oblastiach (Arunáčalpradéš, Ladak a Aksaj Čin), ale aj v Indickom oceáne, ako aj v kontexte kontinuálne sa zhoršujúcich vzťahov so susedným Pakistanom a upevňovania politiky tvrdej ruky v indických regiónoch Džammú a Kašmír (ako aj v iných pohraničných štátoch s početnými nehinduistickými menšinami).
Zahraničnopolitické kontinuum: pragmatickosť, všestrannosť a vyvažovanie Číny
Je teda skôr nepravdepodobné, že sa Dillí obráti proti Rusku z hodnotových dôvodov, no k určitému poklesu dôležitosti Ruska (ako dominantného dodávateľa zbraní) pre Indiu predsa len dochádza. Kroky indickej vlády už dlhodobo (najmä od roku 2014, keď sa súčasný vládny kabinet dostal k moci) indikujú národnocentrické a pragmatické zmýšľanie, usilujúce o maximalizáciu ziskov a minimalizovanie rizík, pričom povšimnutiahodné sú aj jej rastúca zahraničnopolitická asertivita a ambície zvýšenia svojho vplyvu vo svete, podčiarknuté narastajúcou angažovanosťou v rámci krajín tzv. globálneho juhu, ako aj nedávne nahradenie Číny na piedestáli najľudnatejšej krajiny sveta.
Aj na základe spoločných komuniké po stretnutiach s americkými, francúzskymi či nemeckými partnermi môžeme vidieť, že väčšmi než kritika Ruska dominuje incentívam pre spoluprácu s Indiou snaha vyvažovať Čínu a jej rastúce teritoriálne nároky, ako aj regionálny a globálny vplyv. Toto zmýšľanie je vyjadrené implicitne prostredníctvom dôrazu na budovanie bezpečného a mierového Indo-Tichomoria.
Pri úvahách o tom, ako bude India v budúcnosti navigovať svoje vzťahy s Ruskom, je potrebné mať na pamäti aj rastúce rusko-čínske zbližovanie, respektíve rastúcu závislosť Moskvy od Pekingu. Otvorená kritika Ruska zo strany Indie by ho ešte väčšmi priblížila k Číne, čo by bolo pre Dillí kontraproduktívne. Z pohľadu indického pragmatizmu je preto jej neutrálny postoj k vojne na Ukrajine dlhodobo konzistentný a medzi Moskvou a Dillí naďalej prekvitá obchod – najmä pokiaľ ide o dovoz ruskej ropy, ktorý od začiatku vojny prudko vzrástol. Zvýšený import zároveň prehĺbil negatívne obchodné saldo Indie, a keďže obchodovanie v dolároch je pre sankcie znemožnené, v ruských bankách sa hromadia indické rupie. Vyššie spomenuté okolnosti vytvárajú priestor na pokračovanie politického i ekonomického angažmán medzi Dillí a Moskvou.
Článok bol pôvodne publikovaný na Denník N.
