Havária v jadrovej elektrárni Fukushima Daiichi v marci roku 2011 patrí spolu s černobyľskou haváriou medzi najväčšie katastrofy svojho druhu v histórii. Havária priniesla so sebou zásadné zmeny v energetickej politike Japonska a nepriamo aj zmeny v krajinách po celom svete.
Pre Japonsko, ako štát s nedostatočnou zásobou nerastných surovín predstavovala jadrová energia pred fukushimskou haváriou jeden zo základných pilierov energetickej bezpečnosti. Podiel jadra sa na výrobe elektriny pohyboval na úrovni 30%. Japonsku patrilo prvenstvo v počte aktívnych jadrových reaktorov v Ázii a tretie miesto v celosvetovom meradle.
Havária vo Fukushime mala ďalekosiahle sociálne, ekonomické a environmentálne dôsledky. Z vtedajšieho premiéra Naoto Kana, ktorý bol priamo angažovaný v procese krízového riadenia počas havárie a Demokratickej strany Japonska sa stali odporcovia jadrovej energie, ktorí presadzovali úplne odstavenie jadrových reaktorov. Postupne tak bolo všetkých 48 funkčných reaktorov odstavených z operačného stavu a v septembri 2013 bolo Japonsko bez prístupu k jadrovej energii.
Výpadok jadrovej energie z energetického mixu mal zásadný vplyv na skladbu importného portfólia, ktoré je dodnes charakteristické výraznou dominanciou fosílnych palív, ktoré nahradili jadro pri výrobe elektrickej energie. Navýšenie importu uhlia, ropy a zemného plynu má za následok rekordné deficity obchodnej bilancie na úrovni 13,7 bil. jenov (134 mld. amerických dolárov), v porovnaní s predchádzajúcim prebytkom obchodnej bilancie v roku 2010 v hodnote 6,6 bil. jenov. Spoločne s týmto deficitom narástli ceny elektriny v roku 2012 o 57% a produkcia emisií o cca 7%.
Jadrový reštart Shinza Abeho
Vo voľbách na konci roku 2012 utrpela Demokratická strana Japonska so svojou antijadrovou politikou drvivú porážku. Z volieb vyšiel jasným víťazom súčasný premiér Shinzo Abe so svojou Liberálno-demokratickou stranou, ktorý bol od začiatku kampane naklonený jadrovej energii. Abeho vláda zastávala názor, že odstavenie jadrovej energie škodí japonskej ekonomike a tak v budúcnosti prehodnotia jej využívanie.
Začiatkom roku 2014 predstavila vláda novú energetickú politiku, tzv. Základný energetický plán, ktorý predstavil vývoj energetického mixu Japonska v perspektíve nasledujúcich dvadsiatich rokov. Jadrová energia má v tomto horizonte predstavovať energetický zdroj pre pokrytie základného zaťaženia (base-load) siete, čo by podľa Plánu malo zabezpečiť dosiahnutie stabilnej a cenovo dostupnej energie, ktorá súčasne nezhoršuje globálne klimatické zmeny. Závislosť na jadrovom zdroji však má byť podľa Energetického plánu redukovaná na najnižšiu možnú mieru, pri ktorej by bolo možné dosiahnuť deklarované ciele a súčasne znížiť závislosť na fosílnych palivách.
Jadrové reaktory majú byť podľa Plánu znovu spustené len v prípade splnenia nových sprísnených bezpečnostných štandardov z roku 2012 a po schválení zodpovednými samosprávnymi celkami. V komunálnych voľbách vyhrala vo všetkých samosprávnych celkoch, na území ktorých sa nachádzajú jadrové reaktory, Liberálno-demokratická strana, čo vytvára priaznivú perspektívu pre obnovenie prevádzky jadrových reaktorov.
Prvou znovu spustenou jadrovou elektrárňou bude pravdepodobne elektráreň Sendai s dvomi reaktormi v meste Satsuma Sendai. Elektráreň splnila začiatkom roka sprísnené bezpečnostné štandardy čo otvorilo cestu pre jej spustenie. Mesto odobrilo reštart v októbri tohto roku, po čom nasledovalo definitívne schválenie lokálnym guvernérom začiatkom novembra. Reaktory sa podľa predpokladov začnú spúšťať začiatkom budúceho roka po čom budú s veľkou pravdepodobnosťou nasledovať ďalšie elektrárne splňujúce bezpečnostné štandardy.
Otázka jadrového reštartu výrazne rozdeľuje japonskú spoločnosť a lokálne komunity. V prieskume z roku 2013 vyjadrilo 58% opýtaných odmietavý postoj k vládnej politike reštartu jadrových reaktorov oproti 28%, ktorí boli tejto politike naklonení. Takmer 60% opýtaných tiež odmieta využívanie jadrovej energie pre posilnenie ekonomického rastu. Zásadným problémom je nekompatibilita záujmov lokálnych komunít v blízkosti jadrových reaktorov. Podľa platných zákonov musí reštart reaktorov odsúhlasiť len príslušné mesto, v ktorom sa elektráreň nachádza. Komunity v 20-30 kilometrovom okolí reaktora, ktoré by boli potenciálnou haváriou zasiahnuté sa však proti tomuto systému búria. Faktom je, že tieto komunity nebudú mať z reaktorov žiadne benefity vo forme nových pracovných miest no v prípade havárie budú takmer určite zasiahnuté.
Budúcnosť jadrovej energie
Konečný podiel jadrovej energie na energetickom mixe nie je Energetickým plánom presne stanovený, jasné však je, že nebude na úrovni spred roka 2011. V súčasnosti nie je možné s určitosťou tvrdiť, koľko reaktorov bude uvedených späť do operačného stavu no podľa expertných odhadov to bude len 14 zo 48 funkčných reaktorov. Ak sa tento scenár naplní, jadrová energia bude mať približne 10%ný podiel na výrobe elektriny.
V súčasnej dobe sú vo výstavbe dva jadrové reaktory Shimane-3 a Ohma-1, ktorých bezpečnostné štandardy potvrdil regulátor v septembri 2012. Dátum ich uvedenia do prevádzky však nie je známy. V pláne je tiež niekoľko reaktorov 3. generácie, ktorých budúcnosť taktiež nie je jasná. Niektoré exitujúce jadrové reaktory sa však blížia k 30. roku svojej prevádzky a je otázne, či im zodpovedný úrad predĺži ich životnosť. Pre naplnenie stanoveného cieľa pre jadrovú energiu v Energetickom pláne – zníženie importnej závislosti, cien a uhlíkovej intenzity ekonomiky – tak bude s pravdepodobnosťou nutné plánované reaktory postaviť.
Základom pre japonský jadrový priemysel zostáva bezpečnosť prevádzky reaktorov a vyvinutý systém krízového riadenia. Podľa hodnotiacej komisie, ktorá analyzovala haváriu vo Fukushime, to bol práve zanedbaný krízový management v štádiu prevencie, kvôli ktorému dosiahla havária katastrofálnych rozmerov.
Image: Jadrová elektráreň Shimane (Zdroj: Wikimedia)
