Japonský premiér Shinzo Abe rozpustil v novembri dolnú komoru parlamentu, necelé dva roky pred koncom jej funkčného obdobia. Predčasné voľby boli ohlásené na nedeľu 14. decembra, a preveria Abeho podporu verejnosťou. Rozhodnutie rozpustiť parlament prišlo pár dni po uverejnení čísiel nasvedčujúcich prepadu výkonu japonského hospodárstva v treťom štvrťroku o 1,6 %, pôvodný údaj bol neskôr revidovaný až na 1,9 %. Japonská ekonomika tak skĺzla do recesie už tretíkrát za posledné štyri roky.
Abe na tlačovke v Tokiu tiež jedným dychom dodal, že druhé plánované navýšenie spotrebnej dane z 8 % na 10 % bude odložené minimálne do apríla 2017.
Ekonomické trápenie
Zlé správy zákonite vyvolali radu otázok, tou hlavnou na programe dňa je polemika o účinnosti Abeho hospodárskej politiky. Keď premiér pred dvoma rokmi do úradu nastupoval, prisľúbil, že desaťročia stagnujúcu ekonomiku Japonska opäť postaví na nohy. Jeho ekonomická stratégia, známa aj ako Abenomika, je zložená z “troch šípov” – fiškálnych stimulov, uvoľnenia menovej politiky a štrukturálnych reforiem.
Spočiatku sa zdalo, že prvé dva z šípov boli zacielené na stred, čomu nasvedčoval aj mierny rast HDP v úvode Abeho funkčného obdobia. Tretí však svoj cieľ zjavne minul. Relevantné reformy sa premiérovi doteraz doručiť nepodarilo. Jeho kroky v tomto smere zatiaľ žnú kritiku ako nedostatočné, či neefektívne. Záujmové skupiny ako združenia farmárov a farmaceutické spoločnosti, kladú odpor opatreniam, ktoré by mohli mať želaný účinok, no ohrozujú ich postavenie.
Japonská centrálna banka na jar minulého roka začala s programom kvantitatívneho uvoľňovania, nasledovaného finančnou injekciou. Tá mala za cieľ posilniť dôveru spotrebiteľov pred prvým navýšením spotrebnej dane z 5 % na 8 % ešte v apríli, čo sa však dosiahnuť nepodarilo a 3%-ný skok spôsobil väčšie škody, ako bolo očakávané, keď HDP začalo takmer okamžite klesať medziročným tempom 7,1 % v druhom a 1,9 % v treťom štvrťroku.
Verejný dlh Japonska je dnes pritom dvakrát väčší ako jeho ekonomika, odhadom na úrovni až 240 % HDP. Vláda preto čelí hneď dvojakej výzve, oživiť hospodárstvo a súčasne verejný dlh redukovať. Zvýšenie spotrebnej dane bolo zamerané na to druhé, no vyvolalo pokles vo výdavkoch spotrebiteľov, čo spätne podkopáva akékoľvek pokusy o resuscitáciu hospodárstva.
Problémov je viac ako iba HDP. Vláda systematicky zlyháva v snahách revitalizovať domácu pracovnú silu, ktorá sa kvôli demografickým trendom neustále zmenšuje. Prilákať na domáci trh kvalifikovaných pracovníkov sa javí byť sizyfovskou úlohou, najmä pre prísne obmedzenia prisťahovalectva a jazykovú bariéru. Japonsko nie je pripravené na masovú imigráciu i z kultúrnych dôvodov. Obrovské požiadavky na zdravotnú starostlivosť pre starnúcu populáciu plánuje Japonsko riešiť investíciami do robotiky, nie otvorením dverí pre lacnú pracovnú silu zo zahraničia.
Túto situáciu zhoršuje chronicky neflexibilný pracovný trh, v ktorom je stále bežné zamestnávanie od školy až po dôchodok. Abeho iniciatívu užšie začleniť ženy do pracovného procesu (v tomto ohľade je Japonsko na chvoste medzi rozvinutými krajinami) zase maria kauzy v jeho vlastnom kabinete. Dve ministerky Yuko Obuchi a Midori Matsushima nedávno odstúpili pre obvinenia zo zneužitia prostriedkov na financovanie volebnej kampane. Na kandidátkach politických strán budú ženy tento víkend zastúpené len 15 %. O poslanecký mandát sa ich uchádza 169, z celkového počtu 1093 kandidátov. Náhle rozpustenie parlamentu teraz navyše poslancov dočasne donútilo upustiť od práce na pripravovanom zákone, ktorý by pre veľké firmy stanovil kvantitatívne ciele podielu pracovných miest vyhradeného len ženám.
Taktický politický krok
Abenomika zjavne stráca dych. Premiér sa v tejto situácii rozhodol obrátiť na voličov. Žiada od nich potvrdenie mandátu na zvýšenie daní a pokračovanie v reformách. Sľubuje pritom agresívnejší prístup k implementácii svojej hospodárskej agendy.
Je ale rovnako možné, že si premiér týmto spôsobom chce svoju pozíciu poistiť predtým, než sa situácia ešte zhorší. Ak Abenomika ďalej spomalí a dych prestane dýchať úplne, vládny kabinet bude nútený čeliť rozhodnutiam o ťažkých a kontroverzných témach, akými sú reštart jadrovej energetiky, národná obrana, či zmena ústavy.
Voľby preto nie sú “iba” referendom o Abenomike. Právo na kolektívnu sebaobranu ostáva vysoko spolitizovanou témou. Zmena interpretácie deviateho článku ústavy, ktorý Japonsku bráni vo vedení útočnej vojny, v júli viedla k protestom a dokonca sebaupáleniu. Pre napäté vzťahy s Čínou verejnosť všeobecne podporuje asertívnejšiu zahraničnú politiku, no problematika kolektívnej sebaobrany je aj napriek tomu tvrdým politickým orieškom. Mnohé Abeho kroky si v tejto súvislosti vyslúžili svoj zaslúžený podiel kritiky. Medzi nimi najmä reinterpretácia ako taká a prijatie zákona o štátnych tajomstvách, ktorý parlamentom prešiel minulý rok v decembri. Zmenou výkladu ústavy, nie zmenou jej znenia, sa premiér vyhol potrebe svoj návrh predložiť do hlasovania v národnom referende. Zákon o štátnych tajomstvách zase kabinetu zveril právomoc klasifikovať informácie o bezpečnosti za utajené, vyvolávajúc otázky o dôsledkoch pre slododu médií a potenciálnych “whistleblowerov”, ktorí by poukázali na prekračovanie právomocí štátnych orgánov. Odporcovia zákona, za ním vidia zbraň proti politickým oponentom premiéra, kritizujúc nejasnosť čo vlastne má, alebo môže byť označené za štátne tajomstvo.
Nehľadiac výhradne na článok 9, ktorý politickým rozpravám o novelizácii ústavy často dominuje, snahy o jej zmenu nekončia len pri ňom. Návrh ústavy z dieľne Abeho LDP z roku 2012 predostrel zámer zmeniť materiálny základ ústavy z jednotlivca a individuálnych práv jednotlivca ako je tomu dnes, na štát. Štát by mal v spoločnosti slúžiť ako garant a základ, z ktorého sú ľudské práva jednotlivca odvodené. Japonsko by sa tak odklonilo od princípov liberálnej demokracie. V stredu tiež proti nemu demonštrovalo niekoľko stoviek ľudí pred úradom vlády.
Verejná mienka je v týchto otázkach neraz rozdelená. Pre túto chvíľu domáci politický zmätok a ekonomické ťažkosti dočasne odsunuli regionálne bezpečnostné výzvy a diplomaciu na vedľajšiu koľaj.
Podobné názorové rozpoltenie je možno badať v diskusii o obnovení operability japonských jadrových elektrární, odstavených po havárii jadrovej elektrárne Fukushima Daichi v roku 2011, ktoré sa Abe snaží presadiť. Reštart jadrových reaktorov však sprevádzajú stále prítomné obavy voličov, ktorí si na udalosti spred troch rokov živo pamätajú.
Prvé prieskumy
Denník Asahi Shimbun zverejnil prieskum, podľa ktorého má premiér Abe podporu 39 % voličov, najnižšiu od doby kedy v decembri 2012 nastúpil do úradu. Tieto čísla sú však stále nepomerne vysoké. Abeho Liberálno demokratická strana (LDP) je momentálne na míle ďaleko od hlavnej opozičnej strany, Demokratickej strany Japonska (DPJ), ktorej preferencie sa pohybujú na hranici 13 %.
Nie je preto otázkou, či premiér voľby vyhrá, ale skôr akým rozdielom a či sa vláde podarí udržať ústavnú väčšinu. Je možné, že o pár kresiel príde, čo by mohlo eventuálne ohroziť jeho legislatívnu agendu a nakoniec Abenomiku vykoľajiť. S voľbami lídra LDP naplánovanými na september 2015 by Abe nepochybne radšej čelil oponentom vo vnútri vlastnej strany potom, čo konsoliduje svoju moc v parlamente. Ak však LDP vo voľbách zaváha, premiér bude mať budúci rok na jeseň na stretnutí strany čo vysvetlovať. Už oznámil, že ak sa jeho koalícii nepodarí väčšinu udržať, z pozície lídra odstúpi. Predčasné voľby tak so sebou nesú risk, ktorý sa nemusí vyplatiť.
Nálada verejnosti po štarte volebných kampaní napovedá, že premiér Abe má našliapnuté na ceste za presvedčivým víťazstvom. Podľa tlačovej agentúry Kyodo a viacerých japonských periodík, by si koalícia LDP a strany Komeito mohla svoju dvojtretinovú väčšinu skučtočne zachovať. Za podobným výsledkom je však nutné vidieť skôr slabosť opozície, ktoré nepredstavuje žiadnu relevantnú alternatívu a na voľby sa navyše nestihla pripraviť.
Záverom, nadchádzajúce voľby sa zdajú byť menej o hospodárskej politike a viac o politickej budúcnosti lídra LDP. Zo strategického hľadiska môže premiér Abe kapitalizovať na trápení opozičných strán, predĺžiť si svoj čas vo funkcii o ďalšie štyri roky a zaistiť svoj odkaz. Ak by však voliči Abeho víziu v nedeľu pri volebných urnách odmietli, otázne zostáva, akú inú alternatívu než reformy dnes Japonsko má. Podobných šancí už stihlo premeškať veľa.
Image Credit: EricDanPhoto/Flickr
