Minulý týždeň delegácia slovenských poslancov absolvovala študijnú cestu v Číne na jej náklady. O jej význame sme sa rozprávali s výkonným riaditeľom Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií Matejom Šimalčíkom.
„Blahove otvorene pro-čínske postoje a virulentná rétorika môžu byť pre Čínu kontraproduktívne, nakoľko vyvolávajú odpor u veľkej časti populácie a politikov, čím polarizuje názory na Čínu,” hovorí Matej Šimalčík.
Mala táto cesta z vášho pohľadu význam viac pre Slovensko alebo pre Čínu?
Cesta poslancov NR SR do Číny mala určite väčší význam pre samotnú Čínu ako pre Slovensko. Čína podobné cesty, ktoré sama platí, využíva jednak na vytváranie väzieb so zahraničnými politickými reprezentantmi ako aj na domácu propagandu.
Prečo chce mať Čína vzťahy so slovenskými poslancami?
Účelom je budovanie pozitívnych väzieb s jednotlivými politikmi, ktorí môžu byť následne nástrojmi pre šírenie čínskeho vplyvu a rozširovanie pročínskych postojov v zahraničí. Vidno to aj na príklade vedúceho slovenskej delegácie poslanca Ľuboša Blahu, ktorý z Číny pridával na Facebook svoje postrehy. Tie však takmer doslova kopírovali oficiálnu čínsku propagandu. Tieto cesty sú čínskou stranou starostlivo plánované, pričom ich účastníkom ukazujú len krajšiu a lepšiu časť čínskej reality.
V čom konkrétne ju podľa vás kopíroval?
Poslanec Blaha sa prostredníctvom Facebooku vyjadroval najmä k situácii v Tibete a v Hongkongu. V Hongkongu už takmer 3 mesiace prebiehajú masové protesty proti rastúcemu vplyvu Pekingu. Blaha však tieto protesty označil za pokus of farebnú revolúciu podporovanú USA, čo je naratív, ktorý prezentuje Čína v zahraničí ako aj vo svojich domácich médiách pod vládnou kontrolou.
Čo sa týka Tibetu, tak Blaha opakoval čínsku propagandu, podľa ktorej Čína priniesla do Tibetu rozvoj a blaho a zbavila miestne obyvateľstvo jarma v podobe despotickej teokracie budhistických mníchov. Keby ste porovnali oficiálne vyjadrenia čínskych predstaviteľov s vyjadreniami Ľuboša Blahu, našli by ste medzi nimi len minimálne rozdiely.
Nemôže to vychádzať z presvedčenia poslanca Blahu?
Určite áno. Blaha sa sám verejne prezentuje ako marxista a komunista, čiže nominálne komunistický čínsky režim mu je nepochybne sympatický aj osobne. O to je ľahším terčom pre Čínu, keď sa vlastne dobrovoľne stavia do role pro-čínskej hlásnej trúby.
Zároveň by sme nemali podceniť aj to, že Blaha využíva Čínu v rámci domáceho politického boja, keď v súvislosti s čínskymi otázkami kritizuje oponentov Smeru. Paradoxne, Blahove otvorene pro-čínske postoje a virulentná rétorika môžu byť pre Čínu kontraproduktívne, nakoľko vyvolávajú odpor u veľkej časti populácie a politikov, čím polarizuje názory na Čínu.
Poslanci teda mali radšej takúto cestu odmietnuť?
Účasť na takejto ceste, samozrejme, neznamená, že poslanec sa automaticky stane nástrojom čínskej propagandy, no v každom prípade treba účasť na takejto ceste veľmi dôsledne zvážiť a kriticky vyhodnocovať všetky na nej prezentované informácie.
O to viac to platí, ak destináciou sú provincie známe masovým porušovaním ľudských práv etnických menšín, ako je aj Tibet, či Xinjiang, kde sa Čína práve snaží podsúvať zdanie, že k porušovaniu práv nedochádza. Účastníkom v podstate ukazuje potemkinove dediny. Nie je to však žiadna špeciálne čínska a inovatívna taktika.
Podobné cesty využívali v minulosti napríklad aj kambodžskí Červení khmérovia, ktorí v 70. rokoch minulého storočia využili švédsku delegáciu na ovplyvnenie názorov medzinárodného spoločenstva na prebiehajúcu genocídu kambodžského obyvateľstva, ktorá stála životy takmer 2 milióny ľudí.
Spomínali ste, že Čína takéto cesty využíva aj na domácu propagandu. Čo ste tým mysleli?
Čína využíva takéto cesty v rámci svojej domácej propagandy na legitimizovanie vlády Komunistickej strany. Tá využíva na svoju legitimizáciu z veľkej časti domáci nacionalizmus, ktorému hrá na strunu, keď je v čínskych médiách prezentované, že Čínu navštevujú a pozitívne sa o nej vyjadrujú zahraničný politici.
Zachytili ste v čínskych médiách nejaké vyjadrenia o slovenskej delegácii?
Čínske média návštevu pokrývali. Zameriavali sa najmä na pokrytie stretnutí delegácie s predstaviteľmi vlády Tibetskej autonómnej oblasti. Samozrejme nechýbali zmienky o tom, ako Blaha vyzdvihol výsledky čínskej rozvojovej politiky.
Zaujímavé však je, že Blaha sa mal vyjadriť, že Slovensko stojí pevne za Čínou a podporuje ju v otázkach Tibetu a Taiwanu. Slovensko síce oficiálne uznáva politiku jednej Číny, no s Taiwanom máme pomerne intenzívnu, najmä obchodnú výmenu. Na Slovensku pôsobí aj viacero taiwanských spoločností, pričom taiwanské investície dlhodobo prevyšujú investície z pevninskej Číny.
Nie je pre nich Slovensko z pohľadu využitia na domácu propagandu príliš nepodstatné?
Potenciál využitia Slovenska na domácu propagandu v Číne je nižší v porovnaní s väčšími štátmi. Netreba však zabúdať, že sme členmi EÚ a NATO, čo výrazne posilňuje našu pozíciu v medzinárodnom systéme a tým pádom aj zvyšuje použiteľnosť Slovenska na účely propagandy.
Poslanec opozičnej SaS Martin Klus hovorí, že si nevšimol, že by boli terčom propagandy.
Podstata propagandy pri takýchto cestách z veľkej časti spočíva v tom, aké časti čínskej reality sú účastníkom prezentované a s kým im je v rámci väčšinou nabitého programu umožnené stretnúť sa. V prípade Tibetu ide napríklad o ukazovanie pozitívnych výsledkov čínskeho rozvoja – napr. budovanie vysokorýchlostných železníc. Čo už však účastníkom takýchto ciest ukázané nie je, je napríklad postupná sinizácia Tibeťanov a postupné vykoreňovanie ich tradícií.
Cesta sa uskutočnila na pozvanie Číny. Prečo je pre nich dôležité udržiavať vzťahy s takou malou krajinou ako Slovensko?
Získanie vplyvu nad konkrétnymi jednotlivcami sa v kritických momentoch môže preniesť do rozhodovacích procesov ohľadne slovenskej politiky voči Číne. Slovenská politika je zároveň do veľkej miery determinovaná spoločnou politikou EÚ. Tá však vo väčšine prípadov vzniká konsenzom a nie väčšinovým hlasovaním Rady EÚ.
V takom prípade dokáže aj jediný štát zamedziť formovaniu kritickej pozície EÚ voči Číne. Videli sme to už v minulosti v prípade krajín ako Maďarsko, Česko či Grécko, ktoré kvôli vlastným záujmom a hlavne záujmom konkrétnych politikov pestujúcich pozitívne vzťahy s Čínou (často aj za cenu zrady európskych hodnôt) zablokovali spoločné stanoviská EÚ v otázkach ako porušovanie ľudských práv v Číne či čínskej asertivity v Juhočínskom mori.
Videli sme, že v rovnakom období, ako išli naši poslanci do Číny, týždenník Trend zverejnil platený článok čínskeho veľvyslanca, cez ktorý sa snažil dostať k slovenskej verejnosti svoj pohľad na protesty v Hong Kongu. Súviseli tieto dve aktivity?
Áno aj nie. Súvisia spolu v tom, že obe aktivity sú súčasťou širšej snahy Číny rozširovať svoj vplyv v Európe. Poslaneckú cestu je však treba vnímať ako súčasť dlhodobej snahy Číny nadväzovať pozitívne vzťahy s politickou reprezentáciu, zatiaľ čo šírenie propagandy o Hongkongu ako reakciu na akútnu situáciu, ktorá má potenciál destabilizovať čínsku kontrolu nad územím Hongkongu ako aj na pevnine.
Pokúsila sa Čína zverejniť články v tomto duchu aj v iných európsky krajinách? Ak áno, ako to dopadlo?
Čína sa o to pokúsila nie len v Európe, ale v podstate okolo celého sveta. Pred pár dňami napríklad čínske Ministerstvo zahraničných vecí zaslalo viacerým redakciám veľkých medzinárodných médií list a viac ako 40 stranový dokument, ktorý mal prezentovať podľa Číny skutočné fakty o protestoch v Hongkongu.
Tento dokument bol zaslaný napríklad do BBC, Reuters, Bloomberg, Wall Street Journal ale ja veľkých ázijských médií ako hongkonský South China Morning Post čí japonský Asahi Shimbun. Podobný, hoci kratší dokument rozposielala médiám a iným organizáciám aj čínska ambasáda na Slovensku. Informácie z neho publikovalo napríklad ľavicové Nové slovo.
Ako platenú inzerciu zase publikovali čínsku propagandu napríklad filipínske noviny Manila Bulletin. Takáto inzercia sa pravidelne objavuje aj v britských novinách The Telegraph a americkom Washington Post kde pravidelne vychádza príloha China Watch, ktorú si platí čínske štátne médium China Today. Samozrejme, propaganda o Hongkongu neobišla ani tieto noviny.
Tento rozhovor vyšiel pôvodne na Aktuality.sk
Zdroj fotografie: TASR – Martin Baumann
