V Kambodži pokračuje proces s bývalými vodcami Červených Kmérov. Nuon Chea a Khieu Samphan čelia obvineniam z masového vyvražďovania etnických Vietnamcov a moslimov, nútených sobášov, znásilnení a zodpovednosti za smrť viac ako milióna Kambodžanov.
Tribunál už v auguste oboch odsúdil v oddelenom konaní za zločiny proti ľudskosti. Teraz otvára nový proces, v ktorom je hlavným bodom obžaloby genocída.
Kambodža pod Červenými Kmérmi
Červení Kméri boli skupina radikálnych marxistov, ktorí sa k moci dostali v apríli 1975. Z krajiny sa snažili vytvoriť „poľnohospodársku utópiu“. Armáda viedla tvrdé represie proti inteligencii, nútila ľudí pracovať na spoločných vidieckych družstvách a masovo vysídľovala obyvateľov z miest do dedín.
Khieu Samphan bol hlavou štátu režimu. Nuon Chea, známy aj ako „brat číslo dva“, ideológom skupiny a pravou rukou vodcu Červených Kmérov Pol Pota. Počas nasledujúcich štyroch dlhých rokov im za obeť padli vzdelaní, menšiny, či ktokoľvek kto bol označený za triedneho nepriateľa.
Odhadom až 1,7 milióna ľudí umrelo vyhladovaním k smrti, z prepracovania, vyčerpania, na následky chorôb a pri nútených presunoch. Tento osud postihol štvrtinu vtedajšej populácie Kambodže. Režim Červených Kmérov zvrhla až vietnamská armáda intervenciou v roku 1979.
Genocída
Samphan aj Nuon Chea už raz boli odsúdení na doživotie, čo je v Kambodži maximálny právom dovolený trest. Súd ich uznal vinnými zo zločinov proti ľudskosti, politického prenasledovania, organizovania masových vrážd a popráv nepriateľských vojakov a zajatcov. Verdikt prišiel 35 rokov po páde režimu, no vzťahuje sa len na zlomok spáchaných zločinov. Tribunál tak musí urýchlene pokračovať v ďalšom konaní.
Prokurátori sa ešte na začiatku rozhodli rozdeliť prípad na dve samostatné žaloby z obavy, že sa Samphan (83) ani Chea (88) rozsudkov nedožijú. Proces sa teraz presunul do druhého štádia. Podľa obvinení mali Pol Pot a ostatní vysokí predstavitelia režimu v úmysle vyhladiť príslušníkov moslimskej menšiny Cham a vietnamskej menšiny v Kambodži. Stovky tisíc etnických Vietnamcov boli nútení z krajiny utiecť. Každý kto zostal čelil prenasledovaniu. Zabitých bolo 90 až 500 tisíc moslimov.
Dohovor o zabránení a trestaní zločinu genocídy OSN ju definuje ako „čiastočné alebo úplné vyvraždenie skupiny osôb alebo jej ťažké duševné či telesné poškodenie s cieľom zničiť ju“. Motivované na základe národnosti, rasy, etnicity alebo vierovyznania prenasledovanej skupiny. Vzhľadom na podmienku tzv. „genocídneho úmyslu“, stavu mysle páchateľa, ktorý skupinu prenasleduje vedome s cieľom zničiť ju, je ťažšie a časovo omnoho náročnejšie preukázať pred súdom genocídu, než zodpovednosť za zločiny proti ľudskosti. Okrem obvinení z genocídy druhý proces tiež zahŕňa obvinenia zo znásilnení a nútených sobášov, často v masových obradoch, ktoré boli súčasť plánu Kmérov ako umelo navýšiť počet obyvateľov. Obvinenia zo znásilnení sa vzťahujú na znásilnenia počas vynútených manželstiev.
Vnútorný rozkol a kritika súdu
Tribunál bol založený v 2006. Svoje prvé rozhodnutie vydal tri roky na to. Verdikt z augusta proti exprezidentovi Samphanovi a Nuon Cheovi, je však len druhým z konaní, ktoré sa mu podarilo dotiahnuť do úplného konca a ďalšiu šancu už mať nemusí.
Kým Samphan pri čítaní rozsudku stál, Chea prijal verdikt v invalidnom vozíku. Obaja sú jednými z posledných žijúcich politických lídrov Červených Kmérov. Vodca skupiny Pol Pot, „brat číslo jedna“, zomrel v roku 1998 bez toho, aby proti nemu vôbec bolo zahájené konanie. Bývalý minister zahraničia Ieng Sary, „brat číslo tri“, medzi Červenými Kmérmi tretí v poradí po Pol Potovi a Nuon Cheovi, zomrel minulý rok vo veku 87 rokov. Ieng Thirith, jeho ženu a ministerku sociálnych vecí, z väzenia prepustili v septembri 2012, keď súd rozhodol, že pre jej mentálnu nespôsobilosť nie je možné v konaní pokračovať. Jediným ďalším odsúdeným je dodnes len Kaing Guek, riaditeľ nechválne známeho väzenia S-21 Tuol Sleng v Phnom Pénhe, v ktorom na smrť umučili 15 tisíc ľudí.
Tribunál často čelí kritike pre prieťahy, nečinnosť, obvineniam z korupcie a zlého hospodárenia s financiami. Nie len verejnosť doma, ale aj zahraniční pozorovatelia sledujú pozorne každý jeden jeho krok a kritikou vôbec nešetria. Často oprávnene, čísla totiž nehovoria v prospech tribunálu. Osem rokov, päť žalôb, dve rozhodnutia o vine a traja odsúdení, náklady na fungovanie 200 miliónov dolárov. Tribunál pre bývalú Juhosláviu obžaloval 161 osôb, 95 ich bolo obžalovaných v Rwande a 22 v Sierra Leone.
Po zdĺhavom konaní je ďalším na rane zloženie tribunálu. Časť sudcov a právnikov do funkcií menovala priamo OSN, zvyšnú časť senátu doplňujú sudcovia z domácej jurisdikcie. Spolu sa o rozhodovanie v procese delia. Hybridne zložený senát je náchylnejší k vnútorným rozporom a aj potenciálnemu vplyvu z vonku. V minulosti už opakovane došlo k blokovaniu súdu. Niektorí z bývalých členov Červených Kmérov dnes aktívne pôsobia vo vysokej politike a z pozície moci môžu súdu brániť v činnosť práve prostredníctvom domácich sudcov. Sám terajší premiér Hun Sen bol u Červených Kmérov veliteľom práporu než utiekol do Vietnamu.
Neisté vyhliadky pre spravodlivosť
Obmedzený mandát tribunálu mu umožňuje trestne stíhať len „najvyšších predstaviteľov režimu a tých najviac zodpovedných za jeho zločiny“. Čo však keď už stíhať nebude koho? Chea ani Samphan, ktorí spolu sedia na lavici obžalovaných sa druhého rozsudku dožiť naozaj nemusia. Obaja sa navyše proti doživotným trestom z prvého konania odvolali. Pre Kambodžu, aj pre tribunál je teraz dôležité aby procesy naďalej pokračovali. Aj keď ich vyhliadky zostanú neisté.
Image Credit: ECCC Handout/Nhet Sok Heng
