Aj druhý premiér za SMER-SD trpí prehnanými vidinami spásonosnej Hodvábnej cesty. Jeho sny vytrvalo podporuje marxista Blaha.
Prednedávnom premiér Pellegrini vyhlásil počas rokovania parlamentného výboru pre európske záležitosti, aká je pre Slovensko dôležitá certifikácia potravín v Číne, po ktorých je údajne v ríši stredu enormný záujem.
Podľa premiéra má k zvýšeniu exportu slovenských potravín do Číny prispieť zapojenie sa Slovenska do projektu Novej hodvábnej cesty, ktorú ešte v roku 2013 predstavil čínsky prezident Xi Jinping.
Chce Čína bryndzu?
Z čoho pramení premiérovo presvedčenie, že čínski spotrebitelia sú hladní po slovenských potravinách, nevedno. Isté však je, že export potravín do Číny je pre Slovensko z dlhodobého hľadiska len málo perspektívny.
Export poľnohospodárskych produktov predstavuje v súčasnosti zhruba 1,5 percenta všetkých slovenských exportov. Prínos potravinárskeho priemyslu k zamestnanosti takisto nie je vysoký. V poľnohospodárstve sú totiž zamestnané len necelé tri percentá všetkých zamestnancov.
Čína síce disponuje enormným trhom na dovoz potravín, dovážajú sa však potraviny, ktoré slovenskí producenti nevyrábajú vo veľkom množstve. Ide totiž najmä o dovoz sóje z Brazílie (a pred Trumpom aj z USA).
Ak by aj Číňania mali záujem o slovenské potraviny, je vysoko otázne, či by slovenskí potravinári boli schopní reagovať na čínsky dopyt.
Je známych totiž viac prípadov, keď čínsky záujemca požadoval od stredoeurópskych potravinárov produkt v takom množstve, že jediná objednávka by pokryla celú ročnú produkciu, ba v niektorých prípadoch vyžadovala dokonca jej niekoľkonásobné zvýšenie.
Naštartovanie obchodovania s potravinami s Čínou preto vyžaduje vysoké počiatočné investície potravinárov na rozšírenie produkcie. Tieto investície nesú so sebou vysoké riziko, pretože ľahko nahraditeľné importy (akými sú práve potraviny) sú náchylné na politické rozmary.
Viaceré krajiny v minulosti zaznamenalo pokles exportu do Číny po tom, ako prebehlo stretnutie s dalajlámom na vysokej úrovni. I keď časom sa export opäť zvýšil, dočasný pokles dopytu môže mať katastrofálny vplyv na podnikateľa, ktorý musel spraviť vysokú počiatočnú investíciu.
Náš export do Číny dlhodobo klesá
Otázne je, nakoľko majú vôbec slovenské firmy záujem obchodovať s Čínou. Slovenský export do Číny totiž dlhodobo klesá, pričom klesal ešte pred stretnutím prezidenta Kisku s dalajlámom.
Paradoxom je, že k poklesu dochádza od roku 2012, keď Slovensko začalo participovať na formáte 16+1, ktorý mal práve prispieť k vyrovnaniu negatívnej obchodnej bilancie Slovenska s Čínou.
O nezáujme svedčí aj (ne)účasť slovenských podnikateľov na nedávnom importnom expe v Šanghaji. Na podujatí, ktoré bolo čínskou vládou prezentované ako dôkaz snahy otvárať trh zahraničiu, sa totiž zúčastnili len dve firmy (ani jedna potravinárska).
Xi za globalizáciu
Slovenská politika k Číne pôsobí pomerne zmätene. Na jednej strane slovenská vláda doteraz nepodnikla žiadne zásadné kroky pre rozvoj vzťahov s Pekingom, na druhej však badáme približovanie sa Pellegriniho vyjadrení k oficiálnej čínskej propagande.
Dôkazom zmätku je aj to, že diskusia o prístupe k Číne sa nekoná na zahraničnom výbore, ale na výbore pre európske záležitosti, ktorý sa má už z povahy veci zaoberať európskou politikou a záležitosťami EÚ.
Jediným dôvodom zaradenia tohto bodu do agendy európskeho výboru je pravdepodobne fakt, že mu šéfuje marxista Ľuboš Blaha.
Mimochodom, poslanec Blaha bol nedávno v Číne prezentovať svoj najnovší literárny počin. V Pekingu prezentoval svoju knihu Antiglobalista. Zjavne mu pritom ušlo, že jedným z najväčších beneficientov globalizácie je práve Čínska ľudová republika, ktorá si to aj náležite uvedomuje.
Nie náhodou čínsky prezident Xi v poslednom čase na vrcholových podujatiach zásadne odsudzuje protekcionizmus.
Článok pôvodne vyšiel v denníku SME.
