V malajzijskom Kuala Lumpur sa 31. júla rozhodlo, že dejiskom zimných olympijských hier v roku 2022 bude Peking. Hlavné mesto Číny sa tak stalo vôbec prvým mestom, ktoré bude organizovať zimnú i letnú edíciu hier. Proti rozhodnutiu Medzinárodného olympijského výboru (MOV) sa však zdvihla vlna kritiky, od výhrad voči udeľovaniu olympijskej štafety „autokratickým režimom“, až po kritiku nevhodnej polohy Pekingu pre zimné športy. Čína ale vidí v možnosti organizovať podobne prestížne medzinárodné podujatie šancu ukázať sa pred svetom, ako aj dodať impulz rozvoju zimných športov. Šport je totiž v Číne otázkou národnej hrdosti.
Vo finálnom kole rozhodovania MOV stála proti Pekingu, ktorý bude hry organizovať spolu s mestom Zhangjiakou, kazašská Alma-Ata. Pre Kazachstan bola neskúsenosť s usporiadaným olympijských hier zároveň výhodou i bremenom. Pekingu sa podarilo postaviť svoju kandidatúru na organizácii letných hier z roku 2008, ktoré sú všeobecne považované za úspešné. Alma-Ata si naopak zakladala na svojej výhodnej pozícii, tradícii ako strediska zimného športu a dostatku snehu. Absencia snehu v blízkosti Pekingu a vzdialenosť horských rezortov bola, okrem znečisteného ovzdušia, zvýrazňovaná ako najväčší nedostatok. Nakoniec sa však Pekingu, snáď i s prispením videopríhovoru čínskeho prezidenta Xi Jinpinga, podarilo presvedčiť väčší počet delegátov.
Už voči samotnej kandidatúre Pekingu sa zdvihla veľká kampaň obhajcov ľudských práv. Predstaviteľka Human Rights Watch Sophie Richardson sa nechala počuť, že Čína sa dokonale riadi olympijským logom „vyššie, rýchlejšie a silnejšie“, a to pri útoku voči slobodným prejavom občianskej spoločnosti. Čína je tiež kritizovaná, že prísľuby zlepšiť situáciu v oblasti ľudských práv, ktoré dala pred olympijskými hrami v Pekingu v roku 2008, ostali nenaplnené. Nutné je povedať, že ostrá kritika sa nevyhla ani Nazarbajevovmu Kazachstanu a pre mnohých bol výber medzi Pekingom a Alma-Atou Sofiinou voľbou.
Čína, ako inak, dementuje kritiku s tým (ako píše Global Times), že Západ vždy využíva otázku ľudských práv na očierňovanie Číny a marginalizáciu jej obrovského pokroku. V čínskom ponímaní je možnosť usporiadať olympijské hry prestížnou príležitosťou a každú kritiku Západu vidí ako snahu obrať Čínu o toto privilégium a uškodiť jej na medzinárodnej aréne. Keď pred olympijskými hrami v roku 2008 prišlo k viacerým incidentom, pri ktorých aktivisti narušili chod behu s olympijskou pochodňou, reakcie v Číne boli ostré. Kvôli incidentom pri behu s pochodňou v Paríži prišlo dokonca na viacerých miestach v Číne k bojkotu siete francúzskych potravín Carrefour.
Pre Čínu je šport ako taký extrémne dôležitý. Predstavuje totiž priestor, kde sa môže Čína presadiť na medzinárodnom poli a dokázať, že za nikým nezaostáva. Práve preto bolo v Číne investované také obrovské úsilie do rozvoja talentov, ktorých cieľ je získať olympijské zlato. Iné medaily sa totiž v Číne nepočítajú. Budúci športovci sú na svoju kariéru pripravovaní už od malička a tomuto úsiliu venujú všetok svoj voľný čas. Táto „masová výroba“ športovcov sa Číne vyplatila – na olympiáde v Pekingu po prvýkrát stála na čele bodovania krajín.
Podobný úspech na zimných olympijských hrách očakávať určite nemožno, i keď už teraz je možné staviť, že krajina dosiahne svoj doteraz najlepší výsledok. Čína je stále v zimných športoch relatívnym trpaslíkom. Dôvod je značne prozaický- v Číne absentuje tradícia zimných športov, ktoré vyžadujú väčšie finančné náklady a nie sú tak ľahko prístupné a vyhľadávané ako letné športy. Peking však teraz sľubuje, že investuje zdroje i do rozvoja zimných športov a práve organizácia olympijských hier napomôže k ich popularite. Prezident Xi sa nechal počuť, že konanie hier v Číne povzbudí až 300 miliónov Číňanov začať so zimnými športmi. Každopádne je tento cieľ pravdepodobne reálnejší ako sen Xi spraviť z Číny futbalovú superveľmoc (šport, pre ktorý má osobnú slabosť) a jedného dňa vyhrať svetový pohár vo futbale.
Organizácia olympijských hier by mohla v Pekingu nepriamo napomôcť i riešeniu problému so znečisteným ovzduším. Pekinský primátor prisľúbil, že kvalita ovzdušia bude do roku 2022 spĺňať medzinárodné štandardy. Obyvatelia Pekingu sa tak možno po minuloročnom „APEC blue“ dožijú i dlhodobejšieho „olympic blue“.
Priame prínosy hier sú už problematickejšou otázkou. Cena olympiád sa stáva pre väčšinu štátov neúnosnou a nie sú ďalej ochotné znášať ich finančné bremeno. Americký Boston sa tak kvôli odporu obyvateľov pred dvoma týždňami rozhodol stiahnuť svoju kandidatúru na letné hry v roku 2024. V Tokiu sa zase zdvihla búrka nevôle proti plánovanej výstavbe štadióna pre letné hry v roku 2020. Aj keď i v Číne sa objavujú protestné hlasy, zdajú sa byť v menšine a sú prehlušené „oficiálnym“ entuziazmom. Čína je tak napriek všetkému odhodlaná pripraviť v roku 2022 svetu „fantastické, neobyčajné a excelentné“ olympijské hry a na športoviskách už teraz trénujú mladí športovci, aby o sedom rokov priniesli krajine vytúžené zlato.
Image Credit: Wikimedia
