Výsledky volieb sa môžu zásadne podpísať pod zmenu slovenského postoja k Taiwanu a Číne.
Vrcholom septembrového diplomatického kalendára je už od konca 2. svetovej vojny bezpochyby zasadnutie Valného zhromaždenia Organizácie spojených národov (VZ OSN). Zasadnutie sa aj tento rok konalo bez akéhokoľvek zastúpenia predstaviteľov Taiwanu, tichomorskej demokracie a vyspelej ekonomiky s 23,5 miliónmi obyvateľov.
Taiwan (oficiálne Čínska republika) pritom až do roku 1971 bol riadnym členom organizácia, dokonca aj stálym členom jej Bezpečnostnej rady (spolu s USA, Francúzskom, Veľkou Britániou a Sovietskym zväzom). Zmena prišla spolu s prijatím rezolúcie VZ OSN č. 2758, na základe ktorej došlo k “obnoveniu všetkých práv Čínskej ľudovej republiky a uznaniu predstaviteľov jej vlády ako jediných legitímnych zástupcov Číny v OSN, a o vypudení zástupcov Čankajška.” V dôsledku prijatia rezolúcie tak OSN prišla o jedného zo svojich pôvodných členov a úplne prvého signatára Charty OSN.
Komunistická strana Číny, ktorá vládne v Pekingu, dodnes trvá na tom, že Taiwan je súčasťou Čínskej ľudovej republiky (ČĽR), hoci ČĽR nad Taiwanom nikdy nemala kontrolu. Na legitimizáciu svojho nároku často odkazuje práve aj na rezolúciu č. 2758, pričom tvrdí, že prijatím rezolúcie OSN potvrdila nárok Pekingu na Taiwan. Peking však postoj OSN značne dezinterpretuje. Samotná rezolúcia totiž neobsahuje jediné slovo, ktorým by akokoľvek determinovala status štátnosti Taiwanu, resp. ho uznala ako čínsku provinciu.
Taiwan získava podporu
Vzhľadom na rastúcu čínsku asertivitu voči Taiwanu (napr. v podobe takmer každodenného zastrašovania preletmi vojenských lietadiel v blízkosti Tiawanu), badáme, že čoraz viac západných politikov vyslovuje Taiwanu podporu pri manažovaní napätých a komplikovaných vzťahov s Pekingom, ako aj podporu v prospech taiwanskej participácie v medzinárodných organizáciách.
Priamo na VZ OSN Taiwanu vyslovil značnú podporu aj český prezident Petr Pavel. Vo svojom prejave Pavel ostro odsúdil čínskej vojenské aktivity v Taiwanskej úžine, ktoré zvyšujú napätie v regióne. Podporu pre Taiwan a jeho zapojenie do medzinárodných organizácii svojim prejavmi podporili napríklad aj predstavitelia Paraguaja, Guatemaly, Eswatini (pôvodne Svazijsko), Nauru a ďalší diplomatický spojenci (skupina 13 krajín, ktoré oficiálne uznáva Taiwan ako štát a má s nim nadviazané diplomatické styky).
Hoci pre prebiehajúcu predvolebnú kampaň sme podobnú podporu od slovenských politikov a političiek nezaznamenali, počas uplynulého volebného obdobia sme videli viacnásobné vyslovenie podpory pre Taiwan v podobe prijatia podporných uznesení na pôde výborov Národnej rady SR, ktoré volali po umožnení zapojenia sa Taiwanu do rokovaní OSN a jej agentúr aspoň na pozorovateľskej úrovni. Vďaka dynamickému rozvoju politických a ekonomických väzieb počas končiaceho sa volebného obdobia dokonca Slovensko patrilo medzi najvýraznejších podporovateľov Taiwanu v rámci celej EÚ.
Čína a Taiwan pohľadom slovenských politikov
Ako však budú vyzerať postoje Slovenska voči Taiwanu a Číne po voľbách? Slovenské politické strany tejto otázke, až na pár výnimiek, nevenujú značnú pozornosť. A to za stavu, kedy posledné desaťročia badáme postupný posun geopolitického a geo-ekonomického ťažiska svetovej politiky smerom k oblasti Indo-Pacifiku. Slovenské politické strany vo svojich programoch tejto problematike nevenujú mnoho priestoru.
Z toho mále, čo nám strany o svojich zahraničnopolitických víziách povedali, ale aj z ich doterajšieho konania, môžeme povedať, že výsledky volieb môžu priniesť (ďalší) dramatický obrat v našich vzťahoch s Čínou a Taiwanom.
Diametrálne odlišné postoje slovenských strán k naznačujú, že prípadná politická zmena po parlamentných voľbách sa môže dotknúť zahraničnopolitického smerovania viac ako sa očakáva. Zatiaľ čo prípadné dopady na vzťahy s Ukrajinou a Ruskom sú vo verejnom priestore rozsiahlo diskutované, dopady týkajúce sa Číny a Taiwanu sú takmer mimo verejný diskurz.
Ak sa bližšie pozrieme na volebné programy politických strán, postoje v nich sa dajú zjednodušene rozdeliť do dvoch kategórii. Na jednej strane sú to strany, ktoré k Číne vzhliadajú. Na strane druhej, hnutia, ktoré sa kriticky vymedzujú proti mocenským ambíciám a porušovaniu medzinárodného práva Čínou.
Priatelia Číny a pragmatickí obchodníci
Strana Smer-SSD vo svojom volebnom programe pokračuje v rétorike uprednostňovania zahraničnej politiky na “všetky svetové strany”. Jediná zmienka o Číne, ktorá sa v programe nachádza je v súvislosti narastajúcim konfliktom medzi USA, Európskou úniou a Čínou v dôsledku úzkej spolupráce Komunistickej strany Číny s Ruskom. Z formulácie vo volebnom programe vyplýva, že strana Smer-SSD vníma USA a EÚ ako príčinu zhoršujúcich sa vzťahov medzi týmito dvoma blokmi. Postoj strany však nie je prekvapujúci. Predstavitelia Smeru-SSD dlhodobo presadzujú pragmatickú politiku voči Číne, pričom vo verejnom diskurze opakovane šíria aj z čínskych zdrojov prebratú propagandu a dezinformácie. Za zmienku stoja napríklad úvahy Ľuboša Blahu o tom, či vírus COVID-19 náhodou nie je americká biologická zbraň použitá proti Číne.
Republika, tak ako Smer-SSD nasleduje príklad politiky štyroch svetových strán, podporujúc silné ekonomické vzťahy Slovenska s Čínou. Volebný program nekriticky preberá obraz Číny ako zdroja politického a ekonomického rastu a sľubuje posilnenie obchodných vzťahov, ako aj zvýšenie podielu investícii na území Slovenska. V otázke Taiwanu, sa Republika jasne hlási ku politike jednej Číny, pričom jeho podpora by sa v programe hľadala márne. Predseda strany Uhrík ešte v roku 2016 absolvoval cestu do Číny na pozvanie a náklady “predstaviteľov ľudovej vlády z provincie Henan.” Uhrík v marci tohto roka zaujal aj svojou podporou pre čínsky mierový plán pre Ukrajinu, ktorý medzinárodné spoločenstvo v zásade odmietlo ako výrazne pro-ruský a nespôsobilý privodiť udržateľné mierové usporiadanie.
Je známe, že organizácia takýchto platených výletov pre poslancov je jedným z nástrojov, ktorými sa Čína snaží nadväzovať vzťahy s politikmi a ovplyvňovať ich postoje ohľadom otázok, ktoré Čína považuje za pre seba dôležité. Takýchto ciest sa v minulosti zúčastňovali aj viacerí poslanci Smeru. Príkladom je poslanecká delegácia do Číny v roku 2019, v čase kedy kulminovali pro-demokatické protesty v Hongkongu. Aj v dôsledku tejto cesty poslanec a v tom čase predseda eurovýboru Ľuboš Blaha na sociálnych sieťach publikoval viacero vyjadrení na podporu čínskej politiky voči Hongkongu a Tibetu.
Hoci programy Hlasu, SNS a Sme rodina sú pomerne skúpe na zmienky o Číne, aj tieto strany môžeme zaradiť do skupiny podporovateľov Číny. Hlas vo svojom programe volá po prehĺbení ekonomických väzieb s Čínou, zatiaľ čo SNS sa v tretej Ficovej vláde výrazne zasadzovala za podporu poľnohospodárskych exportov do Číny, pričom napríklad aj kritizovala prezidentku Čaputovú, keď kritizovala stav ľudských práv v Číne počas návštevy ministra zahraničných vecí Wanga Yi.
Do Číny sa nedávno pozrel aj predseda Sme rodina Boris Kollár, Aj jeho návšteva volala po prehlbovaní ekonomických väzieb, pričom uvažoval aj o zapojení Číny do vybudovania rýchlovlaku Bratislava-Košice. Tu si pomohol ako príkladom čínskym projektom železničného prepojenia Budapešť-Belehrad, ktoré je často kritizované pre jeho ekonomickú nevýhodnosť, netransparentnosť a korupčné pozadie.
Hodnotový partner Taiwan
Nie všetky politické strany však pozerajú na Čínu len prizmou ekonomických ziskov. Viacero politických strán, ktoré je možné charakterizovať ako pravicové alebo liberálne, má voči Číne vyhranenejšie postoje, pričom okrem ekonomiky vnímajú aj ľudskoprávnu a bezpečnostnú dimenziu. Zároveň pri nich často badáme aj vokálnu podporu pre Taiwan (ale aj pre Tibet a Hongkong).
Koalícia OĽANO, KÚ, Za ľudí spomína Čínu v súvislosti s ekonomickou a hospodárskou diplomaciou, no zároveň upriamuje aj pozornosť na možné riziká spojené s takouto spoluprácou. Podľa koalície by ekonomická a hospodárska politika nemala prevážiť nad hodnotami zahraničnej a bezpečnostnej politiky štátu. Okrem iného, má strana za cieľ posilnenie spolupráce s Taiwanom v oblasti technológií, pričom podporuje “uzavretie investičnej bilaterálnej dohody na úrovni EÚ a zriadenie výroby čipov na Slovensku.” Na uzatvorenie investičnej dohody s Taiwanom opakovane apeluje aj Európsky parlament.
Najkritickejší postoj voči Číne prevláda vo volebných programoch strán Demokrati a KDH.
Demokrati explicitne volajú po potrebe posilňovania slobody, demokracie a rešpektu k ľudským právam vo svete, Čínu nevynímajúc. Taktiež volajú po prehlbovaní vzťahov s Taiwanom ako perspektívnym partnerom. Nemožno opomenúť, že viacero kandidátov (Andrej Stančík, Juraj Šeliga) strany sa v minulosti aj aktívne vyjadrovalo na podporu Taiwanu a navštívili ho v rámci aktivít parlamentnej diplomacie.
Posledným a zároveň najkomplexnejším programom, čo sa Číny týka, je program strany KDH. KDH vníma Čínu ako “dlhodobú komplexnú hrozbu pre demokratický svet” a ako jediná strana upriamuje pozornosť na porušovanie medzinárodného práva a jeho noriem, represívnu politiku voči Taiwanu, či porušovanie ľudských práv vo vnútri a mimo krajiny. Cieľom KDH je ochrana “jednotného trhu spolu s ochranou kritickej infraštruktúry a duševného vlastníctva ako aj ochrana digitálnej suverenity osobných údajov občanov pred zneužitím,” ako aj koordinácia týchto politík na európskej, či svetovej úrovni.
Kritický postoj KDH voči Číne nie je prekvapivý. Kresťansko-demokratickí europoslanci (Miriam Lexmann, Ivan Štefanec) patria medzi najvokálnejších kritikov Číny a podporovateľov Taiwanu na pôde EP. Lexmann taktiež patrí medzi skupinu piatich poslancov, na ktorých Čína uvalila asymetrické sankcie po tom, ako EÚ sa vyhradila voči čínskym praktikám voči menšine Ujgurov a sankcionovala niektorých predstaviteľov regionálnej vlády autonómnej oblasti Xinjiangu. Je aktívna aj v združení IPAC (Inter-Parliamentary Alliance on China) medzinárodnej skupiny zákonodarcov, ktorá pracuje na reforme prístupu demokratických krajín k Číne.
Zaujímavá jej aj strana SaS. Hoci ide o stranu, ktorá sa v minulosti taktiež výrazne stavala na podporu Taiwanu, pričom presadzovala realistickú a kritickú politiku voči Číne, zmienky o týchto dvoch krajinách v zásade absentujú. Čína je spomínaná le v súvislosti so závislosťou na výrobe liekových prekurzorov. Zmienky o Taiwane absentujú úplne, a to napriek tomu, že kandidát strany Peter Osuský bol v uplynulom volebnom období predsedom neoficiálnej parlamentnej skupiny priateľstva s Taiwanom a aktívnym členom tzv. Formosa Club, medzinárodnej skupiny poslancov zasadzujúcej sa za rozvoj vzťahov s Taiwanom. Pozitívne vzťahy s Taiwanom rozvíjali v uplynulom volebnom období aj ďalší predstavitelia strany – Karol Galek (bývalý štátny tajomník Ministerstva hospodárstva SR) a Milan Laurenčík (bývalý podpredseda parlamentu) sú doteraz najvyššie postavenými verejnými funkcionármi, ktorí Taiwan navštívili počas výkonu funkcie. Vzhľadom na tieto ich doterajšie postoje môžeme predpokladať, že strana bude aj ďalej zastávať obdobné postoje.
Rovnako by sme márne hľadali zmienky o Číne a Taiwane aj v programe Progresívneho Slovenska. Aj tu však, obdobne ako pri SaS, doterajšie vyjadrenia a konanie predstaviteľov strany dávajú záruku, že strana bude ašpirovať na presadzovanie hodnotovej politiky, ktorá nebude slepo sledovať ekonomické zisky, ale bude dbať aj na bezpečnostnú a ľudskoprávnu dimenziu.
Čo bude po voľbách?
Na základe posledných predvolebných prieskumov sa len ťažko tipuje ako bude vyzerať finálna konštelácia novej vládnej koalície. Programy strán nám však ukazujú, že finálna tvár slovenskej politiky voči Číne a Taiwanu môže mať diametrálne odlišné podoby.
Medzi stranami existuje jasná dichotómia v postojoch k Číne, ktorá sa následne prejavuje aj pri postojoch k Taiwanu. Nie je náhodou, že pro-čínskej strany majú zároveň blízko k Rusku, zatiaľ čo tie pro-taiwanské zdôrazňujú potrebu udržania západného smerovania našej zahraničnej politiky.
