Čína sa chce podobať Nemecku. Technologické giganty tlačí do inovácií

Home Publikácie CEIAS Insights SK Čína sa chce podobať Nemecku. Technologické giganty tlačí do inovácií
+

Cukor nezabral, komunisti menia taktiku.

V minulých týždňoch prichádza z Číny množstvo správ o nových, často pomerne radikálnych nariadeniach, ktorými sa komunistická strana snaží regulovať predovšetkým technologické odvetvie.

Správy sú zväčša sprevádzané titulkami typu: „Čínsky prezident Si Ťin-pching pokračuje vo svojom ťažení proti technologickým firmám. Komunistická strana preberá riadenie, Čína prestáva byť kapitalistická.“

Kroky čínskej vlády skutočne môžu vyvolávať dojem, že Čína otáča. Rozsah nových regulácií a rýchlosť ich uvedenia do praxe vyvolávajú množstvo špekulácií. Tie sa najčastejšie končia záverom, že technologické firmy prestávajú byť miláčikom čínskej vlády, ktorá je zároveň čoraz paranoidnejšia, a tak preberá väčšiu kontrolu.

Made in China 2025

Pri bližšom pohľade na to, ako sa súčasná vláda už od svojho nástupu v roku 2012 pokúša zmeniť štruktúru ekonomiky, to však nie sú príliš zásadné a neočakávané zmeny.

Naopak, zapadajú do plánov vedenia komunistickej strany, ktorej hlavnými prioritami sú zvýšenie domácej spotreby, zabránenie nekontrolovateľnému rastu zadlženia (viac v článku o firme Ant Financial), udržanie sociálnej rovnováhy a rastu ekonomického výkonu a produktivity.

Hoci produktivita čínskych pracovníkov neustále rastie, rýchlosť tohto rastu sa znižuje, čo znamená, že ani HDP Číny už nedosahuje neuveriteľné hodnoty spred 15 rokov, a rastie už „len“ o päť-šesť percent ročne (ekonomické indikátory v posledných dvoch rokoch skresľujú protipandemické opatrenia).

Čínske vedenie si tento problém dlhodobo uvedomuje, preto už pred šiestimi rokmi prišlo so stratégiou Made in China 2025, v rámci ktorej deklarovalo snahu získať dominanciu vo vysoko špecializovaných odboroch, ako sú biotechnológie, umelá inteligencia a polovodiče.

Čínsky „Sputnik Moment“

Potom však prišli obchodné vojny so Spojenými štátmi, v ktorých americký prezident Donald Trump otvorene útočil na čínske technologické kapacity, či už sankcionovaním čínskych konglomerátov, alebo zákazom predaja najpokročilejších a najcitlivejších technológií čínskym firmám.

To spôsobilo zemetrasenie medzi čínskymi biznisovými, ako aj politickými elitami, ktoré náhle a veľmi tvrdo pocítili, aké sú stále závislé od dovozu špičkových technológií zo zahraničia.

Analytik Dan Wang tento šok a následnú zmenu prístupu čínskeho štátu k technológiam prirovnáva k „Sputnik momentu“, ktorí zažili Američania na konci päťdesiatych rokov.

Po druhej svetovej vojne boli Američania presvedčení o svojej absolútnej technickej dominancii a vypustenie sovietskej družice na obežnú dráhu Zeme v roku 1959 preto prudko otriaslo ich sebavedomím.

Viedlo to zároveň k tomu, že vyvinuli obrovské úsilie na podporu domáceho technologického výskumu a vývoja. Jeho priamym dôsledkom boli „hviezdne vojny“, ako prezident Reagan nazval kozmické súperenie medzi USA a ZSSR v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch.

Menej na očiach, ale oveľa podstatnejším bolo vyvinutie množstva technologických produktov a procesov, ktoré sa neskôr stali zásadnými pre produkciu súčasných počítačov, mobilných telefónov a ďalších produktov, bez ktorých si dnešný život nevieme predstaviť.

Zmena kurzu

Útok Trumpovej administratívy na čínske firmy okrem šoku spôsobil aj zásadnú zmenu smerom k domácim technologickým firmám. Program Made in China 2025 Číňania potichučky odsunuli do úzadia, aby zbytočne nedráždili amerického prezidenta, ale na štátnej, ako aj lokálnej úrovni začali oveľa intenzívnejšie podporovať technologické firmy a inovátorov.

Firmy ako Tencent a Alibaba dostali daňové úľavy, na podporu menších firiem bolo zriadené množstvo fondov, z ktorých sa vo forme rizikového venture kapitálu alebo private equity podporovali nádejné projekty.

Technologické firmy pomohli čínskej ekonomike viacerými spôsobmi, predovšetkým v oblasti elektronického obchodu, ktorý pomohol udržiavať ekonomiku nad vodou najmä počas prísnych covidových lockdownov.

Samotný prezident Si Ťin-ping vlani ocenil ich prínos, keďže uľahčili prístup na trh obyvateľom vidieka, čím pomohli vedeniu krajiny v boji s chudobou. Nedá sa preto povedať, že strana vníma technologické firmy negatívne.

Nemecká inšpirácia

Čínske vedenie by však chcelo, aby technologické firmy spravili ešte viac. V mnohých prípadoch nadobúda dojem, že často len zhrabnú štátne peniaze, vybudujú „jednorožce“, teda firmy s hodnotou nad miliardu dolárov, ale neprinesú žiadne radikálne technologické zmeny.

Firmy prevádzkujúce internetové platformy, či už sociálne siete, alebo internetový obchod, zamestnávajú a výborne platia najšikovnejších čínskych technológov, ktorí však majú v náplni práce vyvíjať videohry, algoritmy na čo najefektívnejšie ponúkanie reklám alebo agregovať a predávať používateľské dáta.

A to nie sú aktivity, ktorými sa zvýši produktivita Číňanov a konkurencieschopnosť krajiny. Produktivitu by ideálne zvýšili modernizáciou priemyslu, ktorý by bol schopný vyrábať technologicky najpokročilejšie produkty, ktoré majú zároveň aj najvyššiu pridanú hodnotu.

Čínske vedenie sa netají tým, že jeho príkladom je Nemecko, ktoré má veľmi výkonné priemyselné firmy s pokročilými technológiami vo výrobe. Domácu ekonomiku sa preto snaží reštrukturalizovať tak, aby sa viac podobala nemeckému modelu.

V rámci toho zavádza regulácie, ktoré sú inšpirované nemeckým príkladom a s nemeckými odborníkmi aj boli čiastočne konzultované. Snaží sa transformovať stredné a vysoké školstvo, v rámci ktorého by študenti mali mať počas štúdia viac praxe vo firmách, čo sa dnes vôbec nedeje. A takisto chce nasmerovať technologické firmy k tomu, aby sa viac zamerali na riešenie problémov v priemyselnej výrobe.

Po cukre prichádza bič

Čínske vedenie na motiváciu veľkých technologických firiem používa politiku cukru a biča. Začali s cukrom, teda rozdávaním peňazí, stimulov a preferenčného konania, čo však malo minimálny úspech.

V týchto týždňoch dáva vláda viac váhy na metódy biča. Zastavila dotácie a daňové prázdniny, vo svojich nariadeniach priamo diktuje, čo by si priala, aby firmy robili, zaberá miesta v predstavenstvách firiem, aby vedela monitorovať a kontrolovať zásadné rozhodnutia v podnikoch.

Je pochopiteľné, že z ekonomickej podstaty sa firmy prirodzene zdráhajú uberať touto cestou, pretože je oveľa nákladnejšia, výsledky sa prejavia najskôr za pár rokov, zisky klesnú a akcionári nebudú spokojní.

Čínsku vládu to však nezaujíma. Nie preto, lebo je posadnutá kontrolou a mocou. Ani preto, že by mali Číňania akúsi mýtickú schopnosť dlhodobého uvažovania. Realita je oveľa jednoduchšia: aby sa komunistická strana udržala pri moci, musí obyvateľstvu dodať tri veci: hospodársky rast, sociálnu stabilitu a bezpečnosť.

Na dosiahnutie týchto výsledkov je ochotná použiť všetky dostupné nástroje. Tlačiť technologické firmy k tomu, aby sa prestali zapodievať videohrami a pomáhali vyvíjať priemyselných robotov, nie je tak prejavom autoritárstva, ako snahou posunúť ekonomiku o triedu vyššie.

V leninistickom systéme stojí strana nad zákonom, a preto má moc zasiahnuť tvrdo, rýchlo a vo veľkom. To na jednej strane vytvára nepríjemný dojem, najmä v našich končinách, kde majú mnohí na takéto metódy ešte živé spomienky.

Na druhej strane by nás to nemalo zvádzať k unáhleným záverom, lebo leninizmus nie je jedinou charakteristikou čínskeho systému. Ten totiž definuje aj schopnosť flexibilne reagovať na meniace sa spoločenské a ekonomické podmienky, aby sa vyhli skostnateniu a rigidite, ktoré viedli k pádu komunistických režimov v našom regióne.

 

________________________________________

Článok pôvodne vyšiel v Denníku SME.