Lucia Husenicová poskytla Denníku N rozhovor o očakávaniach spojených so stretnutím Donalda Trumpa a Kim Jong-una v Singapure.
Môže tento summit znamenať prelom a KĽDR sa naozaj vzdá jadrových zbraní? V minulosti sa napokon vždy vrátili k programu.
Summit ako taký je určite prelomovou udalosťou, keďže ide o historicky prvé stretnutie prezidenta USA s vodcom KĽDR. Či sa Severná Kórea reálne vzdá jadrových zbraní, nesúvisí až tak so summitom. Diskutovať sa o tom rozhodne bude, je to hlavná agenda, ale už aj sám prezident Trump pripustil, že je to proces, ktorý nebude dosiahnutý v tento deň či nasledujúci týždeň. Nie som si istá, či KĽDR skutočne odstráni svoj existujúci jadrový arzenál, nakoniec je stále hlavným prvkom zaistenia bezpečnosti a prežitia štátu. Jadrový program je nakoniec stále súčasťou oficiálnej politickej línie bjungdžin. Dnes nikto nevie, kam a či vôbec je KĽDR ochotná zájsť v kontexte denuklearizácie. Je pravdepodobné, že nateraz nebude pokračovať v ďalšom rozvoji programu, a že si bude chcieť ponechať ten potenciál, ktorý má.
Na čom sa podľa vás napokon Trump a Kim dohodnú na summite?
Asi najpozitívnejším výsledkom by bola dohoda o procese nasmerovanom k odstraňovaniu napätia a možnej normalizácii vzťahov. Zároveň by rozhodne bolo pozitívom, ak by KĽDR súhlasila s vytvorením inšpekčného režimu existujúcich jadrových zariadení. Úprimne, nie som si istá, čo presne očakávať. Udalosti po summite sa môžu vyvinúť rôzne, nemôžeme vylúčiť ani obnovu nepriateľskej a agresívnej rétoriky. Akákoľvek dohoda ostáva na papieri, kým sa nezačne implementovať. Každopádne jedno stretnutie problémy v americko-severokórejských vzťahoch či otázku jadrového programu nevyrieši.
Dá sa skutočne hovoriť o novej ére vzťahov KĽDR a USA, ako to nazývajú štátne médiá KĽDR?
Ja by som novú éru nespájala nevyhnutne s USA, ale s celkovými zmenami vo vývoji medzinárodných vzťahov. To, že oficiálne štátne médiá informujú o zmene, je určite pozitívne aj z hľadiska k očakávaniam zo summitu. USA boli štátnou propagandou vždy vykresľované ako najväčší nepriateľ a táto zmena rétoriky naznačuje, že skutočne môžeme byť svedkami postupnej zmeny vzťahov. Zároveň si však KĽDR veľmi dobre uvedomuje, že americká politika sa môže zmeniť po najbližších voľbách a určite kalkuluje a bude počítať aj s touto možnosťou do budúcnosti. KĽDR a jej politickí predstavitelia napriek izolovanosti majú veľmi dobré informácie o vývoji vo svete, o USA a fungovaní ich politického systému a procesoch prijímania rozhodnutí. To im dáva do istej miery výhodu v porovnaní so všetkými ostatnými.
Prečo sa KĽDR po minulom agresívnom roku, keď testovala jadrové zbrane aj nosiče, rozhodla prejsť na diplomaciu?
Zmeny v konaní a rétorike KĽDR nie sú nič nové, je to stratégia, ktorú dlhodobo využíva. Aj v minulosti sme boli svedkami zmeny v konaní, keď agresívnu rétoriku vystriedala diplomacia. Ak sa pozrieme na aktuálne dianie, môže to súvisieť so skutočnosťou, že Kim Čong-un sa po poslednom jadrovom a raketovom teste vyjadril, že KĽDR dosiahla taký stupeň rozvoja týchto programov, o ktorý sa snažila. To mu otvorilo cestu oznámiť presun orientácie na ekonomický rozvoj, a na to potrebuje partnerov. Preto cestoval do Číny, stretol sa s juhokórejským prezidentom Mun Če-inom a podobne. Kim sa nachádza stále na začiatku svojej vlády a po stabilizácii svojej pozície medzi členmi politickej elity a odstránení oponentov sa musí sústrediť na to, aby zachoval režim aj v nasledujúcich rokoch. Je možné, že dospel k záveru, že orientácia len na jadrový program nie je dostatočná. Ak sa pozrieme na severokórejskú spoločnosť, v posledných rokoch dochádza k zmenám sociálnych vzťahov. Obyvatelia sa dostávajú k informáciám mimo kontroly štátu, spoločnosť sa mení. Ak si chce Kim zachovať podporu, musí modernizovať ekonomiku.
Čo môže KĽDR dostať na oplátku od USA?
Severná Kórea rozhodne očakáva bezpečnostné garancie, a teda to, že USA na ňu nezaútočia, čo je vlastne dôvod, prečo má jadrový program. Niečo také ako trvalé bezpečnostné garancie pred americkým útokom nemôže žiaden prezident sľúbiť, špeciálne ak sa pozrieme na to, že prezident Trump odstupuje od dohôd a mení americkú zahraničnú politiku. Z toho dôvodu nevidím reálne denuklearizáciu. KĽDR sa v posledných týždňoch vyhýba debate o ekonomických výhodách, ktoré by jej zlepšenie vzťahov s USA mohlo priniesť. V tejto otázke sa KĽDR asi viac sústredí na Čínu a Južnú Kóreu. Dnes sú to skôr predstavitelia USA, ktorí hovoria o výhodách v oblasti ekonomiky.
Rozhovor bol pôvodne publikovaný v DenníkuN.
