Opatrenia pre cestujúcich z Číny sú vedené viac politickými než epidemiologickými cieľmi.
Rok 2023 v čínsko-európskych vzťahoch sa začína silným pocitom déjà vu. Viaceré európske krajiny zaviedli covidové opatrenia pre cestujúcich z Číny a niektoré ďalšie podobné opatrenia zvažujú.
Podobné opatrenia sa zavádzali vo februári 2020, keď dávali zmysel, pretože sa o ochorení covid-19 veľa nevedelo a jednotlivé štáty skúšali rôzne metódy ochrany pred šírením epidémie. V januári 2023 však ide o performatívne opatrenia, ktorých cieľom nie je ochrana verejného zdravia, ale politický odkaz Číne.
Vírus necestuje len priamymi letmi
Argumenty, ktorými sa podporuje zavádzanie testovania, boli veľakrát vyvrátené. Niektoré krajiny požadujú maximálne dva dni starý PCR test, ktorý však nemusí o ničom vypovedať, pretože za 48 hodín sa ľudia môžu nakaziť covidom, a to predovšetkým v súčasnej Číne, kde covid zúri úplne všade.
Ďalší sa nakazia počas dvanásťhodinového letu do Európy, o čom svedčia nedávne dva lety do Milána, v ktorých polovicu pasažierov z Číny testovali pozitívne.
Iné krajiny vyžadujú testovanie po prílete, čo je síce efektívnejšie, otázka je, či je pripravená logistika: ľudí musia držať v izolácii dovtedy, kým nedostanú výsledok testu, a pozitívnych treba odviezť do karantény.
Už samotná požiadavka testovania len ľudí, ktorí prišli letom z Číny, je absurdná. Prečo netestujú ľudí zo všetkých krajín?
Na rozdiel od januára 2020, keď profesor Krčméry tvrdil, že k nám covid tak skoro nepríde, lebo nemáme priame lety do Wuchanu, by dnes takéto tvrdenia už dávno nemali obstáť. Vieme, že vírus necestuje len priamymi letmi, a ak existuje nejaká nová mutácia covidu, do Európy sa predsa môže dostať – a určite aj dostane – nepriamo cez iné krajiny.
V takom prípade existuje teoreticky ešte jedno riešenie – všetkých cestujúcich do európskych krajín posielať do povinnej karantény. Prísne čínske karantény na vstupe do krajiny, ktoré neboli schopné zabrániť šíreniu variantu omicron, by mali slúžiť ako dôkaz, že to nefunguje. Samozrejme, druhá vec je, že nikto v Európe by už dnes na niečo také nepristúpil.
A čo argument o tom, že Čína sa nedelí o informácie a sekvenovať treba na monitoring nových mutácií?
Oba výroky sú pravdivé, otázkou ostáva, ako pomáha covidový test pred odletom – vykonaný v Číne, nie v Európe – so sekvenovaním. A keby sa aj identifikoval nový variant, ako s touto informáciou európske krajiny naložia? Prijmú nové opatrenia?
S novými variantmi máme skúsenosti – napríklad delta a omicron. A preto vieme, že európske krajiny neurobia takmer nič a nechajú akýkoľvek nový variant voľne bežať krajinou. Pamätníci si možno vybavia zákaz letov z Indie pri vzniku delty – čitatelia azda budú sami vedieť posúdiť, do akej miery to pomohlo zastaviť šírenie delty v našich končinách.
Len politické štuchnutie
Z hľadiska verejného zdravia sú teda tieto opatrenia zbytočné. Majú však svoj performatívny význam: úrady ukazujú svojim občanom, že naoko niečo robia.
Počas uplynulých troch rokov pandémie sme takýchto performatívnych aktov zažili viacero – mojím obľúbeným je meranie teploty na letiskách (keď majú ľudia plné vrecká teplotu zrážajúceho panadolu). A mali sme aj politicky motivované, ktoré pod zásterkou proticovidových opatrení rozdávali údery svojim protivníkom. Načim zmieniť niekoľkomesačný zákaz letov z krajín EÚ do USA – naozaj si niekto myslí, že to pomohlo v boji s covidom v Spojených štátoch?
Je zrejmé, že tieto opatrenia sú len politickým štuchnutím do Číny, ktorým európski politici získavajú lacné body u domáceho publika. No okrem čínskych cestujúcich bude poškodená aj povesť európskych krajín, a to hneď z viacerých dôvodov.
Po prvé, množstvo akademických štúdií ukazuje, že zavádzané opatrenia nikdy nefungovali a fungovať nebudú. Európske krajiny, ktoré zavádzajú opatrenia proti cestujúcim z Číny, sa správajú nielen nevedecky, ale priamo protivedecky, keďže idú vedome a otvorene proti vedeckým poznatkom v oblasti verejného zdravia.
Po druhé, Európania do novembra 2022 odkazovali Číne, že by mala prestať s politikou nulového covidu, pretože nové varianty covidu sú vysoko infekčné a nie je možné ich zastaviť. Teraz sa karta otočila a Európania robia presne to, od čoho Číňanov mesiace odhovárali. Európske správanie môžeme nazvať rôzne, od nekonzistentného po pokrytecké, v každom prípade nevyznie ani jedno adjektívum pozitívne.
A po tretie, zavádzanie nesystematických, nekonzistentných a nefungujúcich opatrení voči jednej jedinej krajine je prejavom malosti a malichernosti, ak nie priamo diskriminácie. Je tiež zaujímavé, že európske krajiny viac trápia hypotetické nové varianty z Číny, ktoré sa ešte nevyvinuli, než tie, ktoré sa už dávno vyvinuli a vo veľkom sa šíria po celom svete.
Treba to zrušiť
Čína je komunistická krajina, nespolupracuje a nekomunikuje, ako by mala, zlyhala pri počiatočnej protiepidemickej reakcii v januári 2020. Je preto pochopiteľné, že mnoho ľudí v Európe má na čínske vedenie ťažké srdce. No protivedecká, protirečivá a malicherná reakcia je skutočne nehodná tých, ktorí o sebe tvrdia, že sú transparentnejší, demokratickejší, lepší.
Jediný argument, ktorý by obstál, je reciprocita, keďže Čína stále vyžaduje PCR testy pre vstup do krajiny (do 8. januára).
V každom prípade platí, že Európania majú skutočne na viac a mali by sa držať toho, čo ešte pred šiestimi týždňami zborovo hlásali: treba čo najrýchlejšie zrušiť všetky prekážky obojsmerného cestovania do Číny.
Tento komentár pôvodne vyšiel v Denníku SME.
