Klaus cestuje
Václav Klaus sa cez prázdniny vybral do Hong Kongu a svoje dojmy z ďalekej cesty si na našu veľkú radosť nenechal pre seba. Z jeho poučného cestovateľského príspevku sme sa dozvedeli, že ľudia v Hong Kongu najradšej trávia čas pod zemou, nepotrebujú okná, moderné hotely nie sú vhodné na meditáciu (ani keď sa volajú podľa bestsellerov z jeho puberty) a Macao je, na rozdiel od Hong Kongu, úplne “normální čínské území.”
Nie som si istý, či je za týmito postrehmi famózny pozorovací talent exprezidenta. Možno mu to pošepol bývalý predseda hongkongskej vlády Tung Chee-hwa, s ktorým sa stretol na montpelerinskej konferencii a ktorého na záver článku vychválil do nebies.
Montpelerinská spoločnosť je združenie ekonómov, ktorí podporujú liberalizmus, slobodný trh a osobné slobody jednotlivcov. Pozvať do takejto spoločnosti Tung Chee-hwa je gól do vlastnej brány, a pri čítaní Klausových ód na jeho “osvietený nacionalizmus” sa autor týchto riadkov smial cez slzy.
Magnát bez obchodníckeho talentu
Tung Chee-hwa je učebnicový príklad biznismena, ktorý uspeje aj napriek ukážkovému nedostatku obchodníckeho talentu. Narodil sa v Šanghaji v rodine lodiarskych magnátov, ktorí sa po víťazstve komunistov v občianskej vojne presunuli do Hong Kongu. Po smrti otca roku 1981 prevzal opraty v rodinnej firmy do svojich rúk a do štyroch rokov ju dostal na kolená.
Tungom vedená firma Orient Overseas Container Line (OOCL), kótovaná na hongkongskej burze, požičala Tungovým súkromným firmám stovky miliónov dolárov. Pri reštrukturácii OOCL roku 1986 odpísal 156 miliónov dlhu pre svoje súkromné spoločnosti, čím poškodil tisíce menšinových investorov.
Od bankrotu OOCL zachránila obrovská pôžička od čínskych štátnych bánk, ktorú sprostredkoval ďalší magnát, bývalý pašerák zbraní Henry Fok.
V roku 1996 bol zvolený za prvého predsedu hongkongskej vlády po predaní Hong Kongu Číne. Voľby predsedu vlády nie sú žiadnou demokratickou záležitosťou, sú o dohode medzi KSČ s miestnymi biznis elitami. Hlavnými podporovateľmi Tunga boli Fok a najbohatší Hongkongčan, Li Ka-shing.
Učebnicový klientelizmus
Tung Chee-hwa začal svoje pôsobenie ako historický prvý domorodý predseda vlády vo veľkom štýle: populisticky vyhlasoval plány o výstavbe nových bytov a oznámil grandiózne projekty ako logistický park na Lantau, exhibičné centrum vo Wanchai a park v západnom Kowloone.
Hlavnou Tungovou úlohou však bolo plniť požiadavky magnátov a čínskej vlády, ktorí ho spoločnými silami dostali do úradu. Po necelých dvoch rokoch v úrade sa odvďačil magnátom tak, že pod zámienkou “podpory hongkongského akciového trhu” investoval peniaze z rezervného fondu do akcií na hongkongskej burze. Čistou náhodou bola drvivá väčšina peňazí investovaná do nadhodnotených akcií spoločností kontrolovaných miestnými boháčmi.
Roku 1999 sa podujal vybudovať technologický park v juhozápadnej časti ostrova. Zakázku dostal bez tendra Richard Li, syn Li Ka-shinga, ktorý výmenou za pozemky miliardovej hodnoty postavil dve budovy a daroval ich mestu pod honosným názvom Cyberport.
Populistické sľuby o výstavbe nových bytov dostali novú dimenziu roku 2004, keď spriaznení magnáti zo stavebných firiem Sun Hung Kai a New World Group ohlásili, že zbúrajú 2000 vládou dotovaných bytov a na ich mieste postavia luxusné apartmány. Plánovaný park v západnom Kowloone sa nenápadne začal nazývať kultúrnym centrom, z ktorého si developeri časť odkroja na výstavbu luxusných komplexov.
Nespokojnosť vo verejnosti rástla každým rokom a vybuchla roku 2003. Tentokrát sa snažil Tung vyjsť v ústrety pánom z Pekingu a v parlamente sa pokúsil nechať potichu schváliť prísne zákony proti podvratnej činnosti, známe ako článok 21.
Prvého júla 2003 sa stalo niečo nečakané – dovtedy submisívna a pokojná hongkongská spoločnosť verejne vyjadrila odpor a na šieste výročie “návratu Hong Kongu do Číny” vyšlo do ulíc protestovať pol milióna ľudí, každý siedmy dospelý obyvateľ mesta.
Tungova popularita sa prepadla na nulu, napriek tomu bol zvolený za predsedu vlády aj na ďalšie obdobie. V úrade však dlho nezostal, pretože spravil dve základné chyby.
Prvou bolo, že upriamil pozornosť spoločnosti na praktiky magnátov, ktorých najviditeľnejším reprezentantom bol on sám, preto sa mu ušlo aj najviac kritiky.
Druhou bolo, že nezvládol manévrovanie medzi magnátmi a väčšinu z nich si znepriatelil. Čoraz viac štátnych zákazok šlo jeho najbližším politickým podporovateľom Henrymu Fokovi a Li Ka-shingovi, kým na ostatných sa neušlo. Necelé dva roky po znovuzvolení podal demisiu, oficiálne zo zdravotných dôvodov.
Montpelerín z komunistickej strany
Napriek neúspechom v biznise a politike, a ani napriek vysokému veku (69 rokov v 2006) sa však jeho kariéra neskončila. Okamžite bol zvolený za podpredsedu politickej konzultatívnej konferencie KSČ, ktorým je dodnes. Z tejto pozície podporuje politiku komunistickej strany, napríklad aj novú definíciu nacionalizmu, z ktorej bol Klaus namäkko.
Liberálom treba pripomenúť aj fakt, že za svojej vlády zablokoval snahy spotrebiteľskej asociácie, ktorá usilovala o zavedenie zákonov zakazujúcich fixovanie cien a zákon o voľnej súťaži. Hong Kong napriek svojej povesti o slobodnej ekonomike dodnes nemá protimonopolné zákony! Páni montpeleríni si pozvaním Tunga spravili zo svojej výročnej schôdze komédiu.
Tento, aj ďalšie príspevky autora nájdete na blogu http://cervenabauhinia.blogspot.hk/
Image Credit: https://flic.kr/p/enXESD
