Mjanmarská armáda odmietla uznať výsledok demokratických volieb z novembra 2020 a násilným spôsobom prevzala 1. februára 2021 v krajine moc a uväznila väčšinu zvolených opozičných politických predstaviteľov i nezanedbateľnú časť obyvateľstva. Akú mala motiváciou mjanmarská vojenská junta učiniť tento krok? To sa pýtajú nezlomní Mjanmarčania i odborníci na juhovýchodnú Áziu.
Pozornosť je stále upriamená na ruskú inváziu na Ukrajine, ale sú aj iné časti sveta, kde sa dajú nájsť paralely. Mjanmarsko je po vojenskom puči vo veľmi podobne rozvrátenom stave.
Mjanmarská armáda má od začiatku prevratu na svedomí 1 700 obetí a uväznila viac než 13 200 ľudí za vyjadrenie nesúhlasu s represívnym vojenským režimom.
Dlhý príbeh Aun Schan Su Ťij pod vojenskou juntou
Mjanmarsko bolo pred parlamentnými voľbami v roku 2020 tranzitnou demokraciou po niekoľkých desaťročiach útlaku vojenskej junty. Autoritársky režim začala armáda uvoľňovať v roku 2010 takzvanou diktovanou zmenou zhora, keď postavila do čela štátu dcéru národného hrdinu Aun Schan Su Ťij. Nielen v Mjanmarsku, ale i na medzinárodnej úrovni v tom čase predstavovala symbol demokracie. A vojenská armáda si to uvedomovala.
Su Ťij roky zažívala hanlivé ponižovanie a väznenie. Po 15 rokoch domáceho väzenia ju až v roku 2010 vojenský režim prepustil na slobodu. O dva roky neskôr sa jej podarilo stať poslankyňou a v roku 2015 doviedla svoju stranu Národná liga za demokraciu (NDL) k víťazstvu vo voľbách. Stala sa tak civilnou líderkou krajiny a o politické kompetencie sa delila s armádou.
Ani zvrhnutá opozičná predstaviteľka demokratického hnutia nie je bez chýb. Vojenskú juntu obhajovala v prípade genocídy menšinového moslimského etnika Rohingov. Aj napriek tomu je pre mjanmarskú verejnosť významnou postavou a pevným pilierom stability v krajine.
Len čo sa politická moc rozdelila medzi Su Ťij a armádu, oslabila sa medzi Mjanmarčanmi podpora vojenského režimu. Výrazný pokles v preferenciách sa prejavil v posledných demokratických voľbách v roku 2020, keď armáda utŕžila výraznú volebnú prehru – zisk 33 parlamentných kresiel (sedem percent) oproti 396 kreslám (83 percent) pre NDL pod vedením Su Ťij z celkových 476.
Junta vyhlásila tieto voľby za sfalšované a uvrhla Mjanmarsko do chaosu – armáda strieľa do ľudí, zatýka a uväzňuje protestujúcich, zbavuje sa politickej konkurencie, umlčiava slobodné média a ničí tým spoločensky i ekonomicky už tak slabú krajinu. A to všetko za pomoci Moskvy a Pekingu.
Tatmadaw, oficiálny názov mjanmarských ozbrojených síl, má viac ako 400-tisíc príslušníkov a hlboko zakorenený vplyv v spoločnosti. Hoci sú vojaci spojení s režimom potláčajúcim ľudské práva, ktorý je súčasne zodpovedný za genocídu a smrť nevinných obyvateľov, máloktorá rodina je ochotná vzdať sa lepších spoločenských a finančných podmienok, ktoré vyplývajú z tohto vzájomného vzťahu. Prístup k jedlu a prístrešiu, na rozdiel od nedostatku základných potrieb bežných ľudí, bol v rozvojovej krajine často dostačujúcou motiváciou na vytvorenie rozsiahlej siete zástancov režimu po celom území štátu. Mladí, ale nevzdelaní vojaci žijú pod dohľadom armády počas celého života, sú pripravení plniť rozkazy a často nemajú poňatie o tom, čo je správne, a čo nie.
Nulová kredibilita súdnych procesov pod vojenským súdom
Povahu vojenského režimu najviditeľnejšie odzrkadľuje mjanmarská justícia. Súd pod vedením vojenskej junty vykonáva v Mjanmarsku pravidelne tajné, politicky vykonštruované súdne pojednávania s bývalými demokratickými zástupcami, novinármi a odporcami režimu.
Konania prebiehajú bez účasti verejnosti, médií, za trestné činy, ktoré osoby nespáchali a bez možnosti komunikovať s právnikom. Mediálna pozornosť je upriamená na očividné podrývanie autority bývalej demokratickej líderky Su Ťij, ktorá je od februára 2021 v domácom väzení na neznámom mieste. Na verejnosti sa Su Ťij objavila prvýkrát od zatknutia počas súdneho výsluchu 24. mája 2021. Odvtedy sa zúčastňuje na netransparentných a ponižujúcich pojednávaniach každý pondelok. Nie je jej povolený kontakt s mjanmarskou verejnosťou ani so zastupujúcimi právnikmi.
Špeciálny súd už vydal nad Su Ťij tri rozsudky, podľa ktorých strávi vo väzení jedenásť rokov. Ak ju vojenský súd uzná vinnou z desiatky vykonštruovaných obvinení, vo väzení zostane na doživotie.
V prvom procese ju v decembri minulého roku odsúdili za podnecovanie nepokojov, ako aj vyzývanie verejnosti na odpor voči vláde na začiatku vojenského prevratu. Odsúdili ju na štyri roky, pričom trest jej znížil na polovicu vrchný veliteľ armády Min Aun Hlain. Nikdy totiž nepremárnil príležitosť hrať divadlo. V pojímaní armády verdikt znamená zaslanie dopisu medzinárodným organizáciám, aby vojenská armáda po streľbe do civilistov a brutálnom potlačení občianskych protestov nebola za žiadnych okolností uznaná ako legitímny zástupca Mjanmarska.
Po tomto verdikte už na ďalšie pojednávanie prišla 76-ročná Su Ťij — predtým vždy elegantne oblečená v tradičných šatách a kvetmi vo vlasoch — vo väzenskej uniforme.
Druhý trest dostala Su Ťij za ilegálny dovoz a uchovávanie telekomunikačných zariadení, pomocou ktorých údajne tajne komunikovala a za nosenie ochranného štítu namiesto rúška. Za toto dostala 10. januára 2022 ďalšie štyri roky vo väzení. Vysielačky a rušičky mali byť nájdené v jej dome po nelegálnej prehliadke príslušníkmi vojenskej armády. Iróniu nezohráva len malá dôvera v dodržanie presných vyšetrovacích postupov od junty, ale i odlišné výpovede svedkov počas súdneho pojednávania o mieste, kde boli zariadenia nájdené.
Najvyšší súd v Mjanmarsku riadený vojenskou juntou odsúdil Aun Schan Su Ťij 27. apríla po tretíkrát. Tentoraz jej bol udelený trest odňatia slobody na ďalších 5 rokov za údajné prijatie úplatku v hodnote niekoľkých stotisíc dolárov a zlata od jedného z jej ministrov, čo ona označuje za absurdné.
Nepoddajnosť Mjanmarčanov
Súdne procesy voči bývalej de facto líderke krajiny v juhovýchodnej Ázii, narastajúce v počte od februára minulého roka, sú očividným pokusom vojenskej diktatúry odstrániť politickú opozíciu. Sú navrhnuté tak, aby nadobro ukončili jej politickú kariéru a zväzujú ju v súdnych konaniach, zatiaľ čo Tatmadaw konsoliduje moc. Mjanmarská bojovníčka je zatiaľ odsúdená na 11 rokov väzenia, avšak súdny proces s nulovou kredibilitou pokračuje ďalej.
Po minulých vojenských zločinoch mjanmarskej armády a genocíde voči menšinovému moslimskému etniku Rohingov nie je prekvapením úroveň brutality tohto režimu. Čo však zostáva obdivuhodným je trpezlivosti a nepoddajnosti Mjanmarčanov, ktorí sú rovnakými bojovníkmi za ľudské ideály ako o tisíce kilometrov vzdialení Ukrajinci v Európe. A tým najviditeľnejším príkladom je celoživotný príbeh Su Ťij.
Tento článok bol pôvodne uverejnený v Denníku N
