Článok Mateja Šimalčíka publikovaný na portále Euractiv:
Presmerovanie eurofondov zo strednej Európy do južných členských štátov posilní vplyv Číny v EÚ.
Budúci rozpočet EÚ na roky 2021-2027 môže priniesť zmenu spôsobu rozdeľovania eurofondov, z ktorého majú benefitovať najmä južné členské štáty na úkor tých stredoeurópskych. Martin Šimečka sa v komentári pre Denník N zamýšľal, čo sa stane až eurofondy vyschnú. V neustále prebiehajúcej debate o tom, načo nám EÚ vlastne je, sú pre mnohých najpresvedčivejším argumentom peniaze. Len čo finančné toky z Bruselu začnú vyschýnať, stredoeurópske štáty sa obrátia za peniazmi smerom na východ, no nebude to Rusko kto ich poskytne. Strednú Európu si k sebe pripúta Čína.
Stredoeurópske štáty v posledných rokoch prežívajú svoju malú čínsku romancu. Nová hodvábna cesta a s ňou spojená iniciatíva 16+1 priniesli Stredoeurópanom prísľub intenzifikácie obchodných a investičných vzťahov s Čínou. Hoci sa tieto sľuby poväčšine nevyplnili, výrazne prispeli k politickému poklonkovaniu niektorých stredoeurópskych politikov voči Číne. Len nedávno sa objavili správy, že maďarský veľvyslanec v Pekingu bol jediný spomedzi 28 európskych kolegov, ktorý odmietol podpísať spoločné vyhlásenie, že čínsky projekt Novej hodvábnej cesty slúži primárne na presadzovanie politických záujmov Pekingu vo svete.
Dôvod pre konanie maďarského veľvyslanca je prozaický. Cieľom je za každú cenu udržiavať pri živote dobré vzťahy s Pekingom a mýtus vzájomne výhodnej spolupráce. V Orbánových rukách je Čína totiž nástrojom na vyjednávanie s Bruselom. V Orbánovom vnímaní totiž čínsky kapitál predstavuje alternatívu pre prípad, že Brusel zastane voči Budapešti tvrdú pozíciu a odstrihne ju od eurofondov a ďalších benefitov členstva v EÚ. Môžeme dôvodne predpokladať, že v takom prípade Maďarsko spraví všetko pre to, aby kapitálové vákuum vyplnilo alternatívnymi zdrojmi.
Podobný prístup voči čínskemu kapitálu zastávajú aj ďalšie stredoeurópske krajiny. Poľská snaha o príliv čínskych investícií je spojená so strachom, že krajina je príliš závislá na európskych peniazoch a potrebuje alternatívne zdroje pre prípad výpadku európskeho kapitálu. Nie je prekvapením, že poľský postoj sa sformoval v dôsledku finančnej krízy. Poľsko síce nehrá otvorene pro-čínsku politiku a v poslednej dobe je voči čínskym sľubom skôr skeptické, no odliv eurofondov z krajiny by potvrdil pôvodnú obavu o odlive eurofondov a primäl Varšavu k aktívnejšej politike voči Pekingu.
Píli si EÚ pod sebou konár?
Skeptik sa bude nepochybne pýtať, prečo sa má EÚ vôbec zaujímať o to, koľko peňazí Číňania investujú v strednej Európe. Odpoveď je veľmi jednoduchá. Napriek relatívne nízkemu toku investícii do regiónu, Čína dostala odmenou len za prísľuby výrazné politické ústupky zo strany malých členských štátov EÚ. Už spomínané odmietnutie maďarského veľvyslanca podporiť spoločnú pozíciu voči Novej hodvábnej ceste nie je jediným príkladom. Dôsledkom prísľubu čínskych investícií bolo napríklad grécko-maďarské odmietnutie spoločného stanoviska k verdiktu medzinárodnej arbitráže, ktorá odmietla uznať čínsky nárok na Juhočínske more, či česko-grécke bagatelizovanie snáh Bruselu o striktnejšie posudzovanie čínskych investícií v strategickom priemysle.
Výsledky všetkých týchto situácii sú pritom v priamom rozpore so záujmami EÚ ako celku. Presmerovanie eurofondov preč zo strednej Európy vytvorí väčší dopyt po čínskom kapitále. A za predpokladu, že stredná Európa spraví voči Číne značné politické ústupky v témach, ktoré sú pre Číňanov významné, tak Peking tieto financie veľmi rád poskytne.
Výsledkom presmerovania eurofondov bude teda nie len ďalšie odcudzenie stredoeurópskych členských štátov a Bruselu, ale aj posilnenie čínskeho vplyvu v regióne a ďalšie rozdeľovanie členských štátov v kľúčových otázkach politiky voči Číne, ktoré dnes viac ako kedykoľvek predtým potrebuje súdržnosť celej EÚ. V Bruseli si uvedomujú potrebu spoločnej politiky voči Číne, svedčí o tom aj snaha Komisie presadiť jednotný právny rámec na posudzovanie vplyvom zahraničných, mimoeurópskych investícií. Viacero štúdií pritom ukazuje, že Čína sa snaží zvyšovať svoj vplyv naprieč Európou a využíva pritom taktiku „rozdeľ a panuj“. EÚ jej v tomto prípade sama vytvára priestor na zvyšovanie vplyvu a pritom si sama pod sebou píli konár.
Autor pôsobí v Inštitúte ázijských štúdií a je spoluautorom štúdie Central Europe for Sale: The Politics of China’s Influence publikovanej v rámci projektu ChinfluenCE.
