Šinzó Abe končí vo funkcii japonského premiéra. Dôvodom sú zdravotné problémy, o ktorých sa špekulovalo už od júla, keď údajne vracal krv. Úrad vlády však vtedy tieto informácie dementoval a Abeho zdravotný stav označil za „absolútne bezproblémový“.
Špekulácie však po opakovaných lekárskych vyšetreniach pokračovali a v piatok japonské verejnoprávne médium NHK prinieslo informáciu o tom, že Abe odstupuje. Premiér to neskôr potvrdil na tlačovej konferencii.
Abe z postu premiéra pre zlý zdravotný stav odstupuje už druhýkrát. Prvý raz rezignoval v roku 2007, po rovných 12 mesiacoch vlády. Príčinou bolo chronické zápalové ochorenie sliznice hrubého čreva. Keď sa v roku 2012 stal opätovne predsedom vlády, vyhlásil, že vďaka novému lieku sa mu podarilo vyliečiť sa, a tak je pripravený vykonávať funkciu.
Začiatkom augusta mu lekári oznámili, že ochorenie je v recidíve a ďalšia liečba pod lekárskym dohľadom bude časovo náročná. Dodal, že aj napriek istému zlepšeniu nie je isté, či sa mu podarí vyliečiť sa. Preto sa rozhodol odstúpiť.
Abeho odkaz
Šinzó Abe je najdlhšie slúžiacim predsedom vlády v dejinách Japonska. Narodil sa v roku 1954 do politicky vplyvnej rodiny. Jeho starý otec z matkinej strany bol Nobusuke Kiši, premiér Japonska v rokoch 1957 – 1960.
Práve Kišiho pravicové a nacionalistické presvedčenie sa prejavilo aj na Abeho postojoch. Abe je presvedčený zástanca revízie ústavy, ktorá by znormalizovala japonskú zahraničnú a bezpečnostnú politiku.
Necelých osem rokov jeho kontinuálnej vlády prinieslo na japonskú politickú scénu nebývalú stabilitu. K moci sa dostal v roku 2012, keď sa Japonsko spamätávalo z následkov cunami a nehody v jadrovej elektrárni vo Fukušime. Práve odstraňovanie následkov nehody a obnovu regiónu Tohoku, ktorý bol najviac postihnutý oboma udalosťami, označil v piatok na tlačovej konferencii za jeden z možných odkazov svojej vlády.
Druhým odkazom sú jeho reformy zamerané na oživenie japonskej ekonomiky po takzvaných „stratených dekádach“, keď hospodárstvo prežívalo dlhodobú stagnáciu. Reformy známe ako „abenomics“ zahŕňali fiškálne stimuly, štrukturálne reformy, ale aj podporu a rozvoj obchodných vzťahov s partnermi po celom svete. Výsledkom je napríklad vytvorenie najväčšej zóny slobodného obchodu s EÚ, ktorá predstavuje jednu tretinu svetového HDP.
Naopak, projekt Transpacifického partnerstva (TPP), do ktorého vkladali veľké nádeje, stroskotal po nástupe Donalda Trumpa do Bieleho domu. Japonci chceli prostredníctvom TPP dosiahnuť obchodnú dohodu predovšetkým so Spojenými štátmi americkými.
Náhrada, bilaterálna obchodná dohoda, ktorú im prezident Trump ponúkol, ani zďaleka nedosahuje kvality a význam pôvodnej dohody.
Politika „abenomics“ sa zameriavala aj na vyrovnanie sa s nízkym prirodzeným prírastkom a starnutím populácie. Celkovo je však tento Abeho odkaz vnímaný rozpačito, s úspechmi len v niektorých oblastiach.
K úspechom svojich vlád by Abe zaradil aj podpísanie dohôd o ekonomickom a strategickom partnerstve s EÚ, ako aj to, že vďaka zmene výkladu ústavy umožnil kolektívnu obranu. To, čo skutočne bude jeho odkazom, však podľa odchádzajúceho premiéra ostáva na Japoncoch a histórii.
Čo sa mu nepodarilo
Popri relatívne skromnom spomenutí momentov, ktoré považuje za úspešné, sa Šinzó Abe na tlačovej konferencii Japoncom ospravedlnil za to, že nedodržal niektoré sľuby. Ide najmä o vyriešenie návratu japonských občanov, ktorých na prelome 70. a 80. rokov uniesli do Severnej Kórey.
Ospravedlnil sa aj za nenaplnenie svojho zámeru revidovať ústavu. Tento krok by si však vyžadoval aj podporu verejnosti v referende a tá bola vždy viac než neistá.
V zahraničnej politike bude zrejme Abeho odkaz vnímaný rovnako rozporuplne ako v prípade „abenomics“. Ostane zapísaný ako výrazný premiér, ktorý dĺžkou svojho funkčného obdobia umožnil Japonsku napĺňať dlhodobejšie plány, no mnohé zahraničnopolitické otázky necháva otvorené pre svojho nástupcu.
Týka sa to napríklad mierovej zmluvy s Ruskom, ktorá nie je možná bez toho, aby sa vyriešil teritoriálny spor o Kurilské ostrovy/Severné teritóriá. Abe v piatok na tlačovej besede zdôrazňoval, že v jeho strane panuje konsenzus riešiť problémy, ktoré otvoril. Nový premiér sa bude musieť zaoberať aj výrazne zhoršenými vzťahmi s Južnou Kóreou či narastajúcou čínskou asertivitou v regióne.
V posledných rokoch priťahoval pozornosť médií Abeho zvláštny vzťah s Donaldom Trumpom. Japonský premiér s ním chodil pravidelne hrávať golf, obdarúval ho hodnotnými darmi a dokonca ho nominoval na Nobelovu cenu za mier.
Na revanš zrejme Abe očakával pomoc so Severnou Kóreou či ústupky v oblasti obchodu. Ani jedno však nedosiahol. Celkovo možno tvrdiť, že Abe zanecháva Japonsko sebavedomejšie, mocensky silnejšie a globálne populárnejšie, než aké ho preberal.
Kto ho nahradí?
Otázku svojho nástupcu dnes na tlačovej besede Šinzó Abe odmietol komentovať. Jeho nástupca by mal disponovať „silnou víziou, zodpovednosťou a vášňou“, čo podľa neho spĺňajú všetci prípadní kandidáti. Do procesov výberu predsedu strany však zasahovať nebude a nechá to plne v kompetencii jej členov.
Medzi najčastejšie skloňovanými menami sú výrazné postavy Liberálnodemokratickej strany: Abeho favorit, niekdajší minister zahraničných vecí Fumio Kišida, minister financií a zástupca premiéra Taro Aso, bývalý minister obrany a Abeho kritik Šigeru Išiba a súčasný minister obrany Taro Kono. Výber bude záležať nielen na popularite jednotlivých kandidátov, ale aj na komplikovaných vnútrostraníckych procesoch, v rámci ktorých budú spolu súperiť jednotlivé frakcie.
Ako dnes Abe zdôraznil, post premiéra nie je o jednom človeku, ale o tímovej práci a podpore, ktorú premiérovi poskytujú členovia vlády, poslanci a voliči. Práve silná stranícka disciplína, ktorú si Abe dokázal udržať, mu pomohla ostať pri moci rekordne dlho.
Jeho vládam sa totiž nevyhli škandály, pričom niektoré boli spojené priamo s jeho osobou. Najčastejšie išlo o korupčné kauzy. Príkladom je predaj pozemkov pod trhovú cenu prevádzkovateľovi škôl, firme Moritomo Gakuen. Abeho žena pôsobila ako čestná riaditeľka v jednom zo zariadení a údajne mala poskytnúť operátorovi aj finančný dar v hodnote približne 7-tisíc eur.
Škandál sa zdal byť po turbulentnom období pomocou straníckej podpory zažehnaný, keď úradník ministerstva financií, ktorý mal manipulovať s dokumentmi spájajúcimi Abeho manželku s predajom pozemkov, spáchal samovraždu. V liste na rozlúčku zdôvodnil svoj krok tým, že „preberá zodpovednosť ako človek, ktorý pozná pravdu“.
Abe čelil kritike aj počas pandémie, čo znížilo jeho popularitu na dvojročné minimum. Úderom pre jeho ambície v poslednom roku vlády bolo aj rozhodnutie o posunutí letných olympijských hier v Tokiu na rok 2021.
Abe hovoril o roku 2020 ako o prelomovom roku pre Japonsko a naviazal naň mnohé zo svojich ambícií. Teraz je viac než pravdepodobné, že žiadna z jeho veľkolepých vízií v tomto roku naplnená nebude.
Zároveň však jeho odchod predstavuje prelomovú udalosť. Končí najdlhšie slúžiaci premiér, ktorý na takmer osem rokov stabilizoval japonskú politickú scénu a pozitívne formoval imidž štátu navonok. Aj keď o odkaze odstupujúceho predsedu vlády rozhodnú Japonci a dejiny, Šinzó Abe sa jednoznačne zaradil medzi najvýznamnejšie postavy moderných japonských dejín.
Článok bol pôvodne publikovaný v Denníku N.
