Učebnicové zlyhania čínskych úradníkov pri africkom more ošípaných.
Ak niečo nedá komunistickej elite v Pekingu v noci spať, nie sú to protesty v Hongkongu ani obchodná vojna so Spojenými štátmi. Je to v prvom rade bleskový postup afrického moru ošípaných, po ktorom ostávajú milióny mŕtvych prasiat a raketový rast cien bravčového mäsa.
Číňania milujú bravčové mäso, čoho dôkazom je aj to, že sa v krajine spotrebuje až polovica jeho svetovej produkcie. Dôležitosť tejto komodity dokazuje aj skutočnosť, že Čína ako jediná krajina na svete vedie strategické zásoby bravčového mäsa.
Súčasná situácia, keď uhynula polovica všetkých ošípaných v krajine, ceny bravčového narástli medziročne o viac než 50 percent a v septembri rastú o jedno percento denne, vyvoláva všeobecnú paniku.
V juhočínskom meste Nan-ning dokonca pristúpili k opatreniu nevídanému od čias kultúrnej revolúcie: bravčové sa vydáva na prídel.
Zatajili epidémiu
Pozadie vypuknutia a priebehu afrického moru ošípaných v Číne je v prvom rade príbehom o neschopnosti a nezodpovednosti štátnych úradníkov na všetkých úrovniach.
Čínsky model vládnutia je v prvom rade komunistický a je nastavený tak, že nedôvera, nepotizmus v štátnej správe, odtrhnutie zákonodarcov od reality, prílišná kontrola informácií a neexistencia spätnej väzby môžu veľmi ľahko viesť k mnohým katastrofálnym rozhodnutiam.
Investigatívny tím čínskeho ekonomického časopisu Cchaj-sin ukázal, ako bolo možné, že sa v obrovskej krajine ako Čína rozšíril mor za jediný mesiac do všetkých kútov krajiny.
Keď začali umierať prvé ošípané v severovýchodnej provincii Liao-ning, najviac panikárili predstavitelia miestnej samosprávy. Tí totiž majú povinnosť zaplatiť farmárom za každý uhynutý kus subvenciu na odškodnenie.
Lenže malé mestá si nemôžu dovoliť vyplácať desiatky miliónov juanov za desaťtisíce ošípaných. V takejto situácii im vyšlo len jedno riešenie: odmietnuť priznať, že vypukla epidémia.
Ak nie je epidémia, nemusia sa vyplácať subvencie.
Farmári nevedeli, čo robiť s uhynutými zvieratami, a tak sa rýchlo začali množiť mŕtvoly ošípaných popri cestách, plávali v riekach či ich len zakopávali pod zem.
Na mnohých miestach vznikla tichá dohoda medzi miestnymi úradníkmi a farmármi: začínajú vám hynúť prasatá? Okamžite ich predávajte. Miestni veterinári vydali potrebné karanténne certifikáty, ktoré umožnili predaj ošípaných z nakazených fariem.
Potenciálne nakazené prasatá rozpredali za smiešne sumy do bitúnkov, niekedy aj do susedných provincií. To vytvorilo ideálne podmienky na šírenie vysoko nákazlivého vírusu.
Cchaj-sin správne ukazuje, že nie všetci úradníci vedome napomáhali šírenie nebezpečného vírusu. Avšak ani mnoho poctivých úradníkov jednoducho nemalo vedomosti, skúsenosti alebo materiálne zabezpečenie potrebné na efektívne zavedenie karantény a dezinfekčných opatrení.
V skratke, implementácia základných veterinárnych a hygienických opatrení bola katastrofálna.
Bravčovina je politika
Zistenia investigatívnych novinárov do značnej miery potvrdil vicepremiér Chu Čchun-chua v nezvyčajne úprimnom prejave na konci augusta. V ňom uviedol, že náhodné kontroly našli veľké množstvá uhynutých ošípaných na miestach, kde miestni úradníci epidémiu nehlásili.
Vicepremiér označil nedostatok bravčového mäsa v krajine za politický problém, pretože ohrozuje pokojnú a šťastnú atmosféru počas osláv blížiaceho sa sedemdesiateho výročia založenia Čínskej ľudovej republiky a nariadil množstvo opatrení na podporu chovu ošípaných.
Na plné obrátky sa rozbehli nákupy bravčového na svetových trhoch – Slovensko, napriek úpornej snahe Andreja Danka, vynechávajú –, ako aj propagandistická mašinéria.
Obe kampane však majú zásadné problémy: výpadok bravčového mäsa sa nedá nahradiť nákupmi na svetových trhov s bravčovým, pretože ho chýba viac, než je možné dostať na trhu.
Všetko je pod kontrolou, občania
Z politického hľadiska je takisto nemysliteľné, aby sa znížili clá na dovoz bravčového z USA, ktoré sú v súčasnosti na úrovni 72 percent. A návrh časopisu komunistickej strany, nech ľudia jedia menej bravčového, lebo je to zdravšie, ľudia vysmiali.
Výroky vicepremiéra sú zaujímavé aj z iného dôvodu. Chu kritizoval miestnych úradníkov za to, že centrálnej vláde neposúvajú úplné a pravdivé informácie. Na druhej strane však sám nariadil, aby sa verejnosti nehovorila celá pravda.
Obyčajní ľudia sa majú dozvedieť len to, že vláda má všetko pod kontrolou a trh s bravčovým mäsom je stabilizovaný. Vôbec si neuvedomil, že práve ten istý prístup viedol k dnešnej kríze.
Kontrola informácií a neexistujúca povinnosť zodpovedať sa za svoje kroky verejnosti sú dva zo základných nástrojov, ktoré autoritárske režimy využívajú na udržanie stability.
Epidémia afrického moru ošípaných v Číne je však príkladom toho, ako môžu tieto nástroje za určitých okolností režim aj zásadne ohroziť.
Článok bol pôvodne publikovaný v denníku SME.
Ilustračná foto: Flickr/Kenneth Moore, CC BY 2.0
