CEIAS
Čínske environmentálne dilemy

by

Apr 30, 2015 in CEIAS Insights

Čínske environmentálne dilemy

6788937454_89aaf837fd_zS tým, ako Čína nastupuje do režimu „pomalšieho“, no vyrovnanejšieho ekonomického rastu, naskytá sa otázka, ako sa vysporiadať s nechceným dedičstvom hospodárskeho zázraku – devastovaným životným prostredím.

Vojna proti znečisteniu

Čína si je čoraz viac vedomá nutnosti čeliť rastúcim environmentálnym výzvam. Minulý rok Peking vyhlásil vojnu znečistenému ovzdušiu. Tejto tematike bolo venované i marcové každoročné stretnutie Všeľudového zhromaždenia zástupcov, čínskej obdoby parlamentu. Prezident Si Ťin-pching sľubuje zasiahnuť železnou rukou voči znečisťovateľom a vyzval Číňanov, aby sa o prostredie starali ako o vlastné telo.

Väčšiu výpovednú hodnoty však majú konkrétne kroky. Medzi tie patrí zníženie spotreby uhlia a naopak nárast podielu menej problematických fosílnych palív a zelených technológií v energetickom mixe. V roku 2014 prvýkrát po vyše desaťročí klesla čínska spotreba uhlia a s tým i emisie oxidu uhličitého. Čínska vláda tiež vydala nariadenia volajúce po vytvorení „kultúry ochrany prírody“, ktorú by si mali osvojiť tak štátne úrady ako i bežní ľudia,  a budovaní zelenej ekonomiky.

Práve v oblasti zelených technológií je Čína možno nečakaným lídrom, keď vedie v rozsahu investícií do obnoviteľných zdrojov energie. Už dnes je Čína najväčším trhom s veternou energiou. Inštalovaná kapacita, ktorá každoročne narastá o niekoľko desiatok gigawattov, by dokázala napríklad pokryť celkovú produkciu elektrickej energie Spojeného kráľovstva. Podobne pozoruhodné výsledky dosiahla Čína i v sektore solárnej energie. Štedré štátne subvencie pre výrobcov solárnych panelov spôsobili v posledných rokoch i zaplavenie európskeho trhu a následne otvorený obchodný spor s Európskou úniou.

Pravdepodobne najdôležitejšou úlohou je zabezpečiť dodržiavanie environmentálnej legislatívy, ktorá síce funguje na papieri, ale na mieste nie je implementovaná. Ďaleko od dosahu Pekingu sú direktívy  centrálnej vlády ignorované, čo nie je pravdou len v environmentálnej oblasti. To sa však má zmeniť a kontrolné úrady budú tvrdšie dohliadať na implementáciu noriem, a stanovovať vyššie pokuty za ich porušovanie.

Nový ekonomický model

Hlavným vinníkom súčasnej situácie je posadnutosť ekonomickým rastom. Regionálni lídri sa počas obdobia divokého rastu predháňali v tom, kto dosiahne vyššie percentá. Tie boli kľúčovou súčasťou ohodnotenia ich práce a predpokladom kariérneho postupu. Environmentálne hľadiská v týchto pretekoch ostávali ignorované. Systém hodnotenia je však postupne reformovaný a prikladá väčší význam i výsledkom v oblasti ochrany životného prostredia.

Súčasnú situáciu je nutné vidieť v kontexte celkovej ekonomickej situácie v Číne. Éra závratného ekonomického rastu je, zdá sa, nenávratne preč a Peking propaguje nový ekonomický model. Ten má byť založený na kvalitnejšom raste v stále obdivuhodnej výške 6-7 percent. Oveľa väčšia pozornosť má byť venovaná práve ochrane prostredia.

Podľa odhadov Svetovej banky stálo Čínu znečistenie prostredia v roku 2010 3,5 percent HDP. Znečistenie je navyše i ľudskou tragédiou a každý rok spôsobí predčasnú smrť státisícov Číňanov. Cena obmedzenia znečistenia je však veľká, najmä v krajine, ktorá sama seba stále považuje za rozvojovú a stojí pred výzvami ako je pokračujúca urbanizácia stámiliónov ľudí. Čínska centrálna banka odhaduje, že Čína bude na splnenie cieľov obmedzovania znečistenia v ďalších piatich rokoch potrebovať každoročne investovať 320 miliárd amerických dolárov.

Občianska spoločnosť umlčaná

Environmentálny dokument Pod klenbou na čínskom internete dosiahol po jeho vydaní minulý mesiac niekoľko sto miliónov videní a stal sa virálnym hitom. Vyvolal tiež bezprecedentnú diskusiu o otázke znečistenia. K tomuto úspechu nemalou mierou prispelo posvätenie od štátnych médií, ktoré tak chceli formovať verejnú diskusiu. Nakoniec však obrovská popularita dokumentu pravdepodobne prekvapila i úrady, čo viedlo k zásahu internetových kontrolórov a jeho stiahnutiu z hlavných čínskych internetových portálov.

Tento paradoxný postup je pre Čínu typický a odhaľuje komplikovaný vzťah vlády k environmentálnym otázkam. História environmentálnych hnutí v iných štátoch dokazuje, že kľúčovým je zapojenie občianskej spoločnosti a otvorená verejná debata, do ktorej prispievajú občianski aktivisti aj odborníci. V Číne ale tento faktor absentuje. Peking je chorobne podozrievavý k akémukoľvek hnutiu, ktoré nemá pod kontrolou. Obáva sa totiž, že získa vlastnú zotrvačnosť a obráti sa nakoniec proti jeho vláde.

Čínski lídri tak stoja na vratkej lodi. Na jednej strane musia odpovedať na hlasy verejnosti, inak budú strácať svoju legitimitu. Na strane druhej však musia zabezpečiť aby nespokojnosť verejnosť neprerástla v širšie politické hnutie. Napriek všeobsiahlej kontrole komunistickej strany nie je Čína krajinou bez verejných protestov. Práve naopak, v Číne každoročne dochádza k státisícom protestov, ktorých spúšťačom bývajú okrem problémov akú sú konfiškácia pôdy či zlé pracovné podmienky aj environmentálnej otázky. V provincii Kuang-tung napríklad proti stavbe novej uholnej elektrárne protestovalo desať tisíc ľudí. Tieto hnutia síce nemajú politický charakter, no to sa môže ľahko zmeniť. Varovaním pre Peking môžu byť príklady krajín bývalého východného bloku, kde opozičné hnutia často vznikali na environmentálnej platforme.

Čínska vláda stojí pred pálčivým problémom znečistenia, ktorého riešenie bolo dlho odkladané. Voľby medzi ekonomickým rastom a ochranou prostredia a štátnou kontrolou a občianskym aktivizmom vytvárajú pre Peking neľahké dilemy. Ak ale svoje odhodlanie bojovať proti znečisteniu vláda myslí vážne, je možné, že sa obyvatelia čínskych megamiest dočkajú dní, kedy nebudú musieť sledovať stav smogu ako súčasť predpovede počasia. Nakoniec, pekinský vzduch musia dýchať i komunistickí lídri.

Authors

office@ceias.eu

Murgašova 3131/2
81104 Bratislava
Slovakia

Sign up for our newsletter to receive the latest news and updates from CEIAS.

All rights reserved.

© CEIAS 2013-2024