Z minulosti vieme, že čínske úrady zamlčiavajú problémy.
Trhy s čerstvými produktmi v stredočínskom meste Wu-chan sa stali ohniskom, z ktorého sa od decembra minulého roku do sveta šíri najnovšia mutácia supervíru SARS, ktorý na prelome rokov 2002 a 2003 zabil takmer osemsto ľudí.
Hoci sa už miestnym zdravotníkom podarilo vírus pomerne presne identifikovať a určiť, že tentoraz ide o menej smrteľnú verziu, uplynulé štyri týždne ukázali, že ostáva veľa pochybností o schopnosti úradov zastaviť šírenie nákazy. Naopak, nielen skúsenosť zo začiatku milénia nám naznačuje, že hlavnou aktivitou čínskych úradníkov je zakrývanie skutočného rozsahu šírenia nákazy.
Mlčanie po čínsky
Prvé podozrenia sa objavili, keď vírus na začiatku januára dorazil do Hongkongu. Kým tisíc kilometrov od epicentra vzdialený Hongkong hlásil dvadsaťjeden nakazených, za celú Čínu to bolo len trikrát viac prípadov.
Hoci boli v nasledujúcich dňoch hlásené nové prípady aj v Thajsku, Japonsku a Južnej Kórei, počet nakazených v Číne stúpal len veľmi pomalým tempom.
Najnovšie informácie hovoria o troch mŕtvych a viac než dvoch stovkách nakazených. To je výrazne nižšia smrteľnosť ako pri SARS-e, pri ktorom umrel každý desiaty infikovaný pacient. Toľko oficiálne informácie.
Na čínskych sociálnych sieťach sú hlásené prípady z viacerých čínskych miest, vrátane Pekingu, Šanghaja a Šen-čenu, tieto však ostávajú nepotvrdené a rýchlo miznú. Centrum analýz svetových infekčných chorôb pri anglickej univerzite Imperial College London odhadovalo, že už pred dvoma týždňami bolo nakazených viac než tisícsedemsto ľudí.
Čínske úrady sa k tejto správe nevyjadrili. To je v ostrom kontraste s Hongkongom, kde sa o chorobe intenzívne diskutuje, vládne inštitúcie pravidelne upozorňujú občanov o hygienických a zdravotných opatreniach, ktoré musia uskutočniť a veľká časť populácie nosí hygienické rúška na tvár.
Bolestivé spomienky na vyľudnené mesto duchov, v ktorom zabíja neznámy supervírus, má v pamäti takmer každý občan mesta.
Spomeňte si na SARS
Ak sa budeme riadiť minulými skúsenosťami, existuje pomerná vysoká pravdepodobnosť, že sa čínske úrady snažia aj tento krát ututlať skutočný rozsah rozšírenia vírusu. To koniec koncov spravili aj pri šírení SARS-u, čo viedlo k stovkám zbytočných úmrtí. Guvernér provincie Kuang-tung, v ktorej SARS vypukol, vtedy dal explicitne príkazy, aby sa o chorobe neinformovalo.
Podobná situácia nastala v roku 2008, keď sa desaťtisíce čínskych bábätiek otrávili dojčenským mliekom, do ktorého mliekarenské firmy primiešali jedovatý melamín. Vtedy vláde príliš dlho trvalo, kým nariadila stiahnutie otráveného mlieka z predaja a spôsobila tým ťažké fyzické následky tisícom detí.
Dodnes veľká časť čínskych matiek neverí domácim výrobcom a mlieko pre svoje deti nakupuje buď v Hongkongu alebo na internetových portáloch priamo z Austrálie a Nového Zélandu.
Za príkladmi však nemusíme chodiť ďaleko do minulosti. Prasacia chrípka, ktorá doposiaľ zabila polovicu čínskych ošípaných, sa bleskovo šírila najmä preto, že kompetentne úrady nezakročili a nechali problém prerásť do obrovskej miery. Naopak, horlivo cenzurovali nepohodlne informácie až dovtedy, kým začal byt nedostatok bravčového masa výrazne viditeľný a jeho cena sa niekoľkonásobne zvýšila.
Šťastný Nový rok!
Najväčším rizikom v súvislosti s čínskym zápalom pľúc – ako sa choroba pracovne nazýva – je nadchádzajúci čínsky nový rok a s ním spojený fenomén, nazývaný čchun-jun. Ide o najväčšiu migráciu na svete, keď sa stovky miliónov ľudí presúvajú do svojich domovských miest a dedín, kde budú 25. januára oslavovať príchod nového roku potkana so svojimi najbližšími.
Veľká časť Číňanov sa pred novým rokom bude prepravovať vlakom. Úrady však žiadne kontroly na železnici nerobia, sústredia sa len na letiská. Pravdepodobne ide len o snahu upokojiť spoločnosť.
Ťažko si totiž predstaviť vírus, ktorý sa s ľahkosťou prepravuje lietadlami, ale vo vlakoch trpí. Riziko, že sa spolu s migrujúcich Číňanmi vírus rozšíri do všetkých kútov krajiny, je obrovské.
V dnešnej dobe cestuje do zahraničia oveľa viac Číňanov než pred dvadsiatimi rokmi. Je preto pravdepodobne, že sa vírus napokon ocitne aj v Európe. Na starom kontinente sa síce vírové epidémie neututlávajú, pre veľkú časť ľudí je však estetické cítenie dôležitejšie než hygiena.
Kýchanie v autobuse je považované za bežnú vec, kým si žiadny chorý človek nenasadí masku, aby sa vyhol zvedavým pohľadom. Na rozdiel od Japonska či Hongkongu tak prichádzajú Európania o jeden veľmi efektívny nástroj na potláčanie vírovej epidémie.
Článok bol pôvodne publikovaný v denníku SME.
Ilustračná foto: Flickr/BenGrantham, CC BY 2.0
