Peking naďalej zvyšuje svoj vplyv na Balkáne, no porovnávanie s Ruskom nie je na mieste. Čínsky vplyv sa od toho ruského líši v motivácii aj v nástrojoch, ktoré na svoje šírenie používa.
Federica Morgeriniová, vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku, minulý rok o Balkáne hovorila ako o budúcej šachovnici, kde sa stretávajú záujmy veľmocí. Tradične bolo silným hráčom v regióne Rusko. Dnes to vyzerá, že jeho miesto preberá Čína.
Čínsky vplyv na Balkáne rastie od roku 2012, kedy sa sformovala platforma 16+1. Neskôr, v roku 2013 Čína spustila projekt Novej hodvábnej cesty. Cez tieto platformy Čína na Balkáne masívne investuje do infraštruktúry, oceliarskeho či gumárenského priemyslu a niektorých ďalších sektorov ekonomiky. Zisk oceliarne v Smedereve čínskym konglomerátom Hesteel, vysokorýchlostná železnica medzi Budapešťou a Belehradom, diaľnica z Belehradu do Baru, Pelješacký most či navrhované investície do prístavov v Zadare a Rijeke sú len niekoľko z príkladov čínskych investícii v regióne.
Finančná pomoc alebo dlhová pasca?
Prípad nedávnej čínskej akvizície srílanského prístavu Hambantota viedol k obvineniam, že čínske investície sú v skutočnosti pre prijímateľov iba dlhovou pascou. Aktivita Číny na Balkáne preto vyvoláva obavy.
Ohľadne projektu diaľnice spájajúcej čiernohorské pobrežie a Belehrad dve štúdie konštatovali, že projekt nebude nikdy ziskový. Vlády oboch krajín sa však zhodli, že diaľnicu napriek tomu vybudujú, a to s čínskymi peniazmi. Medzinárodný menový fond (MMF), nedávno vyjadril obavu na schopnosťou Čiernej Hory splácať dlh Číne. Iba v prvej fáze výstavby Peking poskytne Čiernej Hore pôžičku v hodnote 19 percent celkového verejného dlhu pobrežnej krajiny.
Čierna Hora už bola kvôli nárastu svojho verejného dlhu nútená zdvihnúť dane, zmraziť platy vo verejnom sektore a zrušiť vyplácanie materských príspevkov.
Pokiaľ strany projekt dotiahnu do úspešného konca, Čína vyšle silný odkaz naprieč Európou, ktorý jej môže pomôcť získať ďalšíe projekty v oblasti obstarávania infraštruktúry. To isté platí pre Pelješacký most. Ten má pre Chorvátsko významnú strategickú hodnotu, keďže by mal v budúcnosti spojiť Dubrovnicko-Neretviansku enklávu so zvyškom krajiny.
Obidva projekty majú špeciálnu hodnotu aj pre Čínu, pre ktorú by to boli prvé úspešné diaľničné investície v Európe. Mnohí majú ešte stále v pamäti nikdy nevybudovanú diaľnicu A2 v Poľsku. Čínska investičná skupina China Oversees Engineering Group v tomto prípade cenu stavby podhodnotila o takmer 50 percent, v dôsledku čoho následne nebola schopná platiť svojim subdodávateľom.
Most do západnej Európy?
Čínska aktivita otvára dôležitú otázku – aká je motivácia Pekingu pre angažovanie sa na Balkáne?
Mnohí pozorovatelia čínsky vplyv prirovnávajú k ruskému, ale toto porovnanie je nesprávne. Čínsky vplyv sa od toho ruského líši v motivácii aj v nástrojoch, ktoré na jeho šírenie Peking používa. Na rozdiel od Ruska má Čína záujem o pokračovanie európskej integrácie a o stabilitu, keďže Únia je už dnes najväčším čínskym obchodným partnerom a polovica Balkánu je jej súčasťou.
Poradca čínskej vlády Dai Bingguo identifikoval v roku 2010 tri kľúčové záujmy, ktoré poháňajú čínsku zahraničnú politiku. Sú nimi bezpečnosť režimu, suverenita a ekonomický rozvoj. Tieto ciele sú spojené v jedinom kľúčovom záujme, ktorým je prežitie režimu na čele s komunistickou stranou.
Pre čínske firmy nemá Balkán z pohľadu obchodu a investícií takú vysokú hodnotu ako západná Európa. Balkán má však pre čínske firmy paradoxnú ekonomickú hodnotu spočívajúcu vo zvyšovaní ich schopnosti budovať obchodné vzťahy s partnermi na Západe, ktorí ponúkajú mohutný potenciál pre ekonomický rozvoj.
Cez Balkán vedie obchodná cesta, ktorá spája grécky prístav Pireus so zvyškom Únie. Čínske firmy si tu taktiež môžu preveriť svoje schopnosti a vybudovať si renomé, ktoré im umožní ďalej expandovať do západnej Európy.
Článok pôvodne vyšiel na portáli Euractiv.sk (also available in English).
Zdroj titulnej foto: Wikimedia/Alancrh. CC BY-SA 3.0
