Pandémia urýchlila šírenie propagandy.
Čína nikdy na Slovensku nebola na vrchole politickej agendy. Záujmom vládnucich sociálno-demokratických politikov, ktorí boli pri moci od roku 2006 do marca 2020 s krátkou prestávkou v rokoch 2010 – 2012, bol maximálne rozvoj obchodných interakcií s Čínou, pričom otázky bezpečnosti a ľudských práv zostali často opomenuté.
Ale v roku 2020 zatiaľ sledujeme meniacu sa politiku voči Číne zo strany Slovenska. Táto zmena bola motivovaná dvomi hlavnými faktormi.
Predovšetkým, parlamentné voľby 29. februára pripravili Smer-SD o moc. Nová vláda Igora Matoviča, zostavená zo širokej koalície stredo-pravých strán, ktoré inklinujú k náhľadom na Čínu založeným na hodnotách ako ľudské práva a ochrana demokracie pred čínskymi pokusmi o jej ovplyvňovanie.
Vďaka tejto zmene sme nedávno videli mnohých vládnych politikov požadovať od Číny prepustenie pančhenlámu, druhého najvyššieho mnícha tibetského budhizmu a zároveň politického väzňa od jeho šiestich rokov, dovolenie Taiwanu zúčastniť sa na Svetovom zdravotníckom zhromaždení, a odsúdiť pokusy Pekingu jednostranne zaviesť v Hongkongu bezpečnostnú legislatívu.
Po druhé, Slovensko, ako aj v podstate všetky ostatné krajiny sveta, sa muselo vyrovnať s dopadmi pandémie COVID-19, ktorá obnovila záujem o Čínu, jej vnútornú politiku a medzinárodné ambície.
Tento vývoj sa však neudial vo vákuu bez akejkoľvek reakcie Číny. Naopak, simultánne s meniacou sa slovenskou politikou dochádzalo k čoraz aktívnejším snahám Číny šíriť vlastnú propagandu. Navyše sa zdá, že pandémia bola významným faktorom toho, že čínska ambasáda zmenila svoj prístup k šíreniu propagandy na Slovensku.
#Covid-19
Po rokoch zjavnej absencie na sociálnych médiách si čínska ambasáda vo februári 2020 založila účty na facebooku a twitteri. Tieto aktivity zapadajú do širšieho trendu, keď sa čínski diplomati angažujú na „západných“ sociálnych médiách, aby naplnili Si Ťin-pchingovu direktívu „dobre rozprávať čínsky príbeh“.
Keďže obidva účty na sociálnych sieťach boli zaregistrované vo februári, zatiaľ nemajú veľa sledovateľov, čo obmedzuje ich potenciálny vplyv na slovenskú verejnosť. Tak či onak, prístup čínskej ambasády k sociálnym médiám ilustruje všeobecné rysy, akými sa v poslednom čase vyznačuje prístup Číny ku komunikácii so zahraničným publikom.
Zaujímavé je, že takmer štyridsať percent sledovateľov čínskej ambasády na twitteri si založilo profil v roku 2020, čo naznačuje, že veľká časť z nich sú boty. Okrem toho tvoria veľkú časť sledovateľov ostatné čínske ambasády a diplomati.
Ambasáda, prirodzene, venovala najviac pozornosti pandémii koronavírusu. Viac než polovica tweetov zverejnených od založenia účtu vo februári 2020 obsahovala nejakú podobu hashtagu #Covid-19.
Mnoho týchto tweetov je nízkej kvality a zdá sa, že sú výsledkom automatizovaného prekladu z angličtiny či čínštiny.
Keď Čína vyvracia hoaxy
Zatiaľ čo sa viacerí aktéri (štátni aj mimovládne organizácie) slovenskej bezpečnostnej komunity začali angažovať v strategickej komunikácii ohľadom pandémie a roly Číny pri jej prepuknutí, spustila čínska ambasáda kampaň s cieľom vyvracania údajných mýtov o Číne a pandémii.
Na facebooku a twitteri bolo dosiaľ publikovaných 13 infografík „boriacich“ údajné mýty o pôvode vírusu, efektívnosti a transparentnosti čínskej reakcie na prepuknutie epidémie, reakcie Taiwanu na epidémiu a vplyv Číny na WHO.
Dajú sa charakterizovať ako kombinácia prekrúcania pravdy, dezinformácii a kreatívnej sémantiky. Podobné infografiky a články boli zverejnené čínskymi ambasádami v Berlíne, Varšave či Aténach.
Zaujímavé je, že kampaň mala pôvodne obsahovať 16 „vyvrátených mýtov“, ale skončila pri čísle 13, pravdepodobne v dôsledku pomerne silnej kritickej reakcie slovenskej verejnosti na facebookovej stránke ambasády.
„Pravda“ bola vo všetkých prípadoch založená na nešpecifikovaných vedcoch alebo racionalite, dokonca aj v prípadoch, v ktorých pôvodný „mýtus“ nemal nič spoločné s vedou, ako otázka vstupu Taiwanu do WHO alebo osudu Dr. Li Wen-lianga, lekára z Wu-chanu, ktorý ako prvý zaznamenal prípady zápalu pľúc podobné SARS-u a neskôr bol za „šírenie fám“ stíhaný políciou.
Poslúžili Trend aj Matica
Okrem pôsobenia na sociálnych médiách sa čínska ambasáda tiež spoliehala na tradičnejší prístup k šíreniu propagandy a dezinformácií ohľadom pandémie koronavírusu.
V minulosti sa Čína spoliehala na využívanie lokálnych slovenských médií a politikov. Čínska ambasáda využila časopis Trend na šírenie čínskeho svetonázoru k slovenskej verejnosti. V roku 2019 zakúpila čínska ambasáda reklamný priestor, v ktorom publikovala propagandou pretkaný „advertoriál“ o protestoch v Hongkongu, ktorý si vyslúžil ostrú kritiku ostatných novinárov.
Ambasáda sa chystala v roku 2020 znova využiť priestor v Trende. Redakciu časopisu údajne kontaktovala čínska ambasáda so záujmom zakúpiť si reklamný priestor na publikáciu ďalšieho „advertoriálu“. Na rozdiel od predošlého prípadu, tentoraz editori časopisu nevyhoveli žiadosti, pretože reklama mala obsahovať hrubo zavádzajúce a falošné tvrdenia.
Čeliac odmietnutiu mainstreamových médií sa ambasáda musela uchýliť k okrajovým médiám. V máji 2020 zverejnili Slovenské národné noviny rozhovor s čínskym veľvyslancom Sun Li-ťiem. Rozhovor je zameraný na pozitívnu prezentáciu čínskej rúškovej diplomacie.
Aj keď je dané médium samo osebe marginálne, nesie istú symbolickú hodnotu, lebo ho vydáva Matica slovenská.
Superšíriteľ Blaha
Najväčší dosah propagandy ambasáda dosiahla využívaním lokálnych politikov, na šírenie čínskych názorov. Ide o jeden z kľúčových nástrojov, ktorým Čína dlhodobo ovplyvňuje jej vnímanie v zahraničí.
Notorickým čínskym spojencom na Slovensku je Ľuboš Blaha, poslanec za Smer-SD a proklamovaný marxista, ktorý je známy svojou ostrou protieurópskou a proti-NATO rétorikou.
Blaha uverejnil príspevky na Facebooku ohľadom čínskej rúškovej diplomacie, v ktorých porovnával dodávky rúšok a iných ochranných pomôcok z Číny s údajnou absenciou pomoci zo strany EÚ a USA. Pričom dodávky z Číny označil za „pomoc“, aj keď v drvivej väčšine ide o tovar komerčného charakteru.
Blaha taktiež šíril názor, že vírus pochádza z USA a bol nasadený proti Číne ako biologická zbraň.
Na rozdiel od vlastných príspevkov ambasády na sociálnych médiách mala propaganda a dezinformácie publikované Blahom široký dosah. Príspevok o možnom pôvode vírusu v USA sa páčil 2 800 ľudom a bol zdieľaný 970-krát, čo sú na slovenské pomery vysoké čísla. Navyše bol príspevok zdieľaný stránkami propagujúcimi neonacistický obsah, proruskú propagandu a protiliberálne myšlienky. Dokopy sa môžu pochváliť viac než 5-tisíc interakciami a takmer 100-tisíc sledujúcimi.
Jeden z príspevkov o „čínskej pomoci“ s nadpisom „Keď Európe odrazu pomáhajú všetci tí „zlí“ komunisti“ bol ešte úspešnejší – páčil sa 5 500 ľuďom a bol zdieľaný 1 800-krát. Na sieti myšlienkovo podobných facebookových stránok a skupín (spolu so 140-tisíc sledujúcimi), ktoré príspevok zdieľali, s ním interagovalo 8 500 ľudí.
Zoznam facebookových stránok a skupín, ktoré zdieľali Blahove statusy, ukazuje silnejúce prepojenia medzi pročínskymi a proruskými kanálmi na šírenie dezinformácie a propagandy. Rastúca synergia medzi taktikami týchto dvoch krajín pre hybridnú vojnu v Európe je trendom, ktorý akceleroval počas pandémie koronavírusu.
Môžeme predpokladať, že sociálne siete budú čoskoro hrať kľúčovú úlohu v čínskej komunikačnej stratégii na Slovensku. Ide o trend aj inde vo svete a čínski “vlčí bojovníci” dokonca dosiahli povýšenia, čím sa trend ešte viac posilnil.
Výsledkom toho je, že hybridné hrozby, dezinformácie a propaganda zo strany Číny budú zohrávať čoraz dôležitejšiu rolu v slovenskom bezpečnostnom prostredí.
Anglická verzia článku vyšla v spolupráci s Digital Communication Network v rámci projektu Digital Challenges in the Time of COVID-19 Crisis. Redakčne krátené.
