V novembri minulého roka sa v Nepále konali voľby do ústavodarného zhromaždenia, z ktorých vzišli víťazne Komunistická strana Nepálu a strana Nepálsky kongres. V niektorých okresoch sa volebná účasť vyšplhala až na 80 percent. Nová väčšina teraz stojí pred neľahkou úlohou konečne ukončiť ústavné vákuum v krajine.
Dve najväčšie politické strany sa k moci vrátili po volebnej porážke Maoistov. Lídri Maoistov pritom prehru a kreslá v opozícii prijali relatívne pokojne. Predseda strany Pushpa Kamal Dahal priznal, že po štyroch rokoch premárnených príležitostí sa strana de facto porazila sama a musí si znovu získať dôveru ľudí.
Neúspešné snahy
Väčšinu 90. rokov viedli Nepál v spoločnej koalícii Nepálsky kongres a Komunistická strana Nepálu. Ich neschopnosť adresovať niektoré z kľúčových problémov krajiny však otvorila dvere Maoistom, ktorí v roku 1996 začali povstanie s cieľom zvrhnúť monarchiu a nastoliť v Nepále diktatúru. Uspeli len z časti.
Ich povstanie sa podarilo potlačiť po desiatich rokoch nepokojov, ktoré si vyžiadali životy takmer trinástich tisíc ľudí. Podľa mierovej dohody malo prísť v dohľadnej dobe k prijatiu novej ústavy, aby bol mierový proces úspešne zavŕšený. „V dohľadnej dobe“ však môže trvať dlhšie ako by jeden predpokladal. V Nepále dnes stále platí dočasná ústava z roku 2007, ktorá nahradila pôvodný ústavný dokument z 1990 a zmenila formu vlády z konštitučnej monarchie na parlamentnú republiku. Prechodná fáza, v ktorej sa Nepál odvtedy ocitol, nepriaznivo vplýva na jeho domácu stabilitu a ekonomickú situáciu.
Prvé ústavodarne zhromaždenie bolo zvolené hneď v 2008. Väčšinu poslaneckých kresiel v ňom obsadili Maoisti, no ani po opakovaných snahách sa im s ich návrhom ústavy nepodarilo prejsť hlasovaním v dočasnom parlamente. To sa podpísalo na poslednom volebnom výsledku strany. Aj napriek tomu, že nové zhromaždenie môže čiastočne stavať na základoch pripravených jeho predchodcom, čelí dnes hrozbe rovnakého osudu.
Aký má byť nový Nepál?
Vládna koalícia si verejne predsavzala novú ústavu pripraviť aj schváliť do roka od volieb. 22. január 2015, ich lehota, sa neúprosné blíži, a ako dni ubúdajú, nálada v poslaneckej klubovni klesá. Práce na návrhu sa už teraz výrazne oneskorili. V októbri malo byť pripravené jeho paragrafové znenie otvorené na pripomienkovanie verejnosti.
Celý proces prípravy spomaľuje najmä politický rozkol v otázke federatívneho modelu pre nový Nepál. Dočasnou ústavou bola, okrem zmeny formy vlády a štátneho režimu k pluralitnej demokracii, iniciovaná aj postupná transformácia zriadenia Nepálu z unitárneho na federatívny štát. Nepál je vysoko etnicky aj nábožensky fragmentovaný, čo nevyhnutne prispieva k určitým rozporom a napätiu. Diskriminácia práv marginalizovaných skupín obyvateľstva, vládou, či medzi skupinami navzájom, je v tomto prípade jedným z vážnych problémov ktoré krajinu vnútorne delia. Federalizáciou na báze etnického zloženia územných častí a sekularizáciou štátu, odlukou od cirkvi, by tomu zákonodarcovia chceli do budúcna predísť.
Otázky sa však vynárajú skôr ako ich ústavodarné zhromaždenie vie a stíha riešiť. Aký tvar, počet, či názov majú mať federálne celky? Aká má byť podoba federálnej vlády, súdnictva a volebného systému?
Cestu k ústave Nepálu nemenej komplikujú jeho susedia, India a Čína. Tí v ústavodarnom procese sami hája vlastné záujmy a cez domácich politických aktérov skryto súperia o vplyv v himalájskej štáte. Model novej federácie hrá aj tu svoju rolu. Pre bezpečnosť Indie a Číny je najvhodnejšia organizácia Nepálu so silným centrum, čo by im umožnilo jednoduchšie smerovať zahraničnú politiku. Obávajú sa vzniku viacerých drobných, do neistej miery autonómnych jednotiek, ktoré by sa časom mohli odkloniť od línie politiky Káthmandu a komplikovať tak situáciu spätne Pekingu a Naí Dillí.
Prijatie novej ústavy pre Nepál si dnes viac ako kedykoľvek predtým žiada širší politický konsenzus. Časť ústavodarného zhromaždenia sa napr. proti federalizmu stavia úplne a zasadzuje sa o návrat k monarchii. Je preto pravdepodobné, že koalícia Kongres-Komunistická strana bude potrebovať podporu opozície a Maoistov aby ústavu zhromaždením pretlačila včas.
Déjà vu
Ak podpora vládnej koalícii príde, nebude zadarmo. Dva samostatné kvázi-tribunály, Komisia pravdy a zmierenia a Komisia pre zmiznutia, sa snažia šetriť zločiny občianskej vojny. Desaťročie povstania Maoistov si vyžiadalo mnoho obetí. Odhadom až 1,300 ľudí je ešte aj dnes stále nezvestných.
Ústavodarné zhromaždenie pôvodne súhlasilo s udelením amnestie za spáchané zločiny, vrátane vrážd a mučenia. Jedine znásilnenie malo byť z amnestie vylúčené a ponechané v jurisdikcii súdov. Ľudsko-právne organizácie však vytrvalo nástoja na treste pre vinníkov. Maoisti naopak chcú, aby sa milosť vzťahovala bezpodmienečne na všetky prípady. Argumentujú, že vojna bola politickým konfliktom a stíhanie páchateľov, nech by nimi mal byť ktokoľvek, by bránilo v procese zmierenia. Problematika integrácie a rehabilitovania maoistických povstalcov tak tiež blokuje rokovania o ústave. Že ústavodarné zhromaždenia stihne uzávierku, ktorú si samo dalo, sa preto čím ďalej tým viac javí nereálne.
Image Credit: Samsujata
