Článok Mateja Šimalčíka publikovaný na portále Euractiv:
Slovensko nie je pripravené na vzťahy s čoraz mocnejšou Čínou. Týchto desať krokov to pomôže zmeniť.
Moc Číny rastie
Európa sa prebudila a zistila, že robiť biznis s Čínou má aj tienisté stránky. Tie spočívajú napríklad v cielenom nákupe európskych firiem, ktoré môžu byť vnímané ako strategické, prípadne disponujúce pokročilými technológiami. Jasným výsledkom tohto zistenia je návrh Komisie zriadiť mechanizmus na posudzovanie investícií z tretích štátov a ich vplyvu na bezpečnosť a verejný poriadok v EÚ.
Cieľom nasledujúceho článku nie je hodnotiť samotný mechanizmus navrhovaný Komisiou. Za zmienku však stojí postoj, ktorý k nemu zaujala slovenská vláda. Podľa Riadneho predbežného stanoviska SR z dielne ministerstiev hospodárstva a financií je totiž pozitívne, „že sa nepožaduje, aby členské štáty povinne prijali mechanizmus preverovania priamych zahraničných investícií, ani sa v ňom nepredpisujú vyčerpávajúce vecné, či procedurálne prvky mechanizmov preverovania.“
Stanovisko k návrhu mechanizmu preverovania investícii dokonale ilustruje zásadnú nepripravenosť Slovenska na vzťahy s čoraz mocnejšou a aktívnejšou Čínou, z ktorej sa stáva globálny politický hráč, a ktorá u nás bude stále viac prítomná. Na Slovensku takmer vôbec neprebieha odborná debata o vzťahoch Slovenska s Čínou, ani o tom, aké sú vlastne naše vlastné záujmy voči Číne. Z veľkej časti je to spôsobené tým, že na Slovensku je akútny nedostatok kapacít so znalosťami modernej Číny.
Výsledkom je, že medzi kľúčovými ministerstvami a politickými stranami neexistuje konsenzus o tom, ako by mala vyzerať slovenská politika voči Číne a čo sú jej základné východiská.
Faktom však je, že čínska moc narastá. Mocnejšia Čína má čím ďalej tým viac svojich záujmov lokalizovaných okolo celého sveta, pričom stredná Európa nie je výnimkou. Zníženie dostupných eurofondov otvára Číne dvere k zvýšeniu svojho vplyvu na Slovensku a vo zvyšku strednej Európy. Zaplaviť strednú Európu ešte väčším objemom peňazí, ako už od EÚ dostáva, však nie je realistickým riešením tejto situácie.
Desať dôležitých krokov
Slovenská nepripravenosť nie je nezvrátiteľná. Aby sme sa s narastajúcou čínskou aktivitou v Európe vedeli vyrovnať, efektívne manažovať čínsky vplyv a získať čo najviac benefitov zo vzájomných vzťahov, je nutné, aby Slovensko zahrnulo do svojej politiky voči Číne týchto desať odporúčaní:
1. Čína nie je čierno-biela. Vnímanie Číny ako automatickej hrozby alebo jednostrannej príležitosti je zásadnou prekážkou formovania úspešnej zahraničnej politiky voči Číne, nakoľko verejnú debatu o nej polarizuje. S týmto problémom sa v našom regióne stretáva najmä Česká republika, kde je debata o Číne silno spolarizovaná, spolitizovaná a ovládaná stereotypmi.
2. Čínske investície nie sú všeliek pre záchranu ekonomického rozvoja krajiny. Doterajšie skúsenosti Slovenska o ostatných krajín v regióne ukazujú, že čínske investície len málokedy idú do sektorov ekonomiky, ktorým by prospeli v ich ďalšom rozvoji. Slovenská politika smerom k Číne bola pritom doteraz motivovaná najmä vidinou ekonomického zisku, v dôsledku čoho boli politické a bezpečnostné implikácie vzťahov s Čínou v pozadí záujmu politickej reprezentácie.
3. Je nevyhnutné definovať strategické odvetvia priemyslu, v ktorých by zahraničné investície Číny podliehali detailnejšiemu skrutíniu (ide o už spomínaný mechanizmus posudzovania investícií). Ako strategické odvetvie by mali byť definované aj médiá. Česká skúsenosť s čínskymi investíciami do médií totiž ukazuje, že vstup čínskej CEFC do spoločnosti Empresa Media mal negatívny vplyv na objektivitu médií vo vzťahu k Pekingu. TV Barrandov a časopis Týden totiž od vstupu CEFC do ich vlastníckych štruktúr začali o Číne informovať výhradne v pozitívnom duchu.
4. Je nutné rozvíjať inkluzívnu debatu o slovensko-čínskych vzťahoch. Nevyhnutnou súčasťou toho je aj rozvoj žurnalistiky so zameraním na čínske pôsobenie na Slovensku a v EÚ. Výskum ukazuje, že slovenské média produkujú len pramálo originálneho obsahu o Číne. Väčšinu mediálneho obsahu tvoria články prevzaté zo zahraničných tlačových agentúr. Mediálna debata o Číne je následkom toho deformovaná a absentujú v nej témy týkajúce sa našich vlastných vzťahov s Čínou (slovensko-čínske vzťahy boli témou len ôsmich percent článkov, ktoré sa venovali Číne).
5. Na Slovensku máme momentálne akútny nedostatok ľudí so znalosťami modernej Číny, jej politiky, ekonomiky či jazyka. Preto musíme dbať na rozvoj analytických kapacít so znalosťami problematiky súčasnej Číny a jej domácej i zahraničnej politiky, keďže tie sú nevyhnutným predpokladom úspešného nastavenie slovenskej politiky voči Číne.
6. Súčasťou rozvoja analytických kapacít musí byť podpora rozvoja ľudských zdrojov v oblasti posudzovania vplyvu čínskych investícií na Slovensko. Posudzovanie investícií by malo zahŕňať nielen vplyv na ekonomiku, ale aj na slovenské politické a bezpečnostné záujmy. V kontexte navrhovaného mechanizmu posudzovania investícii je vhodné, aby Slovensko zriadilo svoj vlastný mechanizmus a nespoliehalo sa len na mechanizmus Komisie. Ten totiž bude posudzovať len tie investičné zámery, ktoré môžu mať vplyv na projekty s významom pre EÚ.
7. Posudzovanie čínskych investícií však nesmie skĺznuť do roviny apriórneho odmietania všetkého čínskeho. Účelom posúdenia má byť zisťovanie, či hrozby spojené s investíciou neprevažujú nad ekonomickými benefitmi. Cieľom procesu pritom má byť aj zvyšovanie transparentnosti investičných zámerov týkajúcich sa kritickej infraštruktúry či strategických podnikov. Posudzovanie investícií by taktiež nemalo viesť k enormnému zvyšovaniu byrokratickej záťaže pre slovenských podnikateľov.
