Koľko je v Číne peňazí?
Jednou z hlavných ekonomických správ posledných dní je údaj o obrovskom odleve peňazí z Číny. Len v auguste odišlo z krajiny 94 miliárd dolárov, od začiatku roka je to takmer 500 miliárd. Nesporne sú to kvantá peňazí, aby sme však vedeli reálne posúdiť ich rozmer, musíme si ho zasadiť do kontextu. Preto treba začať s otázkou: koľko je v Číne vlastne peňazí?
Peňažná zásoba sa meria menovými agregátmi, označovanými písmenom M a číslicou. V každej krajine sa používa iná definícia, najčastejšie ale platí, že pod agregátom M1 sa rozumejú bankovky, mince a peniaze na bežných účtoch, a pod agregátom M2 všetko to, čo je v M1 plus termínované vklady. M2 sa naviac všeobecne vníma ako najspoľahlivejšie meradlo likvidných aktív v ekonomike.
Podľa čínskeho štatistického úradu bolo v júli v ekonomike 133 biliónov juanov (21 bilónov dolárov). To je najviac zo všetkých krajín na svete. V USA, ktoré sú na druhom mieste, bolo k rovnakému dátumu 12 biliónov dolárov, o 40% menej menej než v Číne.
Pomer M2 k celkovému hrubému domácemu produktu je meradlom finančnej hĺbky ekonomiky. Čím vyšší je tento pomer, tým likvidnejší je trh. Aj v tomto ukazovateli je Čína medzi najväčšími ekonomikami na prvom mieste.
Image Credit: Trading Economic
Finančná represia
Dôvodom tak veľkej monetizácie čínskej ekonomiky je fakt, že vláda používa politiku finančnej represie, ktorá neumožňuje vývoj širšieho spektra sporiacich produktov a umelo udržuje nízke úrokové sadzby. Táto politika spôsobuje, že sporitelia (domácnosti) majú záporný reálny výnos na termínovaných vkladoch, keďže úrok je nižší ako inflácia. Naopak, je to výhodné pre štát a firmy, ktoré si požičiavajú peniaze za veľmi výhodných podmienok. Podľa niektorých ekonómov je to dokonca druh nepriameho zdanenia, keďže obyvatelia nedobrovoľne požičiavajú štátu peniaze za pre štát veľmi výhodných podmienok.
Súkromné firmy a domácnosti majú taktiež obmedzený prístup k úverom, preto ak plánujú do budúcnosti vyššiu investíciu, musia najprv zhromaždiť veľké úspory. Ďalším faktorom, ktorý zvyšuje množstvo úspor a hotovosti, je sporenie na dôchodok. Na rozdiel napríklad od Spojených štátov, kde polovica ľudí drží úspory na dôchodok v podobe akcií (či už priamo, alebo cez podielové fondy), v Číne vlastní akcie len každý tridsiaty obyvateľ a tento pomer sa veľmi nezmenil ani počas raketového rastu čínskych búrz v prvej polovici roka.
V neposlednom rade je dôležitý aj fakt, že je v Číne malý výber finančných nástrojov, do ktorých by mohli domácnosti investovať. Preto keď napríklad Alibaba zaviedla v lete 2013 online nástroj na wealth management, Yu’e Bao, do šiestich mesiacov v ňom bolo 40 miliárd dolárov.
Modernizácia finančného sektoru bola hlavným bodom Tretieho pléna Komunistickej strany roku 2013. Prijaté opatrenia smerujú k liberalizácii odvetvia a určite ovplyvnia aj množstvo hotovosti v krajine. Posledné údaje o spomaľovaní ekonomiky vyvolávajú devalvačný tlak na yuan a strach u investorov, ktorí sa snažia dostať svoje peniaze z krajiny. Masívny únik kapitálu može zásadne znížiť objem peňazí v čínskej ekonomike ešte skôr, než sa prejavia vládne opatrenia.
Photo Credit: MichaelCoghlan/flickr
