Premiér Abe si chce zabezpečiť zahraničnopolitické dedičstvo.
Už prvý mesiac nového roku bol v japonskej zahraničnej politike bohatý na udalosti. Od stagnácie v otázke sporu o Severné teritóriá s Ruskom, opätovné vyhlásenie o vôli stretnúť sa s Kim Čong-unom až po potvrdenie trendu zhoršujúcich sa vzťahov s Južnou Kóreou.
Po viac než 200 rokoch dôjde 30. apríla 2019 v Japonsku k abdikácii cisára. Akihito sa vzdá trónu najmä pre vysoký vek a obavu z neschopnosti ďalej vykonávať svoje cisárske povinnosti.
S nástupom jeho syna Naruhita sa začne od 1. mája nové obdobie. Súčasné obdobie Heisei, čo znamená všadeprítomný mier, prenieslo Japoncov koncom studenej vojny, americkou globálnou dominanciou, ekonomickým a mocenským rastom Číny, ale aj zvyšku východnej a juhovýchodnej Ázie.
Aj keď meno a s ním spojená symbolika novej éry japonských dejín ešte nie je známe, je jasné, že bude výrazne iná. Napätie v regióne rastie, no nie len tam. Premiér Šinzó Abe má vykročené stať sa najdlhšie slúžiacim premiérom v japonských dejinách, avšak jeho ambície sa tam nekončia.
Zjavne túži dosiahnuť aj výrazný zahraničnopolitický úspech. Ten mu však zatiaľ uniká.
Prelomiť škrupinu nedôvery
Istá možnosť sa mu núkala v čase, keď vrcholilo napätie v súvislosti s testmi rakiet a rozvojom severokórejského jadrového arzenálu. Po eskalácii situácie na Kórejskom polostrove zaujal Abe tvrdý postoj k Severnej Kórei a tlačil na dôsledné dodržiavanie sankcií.
Presuny lietadlových lodí, neobvyklá diplomacia amerického prezidenta cez twitter, to všetko nenasvedčovalo, že dôjde k historickému summitu Donalda Trumpa a severokórejského lídra v júni 2018.
Následné zlepšenie vzťahov medzi Južnou a Severnou Kóreou sprevádzané množstvom symbolických gest, ponechalo premiéra Šinza Abeho vo vákuu, s jeho tvrdou politikou zameranou na denuklearizáciu polostrova na strane jednej a snahou o navrátenie Japoncov unesených Severnou Kóreou na strane druhej.
S Kimom sa doteraz nestretol a jeho priority, tlmočené prezidentom Trumpom, museli ustúpiť americkým záujmom. V reakcii na nepriaznivú situáciu vyjadril japonský premiér ochotu sa stretnúť s Kim Čong-unom. Túto ponuku zopakoval so slovami, že by rád „prelomil škrupinu vzájomnej nedôvery“.
Ústretové vyjadrenie však bolo podmienené vyriešením otázky unesených Japoncov.
Štyri ostrovy u Rusov
Momentálne sa zdá, že vytúženým zahraničnopolitickým úspechom by mohlo byť vyriešenie sporu s Ruskom, ktoré na konci druhej svetovej vojny obsadilo japonské Severné teritóriá, známe aj ako Kurilské ostrovy.
V dôsledku tohto sporu Japonsko s Ruskom dodnes nepodpísali mierovú zmluvu. Vojnový stav ukončili až v roku 1956 podpísaním deklarácie, ktorá zároveň obnovila diplomatické vzťahy medzi Japonskom a Sovietskym zväzom.
Súčasťou deklarácie bol aj záväzok pokračovať vo vyjednávaní o mierovej zmluve a riešení teritoriálnych sporov. Japonci si nárokujú štyri ostrovy – Etorufu, Kunashiri, Shikotan a Habomai. Vladimir Putin a Šinzó Abe intenzívne rokovali o riešení teritoriálnej otázky, avšak ruská anexia Krymu a následné sankcie celý proces utlmili.
Putin na jeseň 2018 navrhol obnovenie rokovaní na najvyššej úrovni, ktoré by mali smerovať k uzavretiu mierovej zmluvy, a teda aj vyriešeniu japonských nárokov. Štátnikov čaká náročná úloha nájsť kompromis medzi tým, čo bude Japonsku stačiť, a tým, čo budú Rusi ochotní tolerovať.
Polohou strategicky významné ostrovy by v prípade navrátenia Japonsku mohli poslúžiť aj ako americké vojenské základne, čo Rusko vníma ako hrozbu.
Okrem teoretickej možnosti rozmiestnenia amerických vojakov alebo zbraňových systémov je problémom aj verejná mienka v Rusku, ktorá je silno proti navráteniu ostrovov. Putin tak naráža na vlastnú politiku obnovy ruskej „veľkosti“ z čias ZSSR.
Na druhej strane je ruským záujmom posilnenie spolupráce s Japonskom v hospodárskej oblasti, aby vyvážili čínsky vplyv vo východnej časti štátu.
Ozveny druhej svetovej
Čo sa javí ako najvypuklejší Abeho zahraničnopolitický problém, sú vzťahy s Južnou Kóreou. Od nástupu prezidenta Muna sa vzájomné vzťahy oboch štátov výrazne zhoršili. Dôvodom sú historické spory, najmä kórejské odmietnutie dohody z roku 2015 ohľadom sexuálnych otrokýň pracujúcich počas druhej svetovej vojny v japonských armádnych nevestincoch.
Veľmi aktuálne je taktiež nedávne rozhodnutie kórejského najvyššieho súdu, ktorý priznal štyrom Kórejčanom nárok na odškodné od japonskej oceliarne za nútenú prácu počas druhej svetovej vojny. To Japonci označili za porušenie vzájomnej dohody z roku 1965, ktorej súčasťou bolo aj vyrovnanie sa s reparáciami.
Potvrdením trendu zhoršujúcich sa vzťahov bolo vynechanie Južnej Kórey z prejavu premiéra Abeho pri príležitosti otvorenia zasadnutia parlamentu, posledného za vlády cisára Akihita. V predchádzajúcich príhovoroch venoval Abe Južnej Kórei výraznejšiu časť, v ktorej zdôrazňoval „future-oriented“, teda do budúcnosti orientované vzťahy.
Niektorí kórejskí experti obviňujú Abeho zo zámerného zhoršovania vzťahov, aby presadil revíziu mierovej ústavy a mohol pokračovať v zvyšovaní výdavkov na obranu. Tie dosahujú každý rok rekordnú sumu, avšak v relatívnych hodnotách sa pohybujú okolo jedného percenta HDP.
Južná Kórea pritom v roku 2018 v rebríčku vojenskej sily zosadila Japonsko zo 7. priečky.
Môžeme očakávať, že bez ohľadu na Abeho prípadné úspechy so Severnou Kóreou alebo s Ruskom, bude nové japonské obdobie poznačené turbulentnými vzťahmi v regióne a narastajúcim napätím medzi jednotlivými aktérmi.
Článok pôvodne vyšiel v denníku SME.
