Primátor Osaky Toru Hashimoto sa 20. októbra stretol s lídrom ultrapravicovej skupiny Zaitokukai, Makoto Sakuraiom. Hovoriť mali o probléme „hatespeech“ – nenávistných prejavov, ktoré v poslednom čase v Osake a širšie v Japonsku mediálne zosobňuje práve Sakuraiova skupina.
Nestihla však uplynúť ani minúta a oboch mužov od seba musela odtrhnúť ochranka. Debata tak takmer skončila skôr než stihla začať a s ohľadom na jej tému celkom príznačne, urážkami.
Kam siahajú hranice slobody prejavu?
Hatespeech je prejav, ktorý napáda osobu alebo skupinu na základe im spoločného znaku. Napríklad pohlavia, etnického pôvodu, alebo sexuálnej orientácie. Stretnutie na radnici v Osake sa konalo vo svetle znepokojivého nárastu prípadov nenávistných prejavov, hatespeechu, voči kórejským obyvateľom mesta.
Neskrátená verzia názvu skupiny Zaitokukai v preklade doslova znamená „občania proti právam pre etnicky kórejských rezidentov v Japonsku.” (z japonského „Zainichi Tokken o Yurusanai Shimin no Kai”) Zaitokukai samozvane bojuje proti „privilégiám“ pre menšinové etniká. Hlavne právu voliť, či prístupu k sociálnej starostlivosti, poskytovanej dnes približne pol miliónu ne-naturalizovaných etnických Kórejcov. Minority však v Japonsku tvoria len menej ako 2% populácie.
Tento rok skupina zaujala pozornosť médií hneď viackrát. Najmä v súvislosti s kontroverzným zhromaždením pred bránami severokórejskej základnej školy v Kyote, ktoré organizovala. V júli Najvyšší súd v Osake rozhodol, že zhromaždenie rasovo diskriminovalo žiakov školy kórejského pôvodu a hatespeech nepožíva ochranu slobody prejavu v bezprostrednej blízkosti školských zariadení. Rozhodnutím tiež súd Zaitokukai nariadil zaplatiť 12 miliónov jenov (111 tisíc amerických dolárov) na odškodnom rodinám žiakov.
Podobne rázny postoj autorít v tejto otázke je zatiaľ skôr ojedinelý. Osaka, s veľkou kórejskou menšinou, by sa mohla stať prvým mestom, ktoré do slobody prejavu zasiahne a hatespeech zakáže. Tichou obavou zostáva strach z potenciálneho zneužitia zákona regulujúceho takéto prejavy. Napríklad obmedzením proti-nukleárnych demonštrácii. Mnohí považujú hatespeech za súčasť slobody prejavu a tú mienia brániť bez ohľadu na slobody a práva iných.
Prehliada Japonsko problém?
Hladina prejavov hatespeech v uliciach a na sociálnych sieťach v Japonsku v poslednej dobe stúpa. Na proti-kórejských zhromaždeniach počuť skandovanie mrazivých hesiel ako „vypadnite z našej krajiny“, či „zabiť, zabiť, zabiť Kórejcov“. Demonštranti sa však doteraz vždy zdržali násilia. Výbor OSN pre odstránenie rasovej diskriminácie v auguste vyzval Japonsko, aby riešilo „prejavy rasizmu a podnecovanie k rasovo motivovanému násiliu v spoločnosti.“
Japonský právny poriadok v súčasnosti rozoznáva len úpravu šírenia klebiet a hrozieb. Tieto kategórie sa ale nevzťahujú na nenávistné prejavy proti „všeobecnej skupine ľudí“. Krajina je pritom členom Medzinárodného dohovoru OSN o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie. Vláda doteraz zaujímala stanovisko, že problém hatespeech v Japonsku nie je prítomný natoľko, aby mal byť kriminalizovaný. Národná policajná agentúra však už v roku 2009 v správe o verejnej bezpečnosti upozorňovala na nárast podobných prípadov.
Zhromaždenia nacionalistov, demonštrujúcich s národnými vlajkami v rukách, sú zatiaľ skutočne zriedkavé. Malé do počtu aj účasti. Pre porovnanie, proti-nukleárne protesty po havárii jadrovej elektrárne vo Fukušime v 2011 dostali do ulíc desiatky tisíc ľudí. Aj napriek tomu však nenávistné protesty vzbudzujú pozornosť. Neobvyklými nie sú ani proti-demonštrácie na obranu menšín, ktoré sa stali terčom ultrapravicových skupín.
Nacionalizmus vo východnej Ázii
Proti-kórejské nálady v Japonsku podnecujú napäté vzťahy s Južnou Kóreou kvôli problematike nútenej prostitúcie kórejských žien japonskou cisárskou armádou počas druhej svetovej vojny, ako aj so Severnou Kóreou, pre režimom unesených japonských občanov v 80. rokoch. Tón rozhovorov medzi Tokiom a Soulom budú navyše ešte dlho udávať krivdy japonskej koloniálnej agresie a okupácia Kórejského polostrova v rokoch 1910-1945.
No Japonsko zďaleka nie je jedinou krajinou regiónu, kde môžeme pozorovať silnejúcu prítomnosť nacionalizmu a nacionalistických prejavov. V Číne v roku 2012 po znárodnení sporných ostrovov Diaoyu/Senkaku japonskou vládou, vyústila vlna proti-japonských nálad až do ničenia japonských podnikov a obťažovania turistov. V uliciach Južnej Kórey zase len nedávno demonštranti na protest pálili japonské vlajky a podobizne premiéra Shinza Abeho. Hatespeech preto pravdepodobne tak skoro z miest východnej Ázie nadobro nevymizne.
Primátor Toru Hashimoto, ktorý dnes v Osake bojuje proti nenávistným prejavom a diskriminácii, je príkladom, aká tenká môže byť hranica medzi oboma tábormi. Hashimoto je sám pravicovým politikom a do septembra tohto roka viedol nacionalistickú stranu Nippon Ishin no Kai. Známe sú jeho kontroverzné vyjadrenia, napríklad o nevyhnutnosti práve spomínanej nútenej prostitúcie počas vojny pre „udržanie disciplíny vojakov, ktorí v nej každý deň riskovali svoje životy“.
Image Credit: Wikicommons
