Slovensko ako nový vyzývateľ Číny v otázkach ľudských práv

Home Publikácie CEIAS Insights SK Slovensko ako nový vyzývateľ Číny v otázkach ľudských práv
+

Zo Slovenska sa po februárových voľbách postupne stáva hlasný kritik porušovania ľudských ‎práv v Číne.‎

V novembri 2017 slovenský premiér Robert Fico vyhlásil: „Musí nám ‎záležať na tom, aby naše vzťahy s Čínou boli partnerské, priateľské a ak budeme ‎tejto destinácii venovať dostatočnú pozornosť, môže to priniesť ovocie.“ Tento ‎výrok celkom presne ilustruje podstatu vzťahov Slovenska s Čínou za posledných ‎‎15 rokov, keď krajinu riadili politici SMER-SD Robert Fico (2006-2010, 2012-2018) a jeho ‎nástupca Peter Pellegrini (2018-2020).‎

Počas tohto obdobia boli otázky spojené s ľudskými právami prinajlepšom ‎akýmsi dodatkom zahraničnej politiky, prinajhoršom zbytočne vyrušovali od ekonomickej spolupráce. Akákoľvek forma disentu zo strany ‎domácich politických aktérov sa stretla s prísnou kritikou. Po rokoch ignorovania ‎ľudských práv v slovenskej zahraničnej politike voči Číne sme sa však v roku 2020 stali ‎svedkami toho, ako sa zo Slovenska stáva jeden z najhlasitejších kritikov Číny ‎v Európe.‎

Boj za práva

V priebehu pár mesiacov od februárových volieb slovenská politická reprezentácia namietala proti čínskym ‎dezinformáciám a zneužívaniu rúškovej diplomacie vo svetle pandémie COVID-19, vyzvala ‎Čínu, aby prepustila pančenlámu a ďalších politických väzňov, podporila ‎pristúpenie Taiwanu k Svetovej zdravotníckej organizácii, a odsúdila ‎jednostranné vnútenie bezpečnostnej legislatívy Hongkongu zo strany Pekingu.‎

Slovenskí poslanci a poslankyne z Národnej rady aj Európskeho parlamentu boli jednou z ‎najväčších skupín signatárov spoločného vyhlásenia o zjavnom porušení Čínsko-Britského spoločného vyhlásenia, medzinárodnej zmluvy na základe ktorej Británia vrátila Číne územie Hongkongu, ktoré inicioval lord Patten, ‎posledný britský guvernér Hongkongu.

K 24. máju (druhému dňu od otvorenia ‎vyhlásenia k podpisom) boli ‎slovenskí politici hneď po britských druhou najväčšou skupinou signatárov. Medzi nimi figurovali aj dvaja podpredsedovia slovenského ‎parlamentu – Juraj Šeliga a Gábor Grendel. Slovensko v tom čase svojou aktivitou predstihlo aj USA, Kanadu alebo Austráliu, krajiny, kde je ‎Čína významnejšou politickou témou než na Slovensku.

Aj po postupnom náraste počtu podpisovateľov slovenskí poslanci naďalej ostávajú jednou ‎z najzastúpenejších skupín, a to aj napriek tomu, že Slovensko nemá na rozdiel ‎od iných signatárov (z európskych krajín za zmienku stoja obzvlášť Česko ‎a Švédsko) žiaden otvorený politický konflikt s čínskou vládou.‎

I keď gro aktivít sa dialo na úrovni poslancov, novo nájdená odvaha postupne prechádza aj do exekutívy. Po tom, ako bol v Pekingu prijatý národný bezpečnostný zákon o ‎Hongkongu, Slovensko bolo jednou z 27 krajín, ktoré podpísali spoločné ‎vyhlásenie adresované Rade OSN pre ľudské práva žiadajúce Čínu o prehodnotenie prijatia ‎tohto zákona. Slovensko bolo jedinou krajinou z regiónu strednej Európy, ktorá ‎toto vyhlásenie podpísala.‎

Okrem otázky ľudských práv sú si slovenskí politici čoraz viac vedomí ‎bezpečnostných hrozieb spojených s Čínou. Štátny tajomník Ministerstva obrany Marián Majer ‎dokonca v jednom rozhovore uviedol, že Čína bude s najväčšou ‎pravdepodobnosťou predmetom novej bezpečnostnej stratégie krajiny, čo je ‎úplne nový rozmer uvažovania o slovenskej bezpečnostnej politike.‎

Hodnota neexistujúcich exportov bravčového mäsa

Takýto postoj však nebol vždy normou slovenského prístupu k Číne. Pred rokom 2020 ‎bola otázka ľudských práv iba zriedka predmetom slovenskej politiky. Tu sa do ‎popredia dostávajú tri udalosti. ‎

V roku 2009, keď čínsky prezident Hu Jintao navštívil Slovensko, pred ‎Grasalkovičovým palácom, sídlom prezidenta Slovenskej republiky, ho privítali dva ‎davy. Skupina slovenských aktivistov a aktivistiek protestovala proti porušovaniu ľudských ‎práv v Číne, najmä v Tibete, a proti prenasledovaniu vyznávačov Falun Gong. ‎Zároveň sa na námestí zhromaždila skupina Číňanov a Číňaniek ‎povzbudzujúca Hua.

Stretnutie oboch skupín vyústilo do násilného stretu, zatiaľ čo ‎polícia sa prizerala, ako členovia čínskej diaspóry bijú aktivistov. Nakoniec polícia ‎zadržala šesť aktivistov a troch Huových podporovateľov, a to napriek ‎materiálnym škodám a zraneniam spôsobeným skupine aktivistov, v ktorej bolo ‎aj niekoľko opozičných politikov.‎

V roku 2016 mal prezident Andrej Kiska súkromné stretnutie s dalajlámom. ‎Prirodzene, toto stretnutie Čínu nahnevalo. Ešte viac hnevu však Kiska ‎vzbudil u vtedajšieho predsedu vlády Fica, ktorý túto udalosť premenil na ‎domácu politickú otázku, keď Kisku obvinil z ohrozenia slovenských ‎hospodárskych vzťahov s Čínou. Fico dokonca zašiel tak ďaleko, že tvrdil, že ‎potenciálne významný čínsky investor prestal komunikovať s vládou v dôsledku ‎návštevy dalajlámu. Fico však verejnosti nikdy neposkytol žiadne informácie o tomto ‎údajnom investorovi. Je však zaujímavé, že po stretnutí sa obchodná pozícia ‎Slovenska voči Číne naopak zlepšila.‎

Podobný scenár sa odohral aj v lete 2019, keď čerstvo zvolená prezidentka ‎Zuzana Čaputová kritizovala porušovanie ľudských práv v Číne počas ‎stretnutia s čínskym ministrom zahraničných vecí Wangom Yi. Čaputovej bolo ‎okamžite vyčítané, že ohrozuje slovenskú ekonomiku, najmä poľnohospodársky ‎vývoz.

Čerešničkou na torte tejto absurdnej reakcie bolo vyjadrenie predsedu ‎Slovenskej národnej strany Andreja Danka, ktorý vyhlásil, že „ak mi volá ‎Matečná [v tom čase ministerka pôdohospodárstva] vystrašená, že prebieha ‎certifikácia bravčového mäsa do Číny a Slovensko má zápornú obchodnú ‎bilanciu, myslím si, že individuálne hrdinstvo na útok do Čínskej ľudovej ‎republiky nie je na mieste.“

Absurditu tohto výroku iba podčiarkuje skutočnosť, ‎že poľnohospodárstvo predstavuje iba nepatrný podiel na slovenskej ekonomike, ‎a teda akýkoľvek vývoz bravčového mäsa by mal na obchodnú bilanciu s Čínou ‎iba zanedbateľný vplyv. Netreba ani dodávať, že certifikácia ošípaných neprešla; ‎nie však kvôli Čaputovej kritike, ale preto, že vláda nedokázala zabrániť šíreniu afrického moru ošípaných v krajine.‎

Tieto tri udalosti majú spoločného menovateľa. Ukazujú, že slovenské politické ‎vedenie bolo ochotné zatvárať oči pred ľudskými právami v Číne – a hodnotami ku ktorým sa Slovensko hlási- s cieľom dosiahnuť domnelú priaznivejšiu pozíciu pre ‎slovenské podniky.‎

Trvalá zmena politiky?‎

Zmenu prístupu k Číne tak, aby bol viac orientovaný na hodnoty, uľahčili dva ‎faktory – domáca politická zmena a vonkajší šok spôsobený pandémiou COVID-‎‎19.‎

‎29. februára Slovensko zachvátila volebná revolúcia, ktorá vyústila do zosadenia ‎sociálnych demokratov, ktorí dominovali v slovenskej politike takmer 15 rokov. ‎Vládu prevzala široká koalícia liberálnych, stredopravých a populistických strán. ‎Výskum Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií ukázal, že existuje jasná ‎hranica v politike voči Číne medzi stranami SMER-SD a SNS na jednej strane, a demokratickými ‎stredopravými stranami na strane druhej. Zatiaľ čo prvú skupinu možno ‎charakterizovať ako zisku-chtivých pragmatikov, druhá skupina kladie oveľa väčší ‎dôraz na zahraničnú politiku založenú na hodnotách. ‎

Čína nikdy nebola dôležitou otázkou slovenskej zahraničnej politiky. Šírenie ‎pandémie COVID-19 a s ňou spojená dezinformačná infodémia a ‎propagandistická kampaň Pekingu však upriamili pozornosť na Čínu medzi ‎politikmi, odborníkmi i laickou verejnosťou. ‎

Slovensko sa tak v priebehu pár mesiacov stalo pomerne hlasným kritikom ľudskoprávnej situácie v Číne. Medzi medzinárodne uznávaným morálnym vodcovstvom prezidentky ‎Čaputovej a vznikajúcim politickým konsenzom, že o porušovaní ľudských práv ‎v Číne nemožno mlčať, by sa Slovensko mohlo stať jedným z najhlasnejších ‎kritikov režimu Čínskej komunistickej strany v Európe. Nakoľko Slovensko patrí ‎medzi štáty EÚ menej závislé od Číny, má dobré predpoklady na zaujatie pozície ‎morálneho vodcu, z čoho môže profitovať vďaka vylepšenému imidžu medzi svojimi spojencami ako aj inými ázijskými partnermi.

Aby však krajina mohla dlhodobo profitovať z lepšieho imidžu medzi svojimi ‎partnermi v EÚ a spojencami NATO, musí Slovensko zobrať svoju ‎novonadobudnutú horlivosť a uplatniť ju aj pri náročnejších bezpečnostných ‎otázkach, ako je budovanie sietí 5G, prístup spoločnosti Huawei na trh, alebo ‎ preverovanie investícií, ktoré doteraz neboli na popredných miestach ‎politického záujmu.

  • Matej Šimalčík is Executive Director of CEIAS. In his research, he focuses on Chinese foreign and security policy, strategic culture, territorial conflicts, and relations between China and Europe. He is a member of ChinfluenCE, a regional initative aimed at monitoring China’s economic and political influence in Central Europe, where he acts as national coordinator for Slovakia. Previously he served as a legal counsel to the Slovak branch of Transparency International.