Slovenské univerzity majú čínsky problém, o ktorom nevedia

Home Publikácie CEIAS Insights SK Slovenské univerzity majú čínsky problém, o ktorom nevedia
+

Je to pár dní, čo sa v médiách objavila tlačová správa Technickej univerzity v Košiciach (TUKE) o tom, že v spolupráci s čínskym technologickým gigantom Huawei založí spoločné centrum na výskum umelej inteligencie.

Aj keď výskumná spolupráca s čínskymi subjektami môže byť za istých okolností prospešná, partnerstvo TUKE a Huawei je príkladom, ktorý prináša viac rizík ako možného osohu.

Čína ma záujem hlavne o technické odbory

TUKE pritom nie je zďaleka jedinou slovenskou univerzitou, ktorá udržiava väzby s problematickými partnermi z Číny.

Nedávny výskum Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií zistil, že 23 verejných vysokých škôl a Slovenská akadémia vied (SAV), vrátane jej 26 výskumných inštitútov, udržiava až 113 formálnych i neformálnych väzieb s čínskymi univerzitami a ďalšími subjektmi.

Väčšina spolupráce je zameraná na oblasť prírodných a technických vied. Záujem o spoluprácu so slovenskými univerzitami badať hlavne od roku 2012, keď sa Slovensko stalo súčasťou zoskupenia Číny a krajín strednej a východnej Európy.

Momentálne má najviac partnerstiev Slovenská technická univerzita v Bratislave (až 17, vrátane hosťovania Konfuciovho inštitútu), za ktorou nasleduje už spomínaná Technická univerzita v Košiciach (12 väzieb) a top trojku uzatvára Ústav experimentálnej fyziky SAV (10 vzťahov).

Hoci väčšina týchto väzieb nepredstavuje zásadnejšie riziko, existujú medzi nimi aj vzťahy zasluhujúce detailnejšiu pozornosť pre zapojenie čínskeho partnera do flagrantného porušovania ľudských práv v Číne, najmä jej ujgurského obyvateľstva z „autonómnej“ oblasti Sin-tiang, alebo pre ich prepojenia s Čínskou ľudovou oslobodeneckou armádou.

Ako lepšie sledovať Ujgurov

Medzi čínske organizácie, spájané s porušovaním ľudských práv v Sin-tiangu, patrí práve aj Huawei. Nedávno totiž vyšli na povrch informácie, že Huawei ešte v roku 2018 podal prihlášku na registráciu patentu na rozpoznávanie ľudí. V popise uvádza, že dokáže rozpoznávať aj etnicitu pozorovaného človeka, pričom priamo spomína odlíšenie Ujgurov a Ujguriek od väčšinového hanského obyvateľstva.

Huawei na to využíva práve umelú inteligenciu (konkrétne technológiu strojového učenia), na ktorej rozvoji chce spolupracovať s TUKE. Okrem TUKE spolupracuje s Huawei na výskume aj Žilinská univerzita a Ústav materiálového výskumu SAV v Košiciach.

Údajne „výnimočné partnerstvo“ Huawei a Žilinskej univerzity sa zameriava aj na výskum v oblasti tzv. Safe Cities, ktorá zahŕňa technológie, zamerané na rozpoznávanie tvárí a iných objektov, monitorovanie davu, zber údajov, či monitorovanie sociálnych sieti.

Huawei nie je jedinou čínskou firmou zapojenou do masového porušovania ľudských práv v Sin-tiangu. V roku 2018 podpísala memorandum o spolupráci s pobočkou čínskej firmy Dahua slovenská Univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne. Dahua sa zaoberá najmä vývojom a výrobou sledovacích zariadení.

Podľa Austrálskeho inštitútu strategickej politiky získala Dahua multimiliónové zmluvy od miestnych orgánov v Sin-tiangu na vybudovanie systémov na sledovanie ulíc a mešít. Systémy Dahua sa, podobne ako v prípade Huawei, používajú aj na rozpoznávanie Ujgurov. Spojené štáty preto v roku 2019 uvalili na firmu sankcie.

Problematické väzby na čínsku armádu

Okrem vzťahov s čínskymi firmami, zapletenými do porušovania ľudských práv, sú problematické aj vzťahy s viacerými čínskymi univerzitami, ktoré spolupracujú s čínskou armádou.

Takýto väzieb je až 25, pritom viac ako polovica s vysokorizikovými čínskymi univerzitami, ktoré disponujú bezpečnostnými previerkami pre vysoké stupne utajenia, prípadne sa v minulosti podieľali na obchodnej špionáži.

Osobitné miesto medzi nimi zastávajú vzťahy s tzv. Siedmimi synmi národnej bezpečnosti. Ide o univerzity, spadajúce pod čínske ministerstvo priemyslu a informačných technológií, ktoré sa zameriavajú na výskum vojenských technológií, pričom viac ako 30 percent absolventov pracuje pre armádu alebo obranný priemysel.

Aj tu figuruje Technická univerzita v Košiciach, ktorá spolupracuje s Pekinským technologickým inštitútom (BIT). S touto univerzitou spolupracuje aj Žilinská univerzita.

Slovenská akadémia vied od roku 2015 spolupracuje so Severozápadnou polytechnickou univerzitou (NWPU) z mesta Si-an. V roku 2019 sa dokonca dohodli na zriadení spoločného výskumného centra.

Do tretice je potrebné spomenúť Nankinskú univerzitu prírodných vied a techniky (NJTU), ktorá spolupracuje s Technickou univerzitou vo Zvolene. Ich spoločný výskum dokonca podporila Agentúra pre podporu vedy a výskumu SR takmer 250-tisícovým grantom.

Medzinárodná i slovenská bezpečnostná komunita pritom už dlhšie upozorňuje na riziká spolupráce s čínskymi univerzitami. Slovenská informačná služba napríklad minulý rok informovala, že čínske spravodajské služby na Slovensku sa snažia získať informácie z oblasti informačných a telekomunikačných technológií.

Podobný problém popisuje aj Správa o bezpečnosti SR za rok 2019, ktorú každoročne pripravuje Bezpečnostná rada: „Osobitným problémom zostávala snaha čínskych subjektov získať prístup do sektorov, ktoré sú zdrojmi informácií využiteľných pre ďalší hospodársky a vedecko-technický rozvoj Číny.“

Nepreverujeme, obdivujeme

Existencia samotnej väzby na rizikovú čínsku entitu automaticky neznamená, že bude zneužitá. Je však potrebné, aby boli univerzity v takýchto prípadoch obozretné a prijali adekvátne opatrenia, aby sa minimalizovala pravdepodobnosť zneužitia vzťahu.

Momentálne trpia slovensko-čínske akademické vzťahy veľmi nízkou mierou transparentnosti. Zákon už od roku 2011 prikazuje verejným inštitúciám (vrátane univerzít a SAV) zverejňovať všetky zmluvy v Centrálnom registri zmlúv (CRZ). V praxi je napriek tomu viac ako polovica zmlúv a memoránd, ktoré univerzity a SAV uzatvorili s čínskymi partnermi, nezverejnená.

Týka sa to aj spolupráce s vysokorizikovými subjektmi s prepojením na čínsku armádu.

V CRZ chýba napríklad zmluva SAV s Northwestern Polytechnical University o zriadení spoločného výskumného centra (SAV nám ju dodatočne poskytla) alebo prednedávnom podpísané memorandum Technickej univerzity v Košiciach s Huawei.

Ak aj zmluvy zverejnené sú, niekedy neumožňujú dozvedieť sa čokoľvek o spolupráci. Napríklad zmluva medzi Huawei a Ústavom materiálového výskumu SAV je zverejnená tak, že jej kľúčové časti sú celé začiernené. Obe inštitúcie zároveň podpísali aj Dohodu o mlčanlivosti o vzájomnej spolupráci.

Samotná transparentnosť týchto vzťahov však nestačí a je len nevyhnutným prvým krokom. Tým podstatným, čo by univerzity mali urobiť, je systematické vyhodnocovanie rizík pred nadviazaním kontaktov s čínskym subjektom (alebo akýmkoľvek subjektom s pôvodom v autoritárskej krajine).

Žiadna z oslovených univerzít a ústavov SAV nám neodpovedala, že by systematicky preverovala potenciálnych partnerov. Technická univerzita v Košiciach dokonca odpísala, že „riziko [spolupráce] je najskôr v tom, že nedosahujeme ich úroveň v oblastiach výučby a výskumu a z čínskej strany nebude záujem o spoluprácu a podporu.“

Tento citát poukazuje na pretrvávajúce vnímanie, že Čína je príliš vzdialená na to, aby mohla predstavovať relevantné bezpečnostné riziko a predstavuje pre nás skôr príležitosť pre rozvoj. Nedávno prijatá Bezpečnostná stratégia SR však naznačuje, že bezpečnostný aparát začína tieto riziká registrovať.

Akademická komunita musí prevziať zodpovednosť

Samotné hodnotenie rizík musí mať aj koncovku v podobe prijatia konkrétnych opatrení na zamedzenie možného zneužitia. Príkladom môže byť vylúčenie výskumu technológií dvojitého použitia zo spoločného výskumu.

Ak sa pri preverovaní rizík zistí, že potenciálny partner sa podieľa na porušovaní ľudských práv, spolupráca by vôbec vniknúť nemala, keďže ide o správanie v absolútnom protiklade s ústavnými hodnotami Slovenskej republiky, ktorých nositeľkou by mala byť práve akadémia.

Apel za zodpovedný prístup k akademickej spolupráci s Čínou by mal vyjsť hlavne zo samotnej akademickej komunity.

Ministerstvo školstva a ďalšie štátne orgány môžu poskytnúť konzultácie a pomôcť nastaviť štandardizovaný systém hodnotenia rizík. Ale kým vedenia univerzít nebudú mať záujem na riešení tohto problému, akékoľvek nariadenia „zhora“ budú pre ne len ďalšou byrokratickou záťažou.


Článok vyšiel aj v denníku SME

Foto: Wikimedia/Pavol Kaleja (CC BY-SA 4.0)

  • Matej Šimalčík is Executive Director of CEIAS. In his research, he focuses on Chinese foreign and security policy, strategic culture, territorial conflicts, and relations between China and Europe. He is a member of ChinfluenCE, a regional initative aimed at monitoring China’s economic and political influence in Central Europe, where he acts as national coordinator for Slovakia. Previously he served as a legal counsel to the Slovak branch of Transparency International.